Premiér Matovič včera predložil rozumný plán štvorfázového uvoľňovania. Po včerajšku vieme, že ak udržíme situáciu pod kontrolou, teoreticky by sa mohli školy otvoriť v júni. Na debatu, či to bude možné už začiatkom júna, či sa skrátia letné prázdniny, aby škola pokračovala trebárs do polovice júla, je v tejto chvíli ešte priskoro.

Rovnako je však legitímne pýtať sa, či by sa s postupným otváraním škôl, napríklad pre menšie deti, nemalo začať skôr. Vladimír Krčméry, člen permanentného krízového štábu, by školy otvoril už teraz, v niektorých štátoch ako Dánsko a Nórsko sa s vyučovaním menších detí začalo alebo začne už v apríli, v Nemecku o tom beží živá diskusia.

Aký je skutočný vplyv koronavírusu na deti? A akú potenciálnu hrozbu predstavuje nakazené dieťa pre svoje okolie? Aj od odpovedí na tieto otázky závisí, ako jednotlivé európske štáty pristúpia k otváraniu škôlok a škôl – ak by sa totiž preukázalo, že aj deti sú častými prenášačmi infekcie, hrozilo by, že by sa z ich prostredia mohla rozšíriť druhá vlna nákazy.

V tejto súvislosti uverejnil týždenník Der Spiegel na základe nemeckých dát zaujímavú analýzu: Podľa oficiálnych údajov sa dosiaľ v Nemecku nakazilo 3904 detí do 14 rokov (samozrejme, reálny počet nakazených detí, u ktorých vírus nejavil žiadne príznaky a ktoré neboli otestované, je podstatne vyšší). Asi stovka detí bola vyšetrená v nemocnici, 11 percent z nich si vyžadovalo intenzívnu starostlivosť. Je pravdepodobné, že v nemocnici bolo liečených ešte viac detí, ale presné číslo sa nevie, pretože 350 detských kliník nemá povinnosť nahlasovať tieto prípady.

Zo všetkých detských pacientov zomrelo v Nemecku jedno dieťa, nie je však známe, koľko malo rokov, ani to, či netrpelo na inú závažnú chorobu.

Aj tieto súhrnnejšie údaje potvrdzujú, že koronavírus má u väčšiny detí bezpríznakový alebo len mierny priebeh. Ak dôjde ku komplikáciám, len zriedkavo sa prejavia zápalom pľúc, problémom je skôr horúčka, hnačka, zvracanie alebo infekcia horných dýchacích ciest. Len v troch prípadoch došlo k akútnemu zlyhaniu pľúc.

No nemenej dôležitá otázka znie, do akej miery sú deti infekčné. Zatiaľ o tom nie sú dôkazy, len indície, a tie sú celkom povzbudivé. Prvé pozitívne testované deti v Nemecku nemali žiadne príznaky, vírus bolo možné u nich zachytiť len krátky čas v dýchacích cestách, ale potom už nemohli nikoho nakaziť kašľom, dýchaním či hovorením. 

Spiegel ďalej uvádza, že deti vylučujú tento vírus stolicou podstatne dlhšie než dospelí, no jeho vzorky sa nedali v laboratóriu rozmnožiť, čo by naznačovalo, že deti nie sú infekčné.

Vo Francúzsku napríklad otestovali všetky kontakty jedného deväťročného dieťaťa, ktoré sa nakazilo vírusom. Túto nákazu však neprenieslo na nikoho zo 172 osôb, s ktorými bolo v kontakte, ani vlastných súrodencov.

Spiegel upozorňuje aj na príklad Islandu, kde ostali otvorené škôlky aj školy, napriek tomu sa nič zlé nedeje. Na ostrove sa uskutočnil aj masový prieskum na 13-tisíc obyvateľoch, v ktorom sa testovalo, koľko Islanďanov je nakazených. Ukázalo sa, že aktívnu infekciu malo 0,6 percenta žien, 0,9 percenta mužov, ale žiadne dieťa mladšie než desať rokov, no u detí nad desať rokov to bolo 0,8 percenta.

Z nemeckej skúsenosti sa zdá, že vírus sa prenáša najmä z dospelých na deti, nie naopak.

Virológovia však upozorňujú, že uvedené príklady ešte nie sú dôkazom, aj preto nabádajú k opatrnosti: z iných infekčných chorôb je známe, že deti zohrávajú rolu prenášačov nákazy.

Ak by sa však preukázalo, že to v prípade koronavírusu naozaj neplatí, bola by to veľmi dobrá správa. Bez otvorených škôlok a škôl, ktoré postupne nabehnú na normálny režim a odbremenia tak svet dospelých, ku skutočnému reštartu ekonomiky dôjde len ťažko.

Na snímke z 13. marca 2020 nápis na tabuli 'It's Corona Time' v triede na strednej škole vo Frankfurte nad Mohanom. Foto TASR/AP