Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ekológia V skratke
09. september 2020

Ako sadiť stromy, aby sme schladili horúce letá

Ako sadiť stromy, aby sme schladili horúce letá

Listnaté lesy znižujú teplotu okolia viac ako ihličnaté. Správu nedávno priniesol časopis Nature

Hoci sa veľa priestoru vo výskume venuje vplyvu lesa na mikroklimatické podmienky a lokálny kolobeh vody, omnoho menej štúdií sa venuje ideálnemu druhovému zloženiu lesa. Z výskumu vyplynulo, že zvýšenie podielu listnatých stromov o 80 percent znižuje počas priemerne teplých dní teplotu na úrovni troch až siedmich desatín stupňa. Výraznejší efekt však nastupuje počas mimoriadne teplých a horúcich dní.

Podľa dlhodobého skúmania rôznych európskych klimatických oblastí vyšlo najavo, že v horúcich letách znižujú listnaté lesy v atlantickom regióne miestnu teplotu o 1,8 stupňa, vo vnútrozemskom a stredomorskom regióne o 1,5 stupňa. V zásade sa dá povedať, že čím vyššia denná teplota, tým je chladiaci efekt listnáčov výraznejší.

Z nášho pohľadu zaujímavý je efekt pre kontinentálnu klímy strednej Európy. Podľa predchádzajúcich zistení sú listnaté stromy schopné ukladať zásoby vody do nižších vrstiev pôdy ako ihličnany. Štúdia uvádza porovnanie buk vs. smrek. To znamená, že listnaté porasty lepšie zvládajú aj mimoriadne teplé obdobia a stres zo sucha. Oslabené ihličnany sú tak jednak náchylnejšie na choroby a prienik škodcov. V presušených ihličnatých lesoch sa zároveň rýchlejšie šíria požiare.

A nejde len o samotné stromy. Aj laický návštevník lesa či turista môže vidieť zjavný rozdiel medzi listnatým a ihličnatým lesom. Prízemná vegetácia (tráva, drobné kríky) je omnoho bohatšia medzi listnatými stromami. To takisto posilňuje efekt ochladzovania prostredia mikroklimatickou cirkuláciou vody.

Spomenutá štúdia si samozrejme nenárokuje na absolútnu pravdu a dodáva, že pri preferencii listnatých či ihličnatých stromov treba brať do úvahy aj špecifiká krajinných podmienok.

Pre naše podmienky štúdia napríklad odporúča výsadbu listnáčov na miestach, kde v minulosti došlo k umelému rozšíreniu monokultúrnych plantáží ihličnanov – v našom prípade smreka - ako pomerne rýchleho zdroja dreva. Závery výskumníkov však majú ďaleko od toho, aby odporúčali plošnú likvidáciu ihličnanov a ich kompletné nahradenie listnatým lesom. Východiskom by mala byť druhová rôznorodosť, svoje funkcie si v lese plnia oba typy stromov. Treba najmä preferovať druhy, ktoré sa danému prostriedku prispôsobovali miliónmi rokov vývoja.

Každopádne bude potrebný ďalší výskum.

Aj tieto výsledky by však mohli byť inšpiráciou pre našich lesohospodárskych plánovačov, že pri obnove lesa by nemalo ísť len o prostú výsadbu, ale zvažovať treba aj druhovú skladbu lesa.

Titulné foto: TASR - Maroš Černý

Odporúčame