Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
26. január 2021

Nečudujme sa, že Fico bude oddnes kričať, že našu migračnú politiku riadi George Soros

Nečudujme sa, že Fico bude oddnes kričať, že našu migračnú politiku riadi George Soros

Vládna koalícia, respektíve ministerstvo vnútra akurát predviedlo, ako si streliť do kolena.

Dnes doobeda sme sa na redakčnej porade trochu pozastavovali nad čerstvou správou, že riaditeľom Migračného úradu sa stal Ján Orlovský, doterajší šéf Nadácie otvorenej spoločnosti (áno, to je tá, ktorú založil George Soros). A súčasne nám napadlo – kedy a ako túto informáciu využije opozícia, konkrétne Robert Fico, ktorý teraz tak hýri bohatou mediálnou aktivitou.

Ubehli len dve hodiny a Robert Fico prišiel do parlamentu s návrhom, aby poslanci vyjadrili znepokojenie nad tým, že migračnú politiku bude zastrešovať predstaviteľ Sorosovej nadácie, ktorá „robí politiku v prospech finančníka Sorosa“. V tomto zámere ho podporili aj poslanci Hlasu a ĽSNS, proti boli poslanci SaS a Za ľudí, ale zdržali sa takmer všetci poslanci Sme rodina a 21 poslancov OĽaNO – čím vyslali signál, že ani oni si nemyslia, že menovanie Orlovského na túto pozíciu bolo najlepším nápadom.

V skutočnosti ide o prejav veľmi bizarnej personálnej politiky Matovičovej vlády. Na čele Migračného úradu stojí človek, ktorý je dlhodobo tvrdým kritikom slovenskej migračnej a utečeneckej politiky, ako ju po roku 2015 formuloval nielen Fico, ale viac-menej sa nej zhodla celá politická scéna. A po Ficovi v tom boli najhlučnejší práve Boris Kollár a Richard Sulík.

Orlovský a jeho prostredie dávali uplynulé roky vehementne najavo, že sa za túto líniu Slovenska aj V4 hanbia. V novembri 2016 vystúpil Orlovský na konferencii SaS, kde vyjadril svoje znechutenie nasledovne: „Pôvodne som sem ani nechcel prísť, pretože som mal pocit, že SaS ustúpila z tých svojich slobôd a solidarít. Mám pocit, že ste sa veľmi priblížili k tej flexibilnej solidarite, ktorú promuje ministerstvo zahraničných vecí.“

V tom čase prebiehalo slovenské predsedníctvo EÚ, na ktorom sa nám podarilo pojem flexibilnej solidarity – tohto krajšieho názvu pre odmietnutie utečeneckých kvót – vniesť do európskej diskusie, na čom sa v diplomatickom zákulisí intenzívne podieľal Ivan Korčok, vtedajší štátny tajomník ministerstva zahraničia. 

Tento politický prístup k migračnej aj azylovej politike celé roky stelesňoval dlhoročný šéf Migračného úradu Branislav Priecel. Ten pred piatimi rokmi aj v rozhovore pre Postoj okrem iného vysvetľoval, prečo sú európske kvóty na utečencov veľkým omylom aj to, prečo vojnoví utečenci zo Sýrie nemajú u nás hneď nárok na azyl.

S Jánom Orlovským tak prichádza do čela úradu, ktorý vykonáva migračnú politiku štátu či rozhoduje o udeľovaní azylu, človek s celkom inou predstavou, než ju mal Priecel a než ju má samotný štát. S predstavou, ktorá dosiaľ dominovala len v našich mimovládkach a liberálnych médiách. 

Ako je vlastne možná takáto bizarnosť? Keďže o novom riaditeľovi Migračného úradu sa rozhodovalo vo výberovom konaní, je vcelku ľahko predstaviteľné, že Orlovský bol z uchádzačov objektívne najlepší – je na to dostatočne šikovný aj racionálny, napokon ešte v čase, keď pôsobil na slovenskej ambasáde vo Washingtone, mal povesť jedného z našich najlepších diplomatov.

Určite existujú rôzne verejné pozície, na ktoré by sa Orlovský so svojimi schopnosťami hodil, napríklad v rezorte zahraničia. Ale fakt, že má viesť akurát politicky citlivý Migračný úrad, je znakom schizofrénie na oboch stranách – na strane ministerstva vnútra aj na strane samotného uchádzača.

Iste, ťažko si predstaviť, že Orlovský začne z tejto pozície meniť migračnú politiku štátu, na to nemá páky. O chvíľu skôr nastane zrážka s realitou a nový riaditeľ buď zistí, že jeho angažmán v tejto oblasti nebol najlepší nápad. Alebo sa pretransformuje na mierne frustrovaného úradníka, ktorý proti svojmu presvedčeniu vykonáva konzervatívnu migračnú politiku.

Problém je však oveľa viac v obraze než v realite. Vláda ako na podnose priniesla opozícii nečakaný dar. Robert Fico, Ľuboš Blaha a takzvané alternatívne médiá typu Hlavné správy nemusia viac prácne fantazírovať, kde všade u nás sorosovci ťahajú nitky. Už im stačí len dokola opakovať, že Matovičova, Sulíkova a Kollárova vláda zverila migračnú politiku Georgovi Sorosovi.

Taký výkon, aký predviedla vláda touto čudnou nomináciou, sa len tak nevidí.

Na snímke Ján Orlovský. Foto TASR – Michal Svítok

Odporúčame