Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
27. jún 2020

Pred 30 rokmi začal vychádzať kultový mesačník IKARIE

Pred 30 rokmi začal vychádzať kultový mesačník IKARIE

Literárny časopis zameraný na science-fiction nadchol pre tento žáner veľa Čechov a Slovákov.

V júni 1990 vyšlo z iniciatívy českých spisovateľov, publicistov a prekladateľov ako Ondřej Neff (ktorý bol prvým šéfredaktorom), Pavel Kosatík či Ivan Adamovič prvé číslo magazínu IKARIE. Profesionálny mesačník nadväzoval na polooficiálny fanzin Ikarie XB, vychádzajúci v druhej polovici 80. rokov.

IKARIE ponúkala kvalitné zahraničné i domáce poviedky z oblasti science-fiction, fantasy a hororu. No tiež publicistiku v podobe filmových a knižných recenzií či informácií o akciách fandomu (takzvaných conoch).

Bolo to práve na stránkach IKARIE, kde sa mnohí z nás zoznámili s veľkými menami literárnej fantastiky ako Stanislaw Lem, Isaac Asimov, Robert Silverberg, David Brin, Brian W. Aldiss, Mike Resnick a s mnohými ďalšími. Z českých autorov by som spomenul aspoň Ondřeja Neffa a Jaroslava Mosteckého. Poviedky sprevádzali nápadité čierno-biele ilustrácie.

Hoci po Neffovi prebral v roku 1993 stoličku šéfredaktora rodák z Rožňavy Vlado Ríša, texty v slovenčine publikovala IKARIE len zriedka. Časopis síce bol medzi slovenskými fanúšikmi science-fiction čítaný, no naši autori v tomto žánri publikovali od roku 1997 hlavne v časopise FANTÁZIA. Napriek tomu sa zopár Slovákov na stránky IKARIE dostalo vrátane vtedy len 15-ročného Miroslava Beblavého, ktorého poviedku Griminal Scheytan časopis publikoval na jeseň 1992.

Časopis IKARIE vydávalo vydavateľstvo Mladá fronta až do roku 2010. Po zastavení mesačníka začala redakcia v zložení Vlado Ríša, Jaroslav Jiran a Martin Šust ešte koncom toho istého roka vydávať nový časopis XB-1.

Okrem viacerých nezabudnuteľných poviedok mi z IKARIE utkvel v pamäti aj dvojdielny text Jaroslava Jirana radiaci začínajúcim autorom, ako písať. Dá sa nájsť na internete TUTU.

Jiran okrem iného veľmi výrečne zdôvodňuje, prečo ľudia živiaci sa jazykom majú dobre ovládať svoju materčinu a mali by sa vyhýbať pózam v podobe exhibicionistického nadužívania anglicizmov:

„Pro naše účely pište česky. Ne, není to nějaká legrace. V posledních letech sa bezmezný obdiv některých občanů k USA zásadně promítá do jejich rodné mluvy, která se tak naprosto bezúčelně hemží anglickými slovíčky, nejlépe s americkým přízvukem. Tito lidé pak vkládají do českých autorských textů anglická slůvka s téměř posvátnou úctou a nejspíš se přitom i tetelí radostí, jako by byli přesvědčeni, že pokládají třešničku na dort. Bohužel jim chybí cit pro mateřský jazyk, který by jim bez obalu sdělil, že pouze vkládají kus syrového bůčku do bonboniéry...“

Na obrázku je niekoľko obálok časopisu IKARIE z prelomu tisícročia. FOTO – Lukáš Krivošík

Odporúčame