Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
31. august 2020

Slneční králi dorazili do Prahy

Slneční králi dorazili do Prahy

Výstava, o ktorú sa usilovali generácie českých egyptológov, je už skutočnosťou.

Národné múzeum v Prahe včera otvorilo výstavu obsahujúcu viac než 300 historických predmetov zo Starého Egypta. Dnes sa brány múzea otvorili aj pre verejnosť, ktorá si tak bude môcť do 7. februára vychutnať uprostred Prahy atmosféru starovekého Egypta.

V súvislosti s prísnymi opatreniami týkajúcimi sa šírenia nového koronavírusu je malým zázrakom, že sa v Prahe podarilo zorganizovať výstavu takéhoto medzinárodného rozmeru. Artefakty poistené na jednu miliardu českých korún vážiace asi desať ton pricestovali do Prahy za neobvykle zložitých a prísnych opatrení.

„Mnoho artefaktov opúšťa hranice Egypta prvýkrát a niektoré aj naposledy,“ citujú egyptského ministra pre pamiatky a cestovný ruch Chálida Ananiho České noviny. Približne sto predmetov je zapožičaných priamo zo zbierok Egyptského múzea v Káhire a niektoré boli dopravené priamo z poľného skladu českej archeologickej expedície, ktorý sa nachádza v depozitári Pamiatkovej správy v Sakkáre.

Prvýkrát tak budú verejnosti v celistvosti prezentované výsledky práce a výskumu, ktorý od šesťdesiatych rokov realizuje priamo v teréne Český (pôvodne Československý) egyptologický ústav.

Slneční králi sú panovníci 5. dynastie Starej ríše (asi 2435 – 2306 p. n. l.), ktorí sú spätí s lokalitou Abúsír a kultom slnečného boha Re. V priebehu ich vlády vyrástlo na mieste kráľovské pohrebisko s tromi pyramídami. Túto lukratívnu archeologickú lokalitu dlhodobo skúmajú práve českí egyptológovia.

Medzi najväčšie lákadlá výstavy patrí unikátna socha panovníka Raneferefa, jedného zo štyroch faraónov pochovaných v Abúsíre, či rozsiahly súbor sôch z hrobiek princeznej Šeretnebtej a pisára Nefera.  

Československý výskum v Egypte má pritom dlhú tradíciu a na konte mimoriadne objavy celosvetového významu. Vedci sa už v 60. rokoch podieľali na záchrannej akcii UNESCO v Núbii súvisiacej so stavbou Asuánskej priehrady. Jej stavba sa stala impulzom k založeniu egyptologického ústavu na filozofickej fakulte Karlovej univerzity.

Vedecké pracovisko s pobočkami v Prahe a v Káhire už dva roky po založení vyslalo do Egypta prvú expedíciu. V roku 1960 ústav získal koncesiu pre výskum v Abúsíre, ktorý sa stal miestom prvého veľkého úspechu. Československí vedci tam objavili hrobku Ptahšepsesa, vezíra 5. dynastie, ktorá je zatiaľ najväčšou známou nekráľovskou hrobkou zo Starej ríše. K ďalším z mnohých úspechov patril napríklad aj objav papyrusového archívu Raneferefovho zádušného chrámu či odkrytie pyramídového komplexu kráľovnej Chentkaus.

Je smutné, že tieto vedecké úspechy sú v našich končinách málo známe, hoci sa na nich podieľalo spolu s českými kolegami aj mnoho Slovákov. Kým teda šírenie nového koronavírusu znova nedonúti vlády zatvoriť hranice, môžeme využiť jedinečnú príležitosť pozrieť si výstavu, ktorá komplexne mapuje desiatky rokov ich spoločnej práce.

Zdroj foto: Vít Šimánek, ČTK

Odporúčame