Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
12. november 2020

Ako von z Trumpovho bláznovstva

Ako von z Trumpovho bláznovstva

Na prvý pohľad je všetko jasné: Donald Trump bojoval ako lev, ale prehral.

Bidena volilo o päť miliónov Američanov viac, v zbore voliteľov porazil Trumpa rovnakým rozdielom, akým zdolal Trump pred štyrmi rokmi Clintonovú, novozvolenému prezidentovi už blahoželali štátnici po celom svete, aj takí, ktorí tajne verili vo víťazstvo odchádzajúceho prezidenta.

Donald Trump sa však naďalej správa tak, ako pred ním ešte žiaden americký prezident: nejde o to, že sa domáha v niektorých štátoch prepočítavania hlasov, to by bolo ešte v poriadku. On sa však považuje za skutočného víťaza, desiatky miliónov svojich voličov presviedča, že sú obeťami kolosálneho volebného podvodu, jeho minister zahraničia Pompeo dokonca hovorí, že pripravujú hladký prechod k „druhej Trumpovej vláde“. A tiež odmieta – tak, ako je pár dní po voľbách zvykom – začať s postupným sprístupňovaním informácií a odovzdávaním úradu svojmu nástupcovi.

Nazvime to pravým menom: Trumpovo správanie je šialené. Nijaká indícia nesvedčí o tom, že nastalo masové falšovaniu hlasov, napokon, sčítacími komisármi boli vo všetkých okrskoch demokrati, ako aj republikáni, dnu sa nedostali len rôzni Trumpovi aktivisti, čo potom okolie prezidenta vyhlasovalo za dôkaz podvodu. Nové prepočítavanie hlasov sa teraz deje napríklad v Georgii, konečný výsledok bude známy 20. novembra, zatiaľ sa nezistili žiadne nezrovnalosti. Málokto čaká, že to Trumpa upokojí a na konci novembra povie jednoduché – áno, je mi ľúto, ale môj súper vyhral.

Ešte stále je tu nádej na optimistický scenár: Trump možno nikdy nepripustí, že regulárne prehral, ale pôjde skôr o jeho typické fanfarónstvo. Postupne sa stiahne do úzadia, odovzdanie moci prebehne v pokoji a republikáni sa nadýchnu k novému životu. Nie sú na tom vôbec zle, majú reálnu šancu, aby si v januári v súboji o dve senátne miesta v Georgii poistili väčšinu v senáte, vďaka čomu môžu vyvíjať účinný tlak na Bidenovu administratívu a brániť tým najväčším progresívnym excesom. To by bola za daných okolností tá najlepšia správa pre Ameriku. Navyše, Trump odovzdáva republikánom politický program, na ktorý sa dá z nemalej časti nadviazať (o tom, prečo oceňujem trumpizmus oveľa viac než Trumpa, som písal na tomto mieste), ďalšie roky by tak republikáni mali na to, aby našli lídra, ktorý tento program stelesní.

Lenže je tu obava z oveľa horšieho scenára pre Ameriku aj republikánov: Trump sa správa síce ako podpaľač, ktorý škrtá zápalkami, aby rozpútal čo najväčší požiar, ale sleduje tým jasný cieľ. Z Bieleho domu ho síce vyvlečú, v tomto zmysle ohrozuje oveľa viac budúcnosť republikánov než americkú demokraciu. Trump totiž vie, že má za chrbtom zelektrizované voličské jadro, pred ktorým by dokázal obhájiť, že po historickom volebnom podvode má opäť morálny nárok kandidovať v roku 2024 a pomstiť sa za november 2020. V tejto chvíli môže veriť, že ak by sa aj republikánska elita chcela od neho emancipovať, bude ju vydierať tým, že o štyri roky pôjde do volieb ako „third party candidate“. A preto mu radšej vyrolujú koberec.

Mnohí republikáni ešte stále taktizujú a nechcú ísť do otvoreného konfliktu s Trumpom, obávajú sa, že by im to kariérne poškodilo. Lenže ak to priamo a včas nepomenujú, stanú sa rukojemníkmi Trumpovho povolebného bláznovstva.

Americký prezident Donald Trump vo Washingtone 4. novembra 2020, foto TASR/AP

Odporúčame