Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
16. február 2021

Zlá správa pre Srbov: v Kosove vyhrali nacionalisti, ktorí žiadajú zjednotenie s Albánskom

Zlá správa pre Srbov: v Kosove vyhrali nacionalisti, ktorí žiadajú zjednotenie s Albánskom

Kosovo, ktoré Slovensko považuje za súčasť Srbska, zažilo v nedeľu veľký politický otras.

Je to zatiaľ najväčší otras jeho politického systému od vyhlásenia nezávislosti v roku 2008. Voľby vyhrala ľavicovo-nacionalistická strana Vetëvendosje – Sebaurčenie, ktorá žiada zjednotenie Kosova s Albánskom. Srbov v Kosove čaká s víťazstvom Vetëvendosje tristná budúcnosť.

Medzi porazenými sú najmä staré elity Kosova. Tie predstavuje Demokratický zväz Kosova (LDK), ktorý bol hlavnou politickou reprezentáciou Albáncov pred vojnou v rokoch 1998-1999, a strany, ktoré vznikli z bývalej „Kosovskej oslobodzovacej armády“ UÇK. Táto organizácia, ktorú Srbsko považuje za teroristickú organizáciu, sa po svojom oficiálnom odzbrojení rozštiepila na väčšiu Demokratickú stranu Kosova PDK a menšiu Alianciu za budúcnosť Kosova AAK.

Úpadok LDK, ktorá podporovala nenásilný odboj proti srbskej administratíve, sa začal počas povstania UÇK, ktorá považovala nenásilný odboj za zradu a LDK za svojho politického rivala. Útokom UÇK tak padli za obeť nielen etnickí Srbi, ale aj stovky Albáncov, ktorých UÇK považovala za kolaborantov. Zapletenie UÇK do organizovanej kriminality krátkodobo opäť posilnilo LDK, no po smrti jej lídra Ibrahima Rugovu v roku 2006 sa k moci dostala PDK.

Demokratická strana Kosova a jej predseda Hashim Thaçi sa vyznačovali najmä tým, že sa ku Kosovu správali, akoby išlo o ich osobnú vojnovú korisť. Tento prístup zdieľal aj s ostatnými politikmi, ktorí vzišli z UÇK, no známosť si zaslúžili najmä svojimi obvineniami z vojnových zločinov – okrem iného z obchodu s ľudskými orgánmi. Hashim Thaçi, prezident Kosova v rokoch 2016 až 2020 a bývalý premiér, v súčasnosti čelí obvineniu v Den Haagu, kde ho vinia z vrážd, mučenia a sexuálneho násilia počas vojny v Kosove.

To, či sa Thaçiho podarí odsúdiť, je však neisté, jeho bývalý spolubojovník a predseda AAK Ramush Haradinaj bol v predošlých procesoch oslobodený, no kritici tvrdia, že sa tak stalo po zastrašovaní svedkov.

Nielen Srbi nemajú lídrov bývalej UÇK v láske. Aj nemalá časť Albáncov v Kosove si žiadala zmenu. Títo voliči preto volili Hnutie Sebaurčenie – Lëvizja Vetëvendosje, ktoré vystupuje ako ľavicové protikorupčné hnutie a vo voľbách získalo takmer polovicu hlasov.

Pre Srbov to však neveští nič dobré, práve naopak. Zatiaľ čo politici ako Hashim Thaçi boli ochotní aspoň formálne akceptovať Kosovo ako multietnický štát, ktorý ponúka srbskej menšine autonómiu, ba možno dokonca odstúpenie severného Kosova Srbsku, pre Vetëvendosje také niečo neprichádza do úvahy. Podľa nich je totiž Kosovo albánskym územím, autonómia Srbov je pre nich nemysliteľná.

Samotné Kosovo podľa Vetëvendosje nemá zostať samostatným štátom, ale malo by sa stať súčasťou „Veľkého Albánska“, časť aktivistov a voličov sníva dokonca o pripojení častí Severného Macedónska, Srbska a Čiernej Hory.

Niet divu, že veľká časť miestnych Srbov v takejto atmosfére pre seba nevidí budúcnosť, ich politický vplyv je napriek tomu, že 10 zo 120 poslancov sú Srbi, mizivý. Hlavným dôvodom je zlá ekonomická situácia, už pred pandémiou štvrtina obyvateľov bola nezamestnaná. Podľa nedávneho prieskumu chce takmer polovica Srbov Kosovo v priebehu budúcich piatich rokov opustiť, medzi mladými je podiel ešte vyšší.

„Stále sú ľudia v Kosove predmetom nejakých politických sporov, stále sa vytvárajú nejaké napätia a v nejakom momente sa z toho unavíte a rozhodnete sa, že proste hľadáte šťastie na inom mieste, kde aspoň v tomto zmysle budete mať určitú istotu,“ opísala situáciu novinárka Sanja Sovrlić, ktorá z Kosova odišla do Belehradu.

Na snímke stúpenci ľavicovej nacionalistickej strany Vetëvendosje (Sebaurčenie) oslavujú 14. februára 2021 v Prištine. Foto TASR/AP

Odporúčame