Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
02. jún 2020

Ako korona pomohla Merkelovej a čo urobí s Trumpom

Ako korona pomohla Merkelovej a čo urobí s Trumpom

Koronakríza priniesla so sebou novú mieru neistoty aj veľké posilnenie štátu, preto je zaujímavé sledovať, ako mení politické preferencie Európanov či Američanov. V tejto chvíli je ešte priskoro na silné súdy, keďže bezprecedentnú zdravotnícku krízu strieda ekonomická kríza, ktorej dosah ešte len ohmatávame.

Stačí sa pozrieť na Slovensko: epidémia nás i vďaka striktnému vládnemu kurzu priam zázračne obišla, premiér Matovič však prepálil svoju krízovú komunikáciu a nesprávne odhadol moment, odkedy už nemal pôsobiť ako ten, ktorý napriek týždňom nulových prírastkov drží krajinu v núdzovom stave. Aj preto je otázne, kto bude u nás politickým víťazom koronakrízy.

V niektorých európskych krajinách je predbežný víťaz jasný, ľudia sa upínali na najsilnejšie vládne strany: v Nemecku vyskočil prudko nahor tandem CDU/CSU, kancelárka Merkelová sa tak na záver svojej éry – opäť podobne ako pred desiatimi rokmi v čase finančnej krízy – stala stelesnením stability. Jej kresťanskí demokrati by dnes získali okolo 40 percent a valcovali by všetkých naokolo. Naopak, korona poškodila ich najväčších konkurentov, stranu Zelených. Tí sa ešte pred pár mesiacmi doťahovali na CDU, dnes sú hlboko pod 20 percentami – v eufórii okolo Grety Thunbergovej boli Zelení „in“, dnes sú „out“, tak trochu aj preto, že na nové problémy doby nemá ich ekoideológia príliš čo povedať. Korona však poškodila aj protestnú AfD, ktorá sa tiež nevedela celkom rozhodnúť, či je koronakríza reálnou hrozbou alebo sprisahaním mocných, okrem toho sa zmieta vo vnútorných hádkach radikálneho a umierneného krídla. Na konci éry Merkelovej si tak CDU/CSU bude hľadať nástupcu večnej kancelárky v značne komfortnejšej situácii, než si vedela predstaviť pred koronou. 

Niečo podobné sa s tamojšou štátostranou deje aj v Rakúsku, Kurzových ľudovcov by dnes volilo okolo 43 percent Rakúšanov, podľa niektorých prieskumov dokonca aj viac, to je miera podpory, akej sa ľudovci stabilne tešili v 70. či 80. rokoch. Mladý Sebastian Kurz má krajinu pevne v rukách a nevidieť toho, kto by to mohol zmeniť. 

Pozoruhodné pohyby sa udiali v Taliansku, ktoré koronavírus doslova vypol na vyše dva mesiace. Taliani sa zjednotili okolo premiéra Giuseppeho Conteho, naopak, preferenčný líder Matteo Salvini, ktorý v najťažších chvíľach pôsobil viac teatrálne než štátnicky, prudko padol nadol. Dnes by ho volilo podľa prieskumov asi 25 percent Talianov (o vyše desať percentuálnych bodov menej než o takomto čase pred rokom). Salviniho šťastím však je, že z jeho prepadu neprofituje ani tak vládna ľavica ako nacionalistka Giorgia Meloni so svojou stranou Bratia Talianska. Navyše, koronakríza utvrdila Talianov v nedôvere voči EÚ, takže tandem Salvini-Meloni má napriek značnému oslabeniu Ligy stále nemalú šancu na budúce prebratie moci.

Korona dočasne pomohla preferenciám Emmanuela Macrona aj Borisa Johnsona, ale v ich krajinách je situácia veľmi vratká: obaja ťažili z emócie zomknutej krajiny, obaja sa však dopustili chýb, na ktoré môžu časom doplatiť, navyše oboch prenasledujú špecifické vnútropolitické problémy a kauzy.

Ale už dnes je jasné, že prvým víťazom či obeťou koronakrízy sa stane súčasný americký prezident Donald Trump. V USA bude presne o pol roka tvrdý prezidentský súboj. Ešte začiatkom roka mal Trump veľmi dobré vyhliadky na znovuzvolenie, najmä vďaka kombinácii ekonomického rastu, nízkej nezamestnanosti a šanci, že jeho vyzývateľom bude príliš progresívny kandidát/progresívna kandidátka demokratov.

Teraz to s Trumpom vyzerá horšie, proti nemu stojí centristický Joe Biden (toho však teraz kvári obvinenie zo sexuálneho obťažovania), ale najmä dramatický priebeh koronakrízy s hrozivými dosahmi na ekonomiku. A tomu všetkému priťažuje Trumpov chorobný narcizmus. Na druhej strane, aj keď Trumpovi celoamerické prieskumy momentálne neprajú, vzhľadom na špecifiká amerického volebného systému bude rovnako ako v roku 2016 kľúčové, ako dopadnú voľby v niekoľkých štátoch ako Pennsylvania, Wisconsin, Michigan alebo Minnesota. Práve v týchto miestach rozhodne o novom americkom prezidentovi možno len rozdiel pár desiatok tisícov hlasov, aj preto je ťažké robiť akékoľvek prognózy. 

V USA pôjde o prvé veľké voľby v tieni koronakrízy. Nedá sa však vylúčiť ani to, že do nich zasiahne druhá vlna epidémie, ktorá zmení Ameriku a Európu ešte viac než vlna, ktorá už odoznela.

Ilustračné foto TASR/AP

Odporúčame