Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Liberáli verzus konzervatívci V skratke
22. jún 2020

Nadšenie z rúcania sôch, pobúrenie nad čiernym Hitlerom a tri otázky

Nadšenie z rúcania sôch, pobúrenie nad čiernym Hitlerom a tri otázky

Tak si to zhrňme. Obeťou progresívneho obrazoborectva (termín kolegu Lukáša Krivošíka) pod vlajkou BlackLivesMatter sa počas uplynulých týždňov stali vyslovení podporovatelia obchodovania s otrokmi ako konfederačný prezident Jefferson Davis a generál Robert E. Lee, belgický kráľ Leopold II. či britský obchodník Edward Colston.

Popri nich však došlo aj na amerického prezidenta Georgea Washingtona, britského premiéra Winstona Churchilla, francúzskeho generála Charlesa de Gaullea, zakladateľa skautingu Roberta Baden-Powella, bojovníka za mier Mahátmú Gándhího, objaviteľa Krištofa Kolumbusa, ale aj na černošského farmára Uncle Ben z ryžových výrobkov či na filmy ako Odviate vetrom alebo Forrest Gump.

podľa britského historika Andrewa Robertsa, autora oceňovanej Churchillovej biografie, zoznam stále nie je konečný.

Naopak, novej sochy sa v nemeckom meste Gelsenkirchen dočkal boľševický vodca Vladimir Iľjič Lenin. Teda, až taká nová nebola – odliali ju ešte v roku 1957 v Československu. Akoby nestačila socha Karla Marxa, ktorú v roku 2018 v Trevíri odhalil vtedajší predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Téme sa venujú aj minulotýždňové vydania českých týždenníkov Respekt a Reflex. Ten prvý pripomenul, že Česko počas uplynulých sto rokov prešlo niekoľkými vlnami odstraňovania sôch, takže dnes už ani veľmi nie je čo rúcať. Prípady ako Konev sú tak skôr výnimočné. Na druhej strane, z rôznych dôvodov nové sochy nepribúdajú, takže vlastný pomník nemá napríklad ani Václav Havel.

Omnoho ostrejšie sa do témy pustil provokatívnejší Reflex. Politológ, historik a súčasný dekan Fakulty sociálních studií na Masarykovej univerzite v Brne Stanislav Balík varoval pred posudzovaním histórie podľa dnešných kritérií a pred západným „sebemrskačstvím“.

„Západ bol postavený na presvedčení o ľudskej nedokonalosti, ktorá je prirodzená. Z toho vyplýva aj to, že môžeme niekoho obdivovať – a napríklad mu stavať sochy, pomenovávať po ňom ulice, parky a knižnice –, i keď vieme, že nie všetko v jeho živote sa podarilo. Dôležité je, že prevažuje to dobré, za čo mu patrí poďakovanie,“ napísal Balík, ktorý je dlhoročným skautským vodcom, a teda sa hlási k odkazu osobnosti generála Baden-Powella.

V závere svojho článku Balík dodal: „Je načase si pripomenúť a nahlas to opakovať – napriek všetkým problémom, napriek všetkým hriechom, na ktorých vyrástla, bola a je západná, kresťanská civilizácia obdivuhodná. Žiadna iná nedošla tak ďaleko v uznávaní dôstojnosti, slobody a práv jednotlivca, práv najrôznejšie definovaných komunít a skupín. Žiadna iná nepriniesla ľudstvu taký blahobyt.“

Na rozdiel od akademického štýlu profesora Balíka zvolil šéfredaktor Reflexu Marek Stoniš vo svojom úvodníku nazvanom Otázky, na ktoré si odpovedzte sami omnoho štipľavejší tón. Z 11 otázok vyberám tieto tri: „Premenujeme Karlovu univerzitu, Karlov most, Karlštejn, Karlove Vary pre protižidovské pogromy za čias Otca vlasti? Prečo médiá označujú za nežného obra človeka, ktorý sedel päť rokov za ozbrojené prepadnutie ženy v pokročilom stupni tehotenstva? Prečo vlastne našu civilizáciu najviac nenávidia tí, ktorým táto civilizácia v ničom nebráni, dokonca ani v tom, aby ju úplne najviac nenávideli?“

Najštipľavejšou však bola samotná obálka, za ktorú časopis schytal napríklad aj od komentátora hodnotovo blízkeho denníka Echo24 Ondřeja Štindla. Facebook dokonca zablokoval jej šírenie a šéfredaktorovi Stonišovi dal dočasný ban. (Rovnako ako predtým spolupracovníkovi Info.cz a autorovi podcastu Insider Tomášovi Jirsovi za dobový záber Churchilla so samopalom.)  

Komentátor portálu Seznam Zprávy Jindřich Šídlo v stĺpčeku Český zápisník v denníku SME k tomu napísal, že čierny Hitler je dôkazom, že v Reflexe sa niekto naozaj zbláznil, a preto ho prestáva kupovať.

Ja som si ho, naopak, pred časom kupovať ešte len začal – popri Respekte, ktorý čítam už dlhé roky. A s chuťou v tom plánujem pokračovať aj naďalej.

Odporúčame