Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
07. október 2020

Poľnohospodári hrozia vláde štrajkom, z plánu obnovy ich vynechala

Poľnohospodári hrozia vláde štrajkom, z plánu obnovy ich vynechala

Reformný plán, ktorý v pondelok predstavilo ministerstvo financií, má prvé následky. A nie sú pozitívne.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) vstúpila do štrajkovej pohotovosti. Poslednou kvapkou nespokojnosti, ktorá viedla k radikálnemu vyhláseniu, bol fakt, že v reformnom pláne úplne absentuje rozvoj poľnohospodárstva a potravinárstva.

SPPK tvrdí, že ministerstvo dlhodobo ignoruje ich snahu o dialóg a kritizovala už viacero ministerských rozhodnutí. Nátlaková akcia je podľa nich poslednou možnosťou. Orgány komory majú právomoc kedykoľvek prejsť zo štrajkovej pohotovosti do ostrého štrajku. Ten, samozrejme, nebude vyzerať tak, že by prestali zberať úrodu, orať a siať.

Ak má zhruba 1500 členských spoločností komory k dispozícii 15-tisíc kusov techniky (traktory, kombajny atď.), je to už slušná masa na to, aby dokázala v prípade ostrého štrajku prejsť pár metrov z polí na cesty a ochromiť dopravu v celej krajine. Najmä ak už existuje precedens, že premiér si na rokovanie pozval prevádzkovateľov fitnescentier až potom, ako výrazne obmedzili dopravu na diaľnici medzi Trnavou a Bratislavou.

Vláda sa pritom nemôže tváriť, že o nespokojnosti v agrorezorte nevedela. Protestnú akciu urobili poľnohospodári už v septembri. SPPK protestovala proti ministrovi pre nové pravidlá v nájmoch. Iní poľnohospodári protestovali proti SPPK a obhajovali ministra a ďalší vyjadrovali nespokojnosť s ministrom aj so SPPK. V agrosektore sa to teda „melie“ už dlhšie.

Na začiatku októbra poľnohospodári a potravinári zo SPPK poslali premiérovi Igorovi Matovičovi otvorený list, v ktorom ho žiadajú o urýchlené riešenie problémov v rezorte. Reagovali vtedy na medializovaný neoficiálny dokument plánu obnovy. Absentovali v ňom totiž akékoľvek opatrenia v agropotravinárstve.

Len deň predtým – 30. septembra – minister pôdohospodárstva Ján Mičovský predstavil zámer dostať do plánu obnovy opatrenia za 2,4 miliardy eur.

„Využívame nečakanú a mimoriadnu príležitosť podporiť tie sektory, ktoré sa nedajú podporiť alebo sanovať zo štátneho rozpočtu a (chceme) dať peniaze na oblasti, ktoré boli dlhodobo zanedbávané, ako sú digitalizácia, rizikový fond, potravinový sektor a výrobno-odbytové združenia, na prírode blízke hospodárenie (v lesoch), na takzvané živé laboratóriá, na závlahy a odvodňovacie kanály a na množstvo ďalších aktivít. Toto dohromady dáva sumu 2,4 miliardy eur,“ povedal vtedy Mičovský.

Minister si bol vedomý, že mu zrejme všetko do plánu obnovy neprejde. Minister financií Eduard Heger sa vyjadril neurčito, že ešte nevie koľko opatrení z pôdohospodárstva do plánu zaradí.

Na konci to vyzerá tak, že takmer nič. Z opatrení, ktoré priamo súvisia s pôdohospodárstvom, je v materiáli jediné – úrychlenie pozemkových úprav na riešenie rozdrobenosti pôdy. Za čosi vyše 36 miliónov eur ročne.

Nespokojnosť v agrorezorte pritom nevznikla zo dňa na deň a nezjavila sa ani so zverejnením plánu reforiem.

Premiér Igor Matovič sľubuje, že problémy v poľnohospodárstve bude riešiť. Potrebuje vraj dva-tri dni, aby situáciu uchopil a zaujal stanovisko. Dva dni na uchopenie problému však premiér sľuboval už v diskusii Postoj TV, keď takto reagoval na otázku o nespokojnosti s pôsobením ministra Jána Mičovského.

Podľa komory nejde ani tak o protest proti osobe Jána Mičovského ako ministra, skôr o vyvrcholenie dlhodobej nespokojnosti s tým, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo dlhodobo nepatria medzi vládne priority, bez ohľadu na to, kto bol premiér a kto sedel v kresle ministra pôdohospodárstva.

A fakt, že ak existuje príležitosť získať európske fondy a investovať ich do systémového obnovenia agrosektora, do vládneho plánu sa nedostane takmer nič, nesvedčí práve o tom, že by sa potravinová bezpečnosť a sebestačnosť stávali prioritami vlády.

Pôda sa v materiáli spomína iba pri pozemkových úpravách a zmienka o potravinách sa nachádza v pasáži o odpadovom hospodárstve. V oblasti prepojenia životného prostredia a poľnohospodárstva sa pritom dalo nájsť množstvo prienikov, ktoré by sa medzi reformami isto nestratili. Napríklad využívanie vodných zdrojov, ktoré sú pre poľnohospodárov kľúčové.

Ministrovi Mičovskému nemožno vyčítať nečinnosť v prípade návrhov. Dá sa povedať, že úlohu si splnil a vyššie vymenované opatrenia dávajú zmysel. Ak si však porovnáme sumu, ktorú sa podarilo do plánu pretlačiť ministerstvu dopravy na reštrukturalizáciu železníc (vyše 9 miliárd) so sumou 36 miliónov na pozemkové úpravy, svedčí to o pomerne slabom politickom výtlaku Jána Mičovského aj v hnutí OĽaNO.

Pri sumách, ktoré sa objavujú v pláne reforiem, však treba dodať, že celkovo napočítaných 30 miliárd je len návrh. Reálne čerpanie bude (bez pôžičky) maximálne okolo 6,2 miliardy. Plán sa teda pred definitívnym schválením v Bruseli bude ešte poriadne čistiť.

Iste by sa dalo špekulovať o tom, že nátlak a protesty môžu byť v niektorých prípadoch motivované aj krokmi, ktoré sa snažia napraviť pokrivený systém agrodotácií. Nespokojnosť s činnosťou ministerstva však vyjadrujú aj tí, ktorí sú kritickí k pôsobeniu SPPK.

Titulné FOTO TASR - Jaroslav Novák - Predstavitelia SPPK pred úradom vlády počas septembrového protestu.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame