Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
23. február 2021

EÚ sa dohodla na zavedení nových sankcií proti Rusku

EÚ sa dohodla na zavedení nových sankcií proti Rusku

Prečo Rusi nemôžu len tak ignorovať rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva.

Podľa slov nemeckého ministerstva zahraničných vecí je príčinou „brutálne potlačenie protestov, otrávenie pána Navaľného a chýbajúca ochota vyšetriť toto porušenie Dohovoru o chemických zbraniach, ako aj ignorovanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva“.

Stretnutie ministrov zahraničných vecí EÚ sa tak skončilo zhodou na zavedení nových sankcií voči Ruskej federácii. Vopred očakávané boli zamrazenia účtov či zákazy vydávania víz pre politikov a oligarchov blízkych Kremľu a vysokopostavených členov represívneho aparátu. Nakoniec sa Únia rozhodla pre sankcie voči štyrom verejným predstaviteľom. Mená sankcionovaných zatiaľ zverejnené neboli. Ekonomické sankcie na úkor širšieho obyvateľstva plánované nie sú, keďže EÚ nechce zasiahnuť bežných ruských občanov ani vlastnú ekonomiku.

Nové sankcie sú odpoveďou na väznenie kritika Kremľa Alexeja Navaľného a chýbajúcu spoluprácu Ruskej federácie pri vyšetrovaní jeho otrávenia.

Navaľnyj bol v auguste minulého roku otrávený novičokom, teda jedom, ktorý vyvinul počas studenej vojny Štátny výskumný ústav organickej chémie a technológie v Moskve. Alexej Navaľnyj, ktorý predstavuje najznámejšiu osobnosť ruskej opozície, otravu prežil.

Vďačí za to rýchlej reakcii ruských záchranárov aj liečeniu v berlínskej klinike Charité, kvôli ktorému niekoľko mesiacov pobudol v Nemecku. Počas tohto obdobia sa nemohol dostaviť do Ruska, čo sa mu vyčítalo ako porušenie podmienok podmienečného odsúdenia v prípade Yves Rocher z roku 2014.

Tento rozsudok je síce podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva „založený na nepredvídateľnom výklade trestného práva a konanie bolo svojvoľné a nespravodlivé“ a predstavuje porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach, Rusko však Európsky súd pre ľudské práva odignorovalo a Navaľného po návrate do Ruska v januári uväznilo.

Po Navaľného zatknutí Európsky súd pre ľudské práva nariadil Rusku Navaľného prepustiť, no Rusko rozhodnutie súdu opäť odmietlo akceptovať.

Rusko je suverénnym štátom a nejaký súd v Štrasburgu mu nemá čo hovoriť – aj takéto tóny zneli od zástancov Vladimíra Putina a počínania ruských úradov. Omnoho tichšie boli samotné ruské úrady. Konstantin Čujčenko, ruský minister spravodlivosti, síce vyhlásil, že „táto požiadavka je nepodložená a nezákonná, pretože neobsahuje žiadny odkaz na žiadnu skutočnosť alebo normu zákona, ktorá by súdu umožnila prijať toto rozhodnutie“, no prezident Putin či premiér Mišustin sa k prípadu nevyjadrovali.

Príčinou je, že Európsky súd pre ľudské práva má kompetenciu rozhodovať aj o ruských prípadoch. Ako je to možné?

Rusko síce nie je členom Európskej únie, lenže Európsky súd pre ľudské práva je inštitúciou Rady Európy, ktorej členom sú všetky európske štáty s výnimkou Bieloruska, ale vrátane Ruska.

Teda aj keď sa Ruskej federácii nepáči rozhodnutie súdu, podľa medzinárodných zmlúv, ktoré dobrovoľne podpísala, je ním viazaná. Ignorovanie rozsudku bolo pre členské štáty EÚ len poslednou kvapkou. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borrell síce ešte navštívil Moskvu v snahe presvedčiť sa o situácii v Rusku a zistiť, či je možné oživenie vzťahov, no jeho návšteva sa skončila blamážou.

Ruský minister zahraničných vecí Lavrov si v živom prenose užil kritiku Európskej únie, zatiaľ čo Borrell nemal čo odvetiť, a Ruská federácia počas Borrellovej návštevy dokonca vykázala diplomatov z Nemecka, Poľska a Švédska, o čom sa Borrell dozvedel až z médií. Vyše osemdesiat poslancov Európskeho parlamentu ho preto vyzvalo na odchod.

Ten sa síce neudial, no aj voči Rusku najskôr zhovievavý Borrell po svojom návrate z Moskvy podporil nové sankcie. Na ich prijatí visí viac než len jeho politická budúcnosť – veľa napovedia aj o budúcnosti Únie. Len ak sa EÚ podarí sebavedomo vystupovať navonok voči štátom, ktoré porušujú medzinárodné dohody a princípy právneho štátu, dokáže, že je viac než len obchodným blokom.

Lavrov pre prípad nových sankcií pohrozil koncom diplomatických stykov s Európskou úniou, no zostáva vyčkať, či svoje hrozby skutočne presadí. Takýto krok by nepochybne uškodil Rusku viac než Únii, no ruská zahraničná politika nie je vždy založená na racionálnom uvažovaní, ale aj na emocionálnych rozhodnutiach a „národnej hrdosti“. Ak by sa Rusko malo skutočne rozhodnúť k takému kroku, bude to znakom, že vo svojej politike voči EÚ nevie, ako ísť ďalej.

FOTO TASR/AP

Odporúčame