Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
17. apríl 2021

Turecko-grécka hádka v priamom prenose

Turecko-grécka hádka v priamom prenose

Len týždeň po tom, čo turecké správanie voči predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vyvolalo kauzu „sofagate“, sa turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu na tlačovke pohádal so svojím gréckym kolegom.

Stretnutie sa na grécko-turecké pomery začalo srdečne. Turecký minister zahraničných vecí nazval svojho gréckeho kolegu „priateľom“, ten zase vyzdvihol, ako dlho sa poznajú. Po chvíli však rozhovor eskaloval.

„Nemyslím si, že je to prvýkrát, že by ste to počuli. A bol by som nesmierne prekvapený, keby ste, drahý Mevlüt, očakávali, že prídem do Ankary a predstavím veci v Egejskom mori a východnom Stredomorí, akoby sa nič nestalo. Názor Grécka je: Turecko porušilo medzinárodné právo a morské právo,“ povedal grécky minister zahraničných vecí Nikos Dendias.

Čavušoglu zas kritizoval Grécko za odmietavý postoj voči migrantom, ktorí sa pokúšajú z Turecka dostať do EÚ, ako aj vojakov na gréckych ostrovoch v Egejskom mori. Tieto ostrovy majú byť demilitarizované, môžu však mať menší počet vojakov potrebný pre ich obranu. Na to Dendias odvetil:

„Turecko porušilo suverenitu Grécka 400 preletmi nad gréckym územím - nad gréckou pôdou! Mevlüt, hovoríte o militarizácii, ale ostrovy sú militarizované, pretože existuje hrozba. Armáda stojí peniaze. Nechceme vyhadzovať peniaze z okna. Existuje niekto, kto tvrdí, že neexistuje vojenská hrozba?“

Turecké vzťahy sa s mnohými západnými štátmi rapídne zhoršujú. Len pred niekoľkými dňami Kanada zakázala vývoz vojenských technológií, okrem iného kamerových systémov používaných tureckými dronmi. Dôvodom je turecká pomoc Azerbajdžanu vo vojne v Náhornom Karabachu minulú jeseň.

„Toto použitie nebolo v súlade s kanadskou zahraničnou politikou ani so zárukami o konečnom použití, ktoré poskytlo Turecko,“ odôvodnil krok kanadský minister zahraničných vecí Garneau.

Sankcie proti Turecku zaviedli v decembri minulého roku aj USA, keď Turecko kúpilo ruský systém protileteckej obrany S-400. Spojené štáty sa obávajú, že S-400 môže slúžiť k vyšpehovaniu slabín novej stíhačky F-35.

Bidenova administrácia však s Erdoganom nemá dobré vzťahy ani kvôli prenasledovaniu tureckej opozície či tureckej podpory vo vojne proti Arménsku, pri ktorej Turecko verbovalo aj sýrskych islamistov. Minister zahraničných vecí Anthony Blinken nazval Erdoganovo správanie „neakceptovateľným“. Už niekoľko mesiacov sa preto špekuluje o nových sankciách.

Od Ankary sa odkláňajú už aj tradične spriatelení Taliani. Taliansky premiér Mario Draghi Erdogana minulý týždeň kritizoval ako „diktátora“, podporila ho veľká časť talianskej politickej scény.

Na snímke Mevlüt Čavušoglu (vpravo) počas tlačovej konferencie so svojím gréckym rezortným partnerom Nikosom Dendiasom po stretnutí v Ankare 15. apríla 2021, foto TASR/AP

Odporúčame