Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy V skratke
04. jún 2020

Keby sme deviatakov vyberali na stredné školy podľa žrebu, nedopadlo by to oveľa horšie

Keby sme deviatakov vyberali na stredné školy podľa žrebu, nedopadlo by to oveľa horšie

Aj spätne má zmysel vracať sa k tomu, kde to štát prehnal s reakciou na koronavírus a narobil zbytočné škody. Hoci bolo koncom apríla zjavné, že vírus máme pevne pod kontrolou, ministerstvo školstva pod tlakom hygienikov rozhodlo, že sa nebudú konať prijímačky na stredné školy, ale o ich postupe rozhodnú známky na posledných vysvedčeniach. Tento model sa neuplatnil aspoň pri prijímačkách na osemročné gymnáziá, ale vyše 40-tisíc deviatakov bolo prijímaných na základe vysvedčení z 8. a 9. ročníka.

Podrobnejšie sa tomu venovala novinárka Denisa Gdovinová z Denníka N, ktorá rozobrala vzorec, akým sa prisudzovala váha jednotlivým známkam: takže napríklad žiak, ktorý mal z matematiky na konci ôsmej triedy jednotku a na polroku deviatej triedy trojku, získal menej bodov ako ten žiak, ktorý mal na rovnakých vysvedčeniach z matematiky dvojku. Samozrejme, technokrati vymysleli takéto vzorce preto, aby našli čo najviac rozlišovacích kritérií na roztriedenie lepších od horších, výsledkom však je nielen absurdný vzorec, ale aj absurdne nespravodlivý systém prijímačiek.

Akú výpovednú hodnotu má známka od konkrétneho učiteľa z konkrétnej školy? Z vlastnej učiteľskej praxe viem, že už len známky jedného učiteľa majú v tej-ktorej triede relatívnu váhu – dvojkár vo výkonnejšej  triede môže byť na tom vedomostne rovnako či dokonca lepšie ako žiak zo susednej (a slabšej) triedy, ktorému dal ten istý učiteľ s prižmúrenými očami jednotku. A už vôbec nevieme povedať, čo vyjadruje jednotka či trojka dvoch rozdielnych učiteľov v rámci jednej školy – maximálne o tom tušia ich kolegovia, prípadne riaditeľ školy, ktorý má istý obraz o tom, kto z jeho zboru má povesť prísnejšieho či benevolantnejšieho učiteľa.

A teraz si predstavme, že na gymnázium v Bratislave, Košiciach či Žiline sa hlási deviatak zo základnej školy, ktorý exceluje vo viacerých predmetoch, no zo slovenčiny ako profilového predmetu má vždy len dvojku či trojku, no nemá šancu proti priemernejšiemu deviatakovi z inej školy, ktorý má zo slovenčiny vždy jednotku (napríklad preto, že akurát slovenčina mu ide, či z dôvodu, že dobrácka slovenčinárka nerada rozdáva horšie známky než jednotky či dvojky).

Keď sa svojho času zaviedli externé maturity, vďaka ktorým sa dalo konečne porovnávať výsledky maturitných testov so známkami, aké predtým žiaci dostávali na jednotlivých školách, ukázalo sa, že korelácia medzi úrovňou vedomostí a školskými známkami je veľmi chabá – v mnohých prípadoch boli na tom lepšie než „jednotkári“ nielen „dvojkári“, ale aj „trojkári“. Známkovanie je natoľko subjektívna záležitosť, že keby ministerstvo školstva rozhodlo, že tohtoroční deviataci budú prijímaní na stredné školy na základe žrebu, nebolo by to oveľa nespravodlivejšie než spätný výber podľa známok.

Samozrejme, obeťami tohtoročných korona-prijímačiek nie je všetkých vyše 40-tisíc deviatakov – mnohí sa dostali tam, kam chceli, skutočnými obeťami sú len tí, ktorých vyradili zo súťaže známky, hoci v pôvodnom prijímačkovom systéme by mali dobré šance (počet takto poškodených však už nezistíme).

Ministerstvo školstva háji prijaté opatrenia len ako núdzové riešenie, nie ako nový model. Ostáva tak poučenie do budúcnosti: ak tu bude vírus strašiť aj nabudúce, nedopusťme, aby o všetkom rozhodovali len odporúčania opatrných hygienikov. Lebo niekedy sú núdzové riešenia tie najhoršie možné riešenia.

Ilustračné foto TASR – František Iván

Odporúčame