Pohľad z okna nášho rímskeho spolupracovníka Bohumila Petríka
Večné mesto sa zastavilo a stíchlo. Nie na chvíľu, trvá to už príliš dlho. A koniec je stále v nedohľadne.
Rovnako ako srdce Ríma – Vatikán. Berniniho kolonáda obopínajúca Námestie svätého Petra, ktorá symbolizuje otvorenú náruč cirkvi, nemá koho objať.
No život sa úplne nevytratil. V štvrti Nomentana na severovýchode Ríma kráča parkom mladý pár s rúškami na tvárach. Obaja sú ticho, držia sa za ruky zaobalené do gumených rukavíc.
Z neďalekého bytu znie pieseň Lasciatemi cantare (Nechajte ma spievať). Z okien a balkónov visia talianske vlajky ako počas futbalového šampionátu.
Pomedzi piesne, ktoré sa nesú prázdnymi večernými ulicami, neraz znie aj národná hymna. Jej slová mrazia: „Sme pripravení zomrieť... Zjednotení za Boha, kto nás môže poraziť?“
Rím sa zastavil... No je to Večné mesto. Nezastaví sa naveky.
Ilustračné foto - TASR/AP
