Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
16. október 2020

Rakúsky parlament jednohlasne odsúdil tureckú podporu Azerbajdžanu

Rakúsky parlament jednohlasne odsúdil tureckú podporu Azerbajdžanu

Rezolúcia vyzýva podporiť okamžité ukončenie bojov v Náhornom Karabachu a dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ochrany civilistov a civilnej infraštruktúry.

Návrh rezolúcie predložili Reinhold Lopatka (ÖVP), Ewa Ernst-Dziedzic (Zelený) a Pamela Rendi-Wagner (SPÖ). Parlament ho vo štvrtok prijal jednohlasne a je adresovaný rakúskej spolkovej vláde, najmä ministrovi zahraničných vecí Alexandrovi Schallenbergovi.

V posledných dvoch týždňoch si boje v Náhornom Karabachu vyžiadali niekoľko stoviek až tisícok obetí, medzi nimi je aj niekoľko desiatok civilistov na oboch stranách. Vojna sa začala po tom, čo Azerbajdžan zaútočil na územie Republiky Náhorný Karabach, ktorú považuje za svoje územie. Vyše 90 percent obyvateľstva sporného územia dnes tvoria Arméni.

Arménsko a Azerbajdžan sa navzájom vinia z útokov na nevojenské ciele, Azerbajdžan dvakrát bombardoval arménsku katedrálu z 19. storočia v meste Šuši.

Rezolúcia rakúskeho parlamentu pritom kritizuje najmä tureckú podporu azerbajdžanskej strany. Turecko azerbajdžanské zbrojenie dlhodobo podporuje, veľká časť azerbajdžanských bezpilotných lietadiel pochádza z Turecka. V posledných týždňoch Turecko do Azerbajdžanu poslalo aj niekoľko tisícok islamistov zo Sýrie, vyše stovky z nich už padlo počas posledných dvoch týždňov.

Satelitné snímky odhalili aj turecké lietadlá F-16 na letisku v azerbajdžanskom meste Ganja. Alexander Schallenberg preto kritizoval, že Ankara nechce deeskalovať, ale naopak „leje olej do ohňa“.

Rakúsko-turecké vzťahy sú už dlhšie napäté, kancelár Sebastian Kurz v minulosti viackrát vyzýval k ukončeniu rokovaní o tureckom členstve v EÚ. Najmä od roku 2016 upozorňoval na eróziu demokracie a právneho štátu v Turecku. Po anulovaní volieb v Istanbule v roku 2019, ktoré Erdoğanova strana AKP prehrala, povedal: „Kto neakceptuje demokratické voľby, v Európskej Únii nemá čo hľadať“.

V posledných mesiacoch sa rakúsko-turecké vzťahy ďalej zhoršili po tom, čo bol vo Viedni zatknutý agent tureckej tajnej služby MIT, Feyyaz Ö. Vypovedal o úlohe zavraždiť niekoľko osôb, medzi nimi tureckú vedkyňu žijúcu v rakúskom exile, ale aj niekoľkých rakúskych politikov.

Turecko obvinenia popiera, no Feyyaz Ö. nie je jediným tureckým agentom, ktorého sa Rakúsku podarilo zadržať. Prednedávnom rakúske úrady odhalili ďalšiu tureckú agentku.

Rakúsky minister vnútra Karl Nehammer vyhlásil, že „turecká špionáž v Rakúsku nemá miesto“. Ankaru obvinil aj z podpory tureckých nacionalistov v Rakúsku a podnecovania potýčok medzi nacionalistickými tureckými „sivými vlkmi“ a Kurdmi žijúcimi v Rakúsku.

Po tom, čo v júni tureckí nacionalisti napadli pro-kurdskú demonštráciu, Turecko kritizovalo zásah rakúskej polície proti „mladým ľuďom tureckého pôvodu“. Rakúsko zas predvolalo tureckého veľvyslanca, na čo reagovala Ankara rovnakou mincou.

Turecko viní Rakúsko z nečinnosti pri ukazovaní symbolov zakázanej kurdskej strany PKK, ktorú Ankara považuje za teroristickú organizáciu. Karl Nehammer obvinenie z nečinnosti odmieta a tvrdí, že ukazovanie symbolov PKK je stíhané rovnako ako ukazovanie nacionalistického „vlčieho pozdravu“ populárneho medzi tureckými nacionalistami.

Rakúska ministerka pre integráciu Susanne Raab povedala, že skutočnosť, že 45% ľudí tureckého pôvodu v Rakúsku sa silnejšie identifikuje s Tureckom než s Rakúskom, je „problematická“.

V posledných týždňoch sa objavila nová kríza v rakúsko-tureckých vzťahoch – konflikt v Stredozemnom mori. Rakúsko sa postavilo na stranu Grécka a Cypru a kritizovalo turecký pokus privlastniť si časť gréckej a cyperskej výlučnej ekonomickej zóny. Kancelár Kurz preto žiadal sankcie proti Ankare.

V tomto kontexte je nepravdepodobné, že rezolúcia rakúskeho parlamentu bude mať nejaký priamy účinok. Turecko v posledných rokoch preukázalo, že nie je schopné sebareflexie a z každého problému viní nejaké zahraničné sprisahanie proti Turecku.

Napriek tomu zostáva rezolúcia rakúskeho parlamentu dôležitým precedensom poukazujúcim na deštruktívne správanie Turecka vo svojom okolí a ponúkajúcim príklad všetkým európskym štátom.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. FOTO TASR/AP

Inzercia

Inzercia

Odporúčame