Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
28. august 2020

Päť silných momentov nominačného snemu republikánov

Päť silných momentov nominačného snemu republikánov

Nevidiaci čínsky disident, vdova po zavraždenom policajtovi, čierni konzervatívci, úspešný kubánsky imigrant a oslobodení rukojemníci.

Štvordňový nominačný snem amerických republikánov vyvrcholil prejavom Donalda Trumpa, ktorý oficiálne prijal poverenie svojej strany, aby kandidoval vo voľbách na svoje druhé obdobie v prezidentskom úrade.

Väčšina médií sa sústredila na rozbor prezidentského príhovoru; speváčka Bette Midlerová napadla prvú dámu na Twitteri za jej nedokonalý anglický prízvuk (Melania Trumpová v skutočnosti okrem rodnej slovinčiny a angličtiny ovláda ešte tri cudzie jazyky); niektorí pozorovatelia si zase všimli, že na podujatí chýbal bývalý prezident G. W. Bush, jeho viceprezident Dick Cheney či neúspešný prezidentský kandidát z roku 2012 Mitt Romney. Títo traja kedysi mocní predstavitelia Republikánskej strany totiž nepatria medzi fanúšikov Donalda Trumpa.

Na nominačných snemoch oboch hlavných amerických strán zvyknú s podpornými príhovormi vystúpiť poprední stranícki politici, členovia kandidátovej rodiny, ale tiež známe osobnosti spomedzi podporovateľov strany. V súvislosti so štvordňovým podujatím republikánov treba vyzdvihnúť päť pozoruhodných momentov, ktoré boli trochu v tieni prejavov hlavných rečníkov.

Prvým silným momentom bolo Trumpovo posedenie s päticou Američanov, ktorí boli z politických dôvodov zavretí v Turecku, Sýrii, Iráne, Venezuele a v Indii. Práve administratíve súčasného prezidenta sa ich podarilo dostať domov. Najznámejší zo zmienenej pätice je protestantský pastor Andrew Brunson, ktorý bol zadržaný na základe vykonštruovaného obvinenia v Turecku v októbri 2016 a do USA sa smel vrátiť až o dva roky neskôr.

Donald Trump nielen vyzval Turkov verejne, aby Brunsona prepustili. Jeho administratíva pristúpila dokonca k sankciám, aby vymohla jeho oslobodenie. Video z posedenia si môžete pozrieť TU...

Druhým silným momentom boli inšpirujúce príhovory niekoľkých čiernych konzervatívnych politikov, ktorí pochádzali z ťažkých sociálnych pomerov, no vypracovali sa vysoko v profesionálnom i politickom živote: Ben Carson, uznávaný niekdajší neurochirurg a súčasný minister výstavby v Trumpovom kabinete, si zaspomínal, ako mu mama vždy prízvukovala, že môže byť v živote čímkoľvek, nikdy však na seba nesmie hľadieť ako na obeť. Vyzdvihol význam vzdelania pre napredovanie Afroameričanov, a pokiaľ ide o potraty, Trumpa nazval najviac pro-life prezidentom v amerických dejinách.

Aktivista za občianske práva Clarence Henderson sa počas 60. rokov angažoval v protestoch proti segregácii čiernych v reštauráciách na americkom Juhu. Vysvetlil, prečo dáva hlas Trumpovi a mali by tak urobiť aj ďalší Afroameričania.

Záujemcovia o americkú politiku by si mali všimnúť čierneho senátora Tima Scotta. Jeho príhovor bol o tom, ako sa dostal z ťažkých rodinných pomerov, obsahoval humor a hovoril aj o emancipačnej sile slobodného podnikania. Tim Scott by raz mohol byť niečo ako „republikánsky Obama“. Aj keď o túto pozíciu by mohol mať záujem aj generálny prokurátor štátu Kentucky Daniel Cameron, ktorý tiež podporil Trumpa v pôsobivom prejave...

Tretím silným momentom republikánskeho nominačného snemu bol príhovor čínskeho disidenta Chena Guangchenga. Jeho príbeh je neuveriteľný. Hoci je nevidiaci, postavil sa čínskemu komunistickému režimu. Okrem iného kritizoval drakonické vynucovanie „politiky jedného dieťaťa“. Istý čas bol väznený. V roku 2012 ušiel na americkú ambasádu v Pekingu. Po niekoľkých týždňoch mu Číňania umožnili emigrovať do USA.

Podobne emocionálne silný bol príhovor floridského podnikateľa Maxima Alvareza, ktorý sa narodil na Kube a do Spojených štátov prišiel v roku 1961 ako 13-ročný, aby si tam vybudoval novú budúcnosť. Alvarez upozornil, že súčasný vývoj na ľavici v USA mu pripomína niektoré prvky vzostupu Fidela Castra.

Piatym silným momentom republikánskeho nominačného snemu bol príhovor Ann Dornovej, vdovy po čiernom policajtovi na dôchodku Davidovi Dornovi, ktorého zavraždili počas výtržností v St. Louis pred tromi mesiacmi, keď chcel zabrániť vyrabovaniu záložne svojho kamaráta. Prípadu sme sa venovali aj TU na Postoji.

Ann Dornová zrekapitulovala, čo sa v onú osudovú noc stalo. A ocenila prezidenta, že ponúkol federálnu pomoc mestám, ktoré už niekoľko mesiacov sužuje vlna násilných protestov: „Prezident Trump rozumie, že naše komunity potrebujú viac ľudí ako David, nie menej...“

Nominačný snem Republikánskej strany sa dramaturgiou jednotlivých prejavov pokúsil osloviť voličov, ktorí vidia Ameriku ako síce nie bezchybnú, no v zásade veľkorysú a súčasne súcitnú krajinu. Na tomto podujatí odznelo veľa silných prejavov a práve od ľudí, ktorých mená pozorovateľovi zo Slovenska zrejme na prvé počutie nič nepovedia. To však neznamená, že si nezaslúžia pozornosť. Tento týždeň ukázal silu a veľkosť konzervatívnej Ameriky.   

A ako bonus, ktorý ocenia zvlášť čitatelia Postoja, pripájame príhovor katolíckej mníšky a lekárky Dede Byrnovej, ktorá na nominačnom sneme Republikánskej strany prehovorila o posvätnosti a ochrane nenarodeného života od počatia.

Na obrázku: Delegáti počúvajú rečníkov počas nominačného zjazdu Republikánskej strany 24. augusta 2020 v Charlotte. FOTO TASR/AP

Odporúčame