Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
28. marec 2021

Štvorkoalícia už bola klinicky mŕtva, až prišiel Matovičov veľký obrat

Štvorkoalícia už bola klinicky mŕtva, až prišiel Matovičov veľký obrat

Igor Matovič urobil veľké gesto a ustúpil. V koalícii však bude naďalej najsilnejším mužom.

Posledné dni to vyzeralo, že štvorkoalícia sa už nedá zachrániť: ministri SaS odišli z vlády, líder liberálov už nebol ochotný rokovať s premiérom Matovičom, ten zas trval na podmienke, že štvorkoalícia sa môže obnoviť, len ak pôjde Sulík z vlády von. Rokovania sa zasekli v hlbokej paralýze, až naraz prišlo rozuzlenie. Igor Matovič dnes večer všetky svoje personálne požiadavky stiahol s tým, že odstúpi z postu premiéra a stane sa ministrom financií. To si zaslúži pár poznámok.

1. Igor Matovič v posledných dňoch intenzívne sondoval, ako zabezpečiť parlamentnú väčšinu pre novú vládu, v ktorej by už nebola SaS. Celý tento týždeň sa v podstate diala akási proxy vojna medzi OĽaNO a SaS o poslanecký klub Za ľudí. Matovič aj Sulík počítali, koľkí z aktuálne desiatich poslancov Za ľudí by sa pridali na tú či onú stranu, ak by sa strana rozčesla v dileme, či ostať súčasťou vlády po definitívnom vypoklonkovaní SaS.

Matovič však pochopil, že hoci je Veronike Remišovej bližší on než Sulík, líderka Za ľudí nedisponuje medzi svojimi poslancami väčšinou – to sa nezmenilo ani po tom, čo sa Juraj Šeliga, inak vnútrostranícky kritik Remišovej, v tejto dileme prekvapivo zblížil s Remišovou.

Lenže Šeliga plus Remišová nemali svoj poslanecký klub pod kontrolou ani spolovice. Matovič preto dlhé dni zvažoval, či mu stojí za to ísť do rizika menšinovej vlády, v ktorej by sa opieral o štyroch poslancov od Tarabu. Tí by pre neho neboli žiadnou istotou, navyše by mu to mohlo vyrobiť obrovské problémy v liberálnejšej časti jeho poslaneckého klubu. Takáto vláda by nemala veľké trvanie, to vedel aj Matovič, preto uplynulé dni verejne mlčal, vnútri si vyhodnocoval mieru rizika – a zvažoval.

2. Matovič sa napokon rozhodol a tesne pred pádom zo štvorkoaličnej priepasti prudko zatiahol ručnú brzdu. Od Matoviča je jeho odstúpenie z postu premiéra bez ďalších podmienok voči partnerom naozaj veľkým gestom: napriek všetkým zlyhaniam aj jeho mimoriadnej nepopularite to bol on, kto pred rokom suverénne vyhral voľby a ukončil éru Smeru. Navyše, bol to jeho arcinepriateľ Sulík, ktorý celý proces demontáže premiéra spustil, už len preto bolo pre Matoviča psychologicky takmer neprijateľnou predstavou, že nie Sulík, ktorý si robil niekedy lacnú popularitu na kritike pandemických opatrení, ale on má po obetovaní ministra zdravotníctva obetovať ešte aj seba.

Samozrejme, psychopatologicky vyšpičkovaná kríza, ktorá sa vliekla celé týždne uprostred pandémie s preplnenými nemocnicami a mŕtvymi, bola urážkou krajiny a jej obyvateľov. Ale na jej konci – minimálne to platí v tejto chvíli – možno povedať, že Igor Matovič v istom zmysle prekonal sám seba. Dlhé dni bol ticho a na rozdiel od iných lídrov nepredvádzal verejné divadlo a v zákulisí s racionálnym chladom preveroval všetky možnosti vrátane menšinovej vlády.

A keď zistil, že je už celkom pritlačený k múru – odkiaľ sú len dve cesty, mimoriadne dobrodružná menšinová vláda na čele s ním ako premiérom alebo demisia a obnova štvorkoalície –, rozhodol sa pre demisiu. To vôbec nie je samozrejmosť, v politickom zákulisí by posledné dni tí najzasvätenejší na to veľa centov nestavili.

3.  Napriek veľkému ústupku sa s Igorom Matovičom rozhodne netreba lúčiť. Už teraz sa dá s istotou tvrdiť, že jeho vplyv na vládu s novým premiérom bude značne väčší než bol vplyv, ktorý mal po svojej demisii Robert Fico na Pellegriniho vládu.

V druhej vláde Mikuláša Dzurindu aj vo vláde Ivety Radičovej bol najsilnejším ministrom Ivan Mikloš, a to vďaka silnému rezortu financií aj vďaka svojej autorite. Líder najsilnejšej koaličnej strany, ktorý zastáva post ministra financií, bude v podstate malým premiérom: onedlho to pri návrhoch na rozpočet za každú kapitolu veľmi tvrdo pocíti nejeden rezortný minister. A Richard Sulík už čoskoro možno oľutuje, prečo sa Matovič predsa len nestal tým vicepremiérom pre boj s korupciou...

4. Hádankou zostáva muž menom Eduard Heger a otázka, čo s ním nová funkcia urobí. Dosiaľ bol voči Matovičovi lojálny a submisívny, je možné, že v tomto mentálnom nastavení voči svojmu straníckemu šéfovi zotrvá. Matovič si dá určite záležať na tom, aby sa v poslaneckom klube nevyformovalo krídlo matovičovcov a hegerovcov, to všetko bude chcieť mať pod kontrolou.

Ale pri takejto mocensko-personálnej rošáde nie je vylúčené nič, ani to, že ak bude Heger podstatne populárnejší než jeho predchodca, dodá mu to sebavedomie aj nový zdroj sily na autonómnejšie správanie voči svojmu straníckemu lídrovi. S dôsledkami, ktoré dnes z oprávnených dôvodov nepovažujeme za príliš pravdepodobné.

5. To všetko je ešte vo hviezdach. Nová vláda musí najskôr vzniknúť a aspoň niekoľko najbližších týždňov a mesiacov presvedčiť aspoň voličov koalície, že nový zmier nie je len narýchlo zbúchaným prímerím, po ktorom vypukne ďalšia, ešte krvavejšia vnútrokoaličná vojna. Táto štvorkoalícia na čele s Matovičom priniesla krajine toľko nedôvery, psychózy, úpadku vládnej a štátnej autority, že si nezaslúžila vládnuť ďalej. Ak sa jej v poslednej minúte predsa len podarila dohoda, poprajme vláde aj nám šťastie. Je to napokon ich posledná šanca.      

Predseda vlády Igor Matovič a minister financií Eduard Heger po tlačovej konferencii na Úrade vlády SR po rokovaní koaličných strán 28. marca 2021 v Bratislave. FOTO TASR – Pavol Zachar

Odporúčame