Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
25. november 2020

Mistríkova frčka a čo hovorí špičkový nemecký virológ Drosten o slovenskom testovaní

Mistríkova frčka a čo hovorí špičkový nemecký virológ Drosten o slovenskom testovaní

Vedec a člen bývalého permanentného krízového štábu Robert Mistrík napísal včera na svojom facebooku provokatívny status.

Najskôr vyzdvihol, že slovenskí vedci pozvali na videoprednášku Michaela Minu z Harvardskej univerzity, ktorá „posunula verejnú debatu od pocitov k vede“. Ako ďalej píše Mistrík, jeden z najlepších svetových expertov na verejné zdravotníctvo vysvetlil, aké „dôležité sú antigénové rýchlotesty v boji s pandémiou, pričom vôbec nie je podstatné zachytenie každého infikovaného jedinca, ale identifikovanie čo možno najväčšieho počtu prenášačov ochorenia COVID19. Precízne a logicky objasnil, prečo a v akých situáciách sú antigénové testy dokonca lepšie ako PCR testy a že antigénové testy v podstate zachytia rovnako dobre ľudí šíriacich vírus ako PCR testy.“

Ako píše ďalej Mistrík, „našej domácej verejnej debate v posledných týždňoch dominovala neuveriteľná neznalosť problematiky, z médií sa na nás valili nekonečné nezmysly o PCR a antigénových testoch a skutočne relevantné fakty sa stratili v mori hysterického dokazovania si vlastnej pravdy. (…) Žiaľ, debatu deformovali aj nerozvážne a nekvalifikované vyjadrenia časti našej odbornej komunity a na Slovensku sa ukázala absencia odborníkov formátu profesora Christiana Drostena z Charité alebo Dr. Michaela Minu z Harvardu...“

Robert Mistrík v niečom udiera klinec po hlavičke. Je naozaj pravdou, že odkedy premiér Matovič prišiel s plánom celonárodného testovania prostredníctvom antigénových testov, spustila sa emocionálna lavína plná rôznych skratiek a predsudkov. Mohol za to v prvom rade sám Matovič so svojou sebastrednou formou komunikácie, ale je tiež faktom, že v súboji Matoviča a spol. s kritickými vedcami sa novinári inštinktívne priklonili na stranu kritikov s pocitom, že tí musia predsa o testoch vedieť oveľa viac než Matovič a jeho radcovia. Lenže debata sa vyvinula nešťastným smerom, a tak kým premiér hovoril o prínose antigénov až príliš propagandisticky, viacerí vedci zas reagovali opačným preháňaním – napríklad virológ Boris Klempa z Biomedicínskeho centra SAV na tlačovke s prezidentkou Čaputovou hovoril, že výsledok antigénového testu nedáva žiadnu indíciu k tomu, či je človek infekčný alebo nie.

To však bola príliš negativistická interpretácia, na vec sa dalo pozrieť z perspektívy, ktorú slovenským vedcom ponúkol Mina: antigénové testy si nezaslúžia zaznávanie, pretože síce nezachytia každého infekčného človeka, ale za veľmi rýchly čas vedia zachytiť veľké množstvo prenášačov ochorenia.

Na druhej strane by nemal vzniknúť dojem, že Mina alebo Drosten schvaľujú slovenskú cestu celoplošného testovania s antigénmi, čo bolo jadrom polemiky Matoviča s časťou vedeckej obce. Christian Drosten sa akurát včera podrobne venoval Slovensku vo svojom pravidelnom podcaste pre severonemeckú stanicu NDR (zhruba od 53. minúty). Zjavne má o našich kolách testovania lepšie informácie, než ich počas videoprednášky preukázal Michael Mina. Drosten poslucháčom stručne vysvetlil, ako slovenské testovanie prebiehalo, že nebolo dobrovoľné, a ten, komu výsledok vyšiel pozitívne, respektíve sa na teste nezúčastnil, musel byť v izolácii, inak by čelil mastnej pokute, čo prirovnal k „tvrdému lockdownu“ pre dotknuté skupiny obyvateľstva.

Drosten vyzdvihol, že sa Slovensku podarilo incidenciu zraziť dole a pokračoval. „Otázkou je, prečo sa to udialo. Bolo to vďaka antigénovým testom alebo len sčasti vďaka nim, alebo sa ten pokles udial iba súbežne s tými testami?“ Drosten ďalej objasňuje, že Slováci mali už pred celoplošným testovaním čiastočný lockdown. A ten aj spolu s následným tvrdým lockdownom, ktorý sa vyťahoval na pozitívne testovaných, ako aj na neúčastníkov testovania, mohol výrazne zlepšiť slovenské čísla. Podľa Drostena sa tak skutočný prínos samotných antigénových testov nedá dobre odhadnúť.

Drosten ďalej hovorí o probléme falošnej pozitivity týchto testov, o čom sa veľa hovorilo aj v slovenskej debate – teda že mnohých ľudí identifikujú tieto testy ako pozitívnych, hoci sú v skutočnosti negatívni. Ako ďalej rozoberá Drosten, ak sa očakáva, že v populácii je jedno percento nakazených, tak treba rátať s tým, že antigénové testy zafungujú zhruba v pomere 1 k 1. Teda na každého jedného skutočne pozitívneho pripadne jeden falošne pozitívny, preto „polovica ľudí, ktorá putuje do izolácie, sa tam ocitne neprávom“. To prináša podľa Dorstena aj ekonomické a iné náklady, ktoré si treba premyslieť.

Z toho dôvodu Drosten neodporúča, aby sa v Nemecku, kde predpokladá nižší než jednopercentný výskyt vírusu, začalo s celoplošným testovaním. Drosten si aj po slovenskej skúsenosti myslí, že antigény sa majú používať v ohniskách, vie si to napríklad predstaviť v mestských častiach, ak tam prepukne nákaza. Virológ súčasne dodáva, že masívnejšie testovanie si nevie predstaviť už len z dôvodu, že Nemecko je veľká 83-miliónová populácia, pričom testov je nedostatok, v najbližšom období sa Nemci dostanú k 10 až 20 miliónom testov. „Samozrejme, pri malej populácii, akú má Slovensko, sa to dá urobiť,“ uzatvára Christian Drosten.

Na snímke šéf Virologického ústavu berlínskej nemocnice Charité Christian Drosten, foto TASR/DPA 

Odporúčame