Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
25. apríl 2021

Ďalší islamistický útok vo Francúzsku ukazuje, kde je zdroj problému

Ďalší islamistický útok vo Francúzsku ukazuje, kde je zdroj problému

V piatok si terorizmus vo Francúzsku vyžiadal ďalšiu obeť: 49-ročnú policajtku Stéphanie M., matku dvoch detí.

Páchateľom je 36-ročný Tunisan Jamel G., ktorý do Francúzska prišiel v roku 2009. Polícia útočníka zastrelila, hľadá troch ďalších podozrivých.

Islamský terorizmus sa môže javiť ako globálny fenomén, ktorý má svojich prívržencov medzi moslimami po celom svete, no nie je to celkom tak. Obzvlášť v Európe sa ukazuje, že rozdiely v náchylnosti pre džihádistické myslenie sú medzi odlišnými skupinami moslimov obrovské.

Už v roku 2016 si magazín Foreign Policy kládol otázku, „prečo Tunisko produkuje toľkých teroristov“. Poukazoval pritom na očividný paradox. Tunisko je jediným štátom, v ktorom Arabská jar v roku 2011 viedla k vzniku demokratického systému, a jediným arabským štátom, ktorý už v roku 1959 zrušil islamské právo šaría a zrovnoprávnil mužov a ženy. Oproti iným arabským štátom ženy v Tunisku často nenosia hidžáb a užívajú pomerne veľkú mieru slobody.

Na druhej strane však nadpriemerne mnoho teroristov pochádza práve z Tuniska. Hoci maličké Tunisko nemá ani len pätinu obyvateľov Turecka či Egyptu, veľký podiel útokov v Európe páchajú práve Tunisania. Útočníkov v Nice v rokoch 2016 aj 2020, v Paríži v januári 2016, na letisku Orly v roku 2017, ako aj v Berlíne v decembri 2016 spája, že pochádzali z Tuniska. 7000 tuniských islamistov sa pridalo k islamskému štátu v Sýrii a Iraku, viac než z ktoréhokoľvek iného štátu.

Tuniský príklad ukazuje, že sekularizácia nie je všeliekom proti terorizmu. Aj v Európe môžeme odlíšiť dva modely – francúzsku laïcité, ktorá potláča náboženstvo vo verejnom priestore, a nemecký model formálne sekulárneho štátu, ktorý však s cirkvami žije v symbióze. Radikálnejší francúzsky model čelí často kritike, pretože kladie lojalitu občanov voči svojej viere do protikladu k lojalite voči štátu, čím podnecuje ich radikalizáciu.

Práve tento prístup je vodou na mlyn islamistom, ktorí využívajú ekonomické a sociálne problémy, aby medzi sociálne slabšími občanmi vzbudzovali nenávisť voči štátu.

Bolo by však omylom myslieť si, že stačí odchytiť akýchsi „pravoverných“ moslimov a problém bude vyriešený. Môže to znieť zarážajúco, no mnohí konzervatívni moslimovia útoky odmietajú, zatiaľ čo útočníci často sami pred svojou radikalizáciou islam nepraktizovali. Aj útočník z piatkového útoku sa zradikalizoval len nedávno.

Tu sa ukazuje druhý jav: často ide o drobných kriminálnikov či dokonca nemoslimov, ktorí k radikálnemu islamu konvertujú. Chcú odčiniť svoj „hriešny“ život a salafisti ich nabádajú k útoku na dobre známeho nepriateľa: políciu. Znalci radikálneho islamu ako sociológ Bernard Rougier preto varujú: „Pre salafizmus je typické idealizovať začiatky islamu: ako víťazný boj proti neveriacim. Salafisti presviedčajú prívržencov, že v tomto boji budú dnes pokračovať. To im dáva pocit príslušnosti k elite. Čo veľmi dobre prijímajú sociálne znevýhodnené vrstvy na predmestiach veľkých metropol, kde nezamestnanosť dosahuje 35 – 40 percent, kde sú narušené rodinné štruktúry a kde bujnie obchod s drogami.“

Sociológ Gilles Kepel vidí francúzsku spoločnosť v kultúrnej vojne: „Je to kultúrny boj medzi tými, ktorí berú našich moslimských spoluobčanov ako rukojemníkov svojou salafistickou víziou, víziou vedúcou priamo k džihádu proti neveriacim, – a na druhej strane tými, ktorí veria, že vo francúzskej spoločnosti majú ľudia bez ohľadu na svoje viery rovnaké miesto podľa princípu sekularizmu.“

Na snímke policajti blokujú cestu zábranami neďaleko miesta útoku na policajnej stanici vo francúzskom meste Rambouillet, približne 60 kilometrov od Paríža, 23. apríla 2021. FOTO TASR/AP

Odporúčame