Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
02. apríl 2020

Vieme, že o korone nič poriadne nevieme

Vieme, že o korone nič poriadne nevieme

Nemecký týždenník Der Spiegel priniesol zaujímavý rozhovor s Gerdom Antesom, renomovaným expertom na medicínske štatistiky, ktorý koronavírus prirovnáva k nasledovnému obrazu: „Čakáme na cunami, lenže ani približne nevieme, aká vysoká bude jeho vlna.“

Jedno je však podľa neho isté, zdravotnícka kapacita v niektorých regiónoch je katastroficky preťažená, čo súčasný vírus jasne odlišuje od sezónnej chrípkovej epidémie. Ale v skutočnosti nevieme ani to, o koľko je koronavírus smrtonosnejší než chrípka, ani o koľko rýchlejšie sa šíri, nevieme, koľko ľudí sa týmto vírusom dodnes nakazilo, ani koľko infikovaných pribúda na dennej báze.

Niektoré odhady hovoria o tom, že nakazených je v realite päťnásobne viac, než je zaevidovaných prípadov, iné odhady vravia, že ich je desaťnásobne či dokonca dvadsaťnásobne viac, čo sú obrovské rozdiely. Ako ďalej vysvetľuje Gerd Antes, nevieme vlastne ani to, koľko ľudí v dôsledku tejto infekcie naozaj zomiera. Keďže ide väčšinou o starších ľudí (priemerný vek obetí v Nemecku či Taliansku je zhruba 80 rokov), kľúčová otázka znie: „Vezmime si osobu, ktorá je ťažko chorá na srdce. Ak sa nakazí koronavírusom a zomrie, čo bolo rozhodujúcim faktorom, srdcová choroba alebo vírus? Zomierajú ľudia na vírus alebo s vírusom? To momentálne nevieme oddeliť.“

Podľa Antesa je teda možné, že veľa časť starých ľudí, ktorí teraz zomierajú s koronavírusom, by možno vzhľadom na svoj zdravotný stav zomrelo o niečo neskôr. Aj preto považuje dnešné štatistiky, ktoré každodenne hlásia počty zomrelých na Covid-19 za „dokonale nespoľahlivé“.

Antes preto tvrdí, že smrtiaci efekt koronavírusu budeme môcť posúdiť zhruba o osem mesiacov z každoročných štatistík úmrtnosti, ktoré nám na základe porovnania so štatistikami z minulých rokov lepšie napovedia, koľko ľudí zomrelo v tomto roku dodatočne na koronavírus (tu len treba pre úplnosť dodať, že z týchto štatistík sa nedozvieme, koľko ľudí by ešte zomrelo, keby sa neprijali drastické preventívne opatrenia).

Gerd Antes neberie príliš vážne ani údaje o počte infikovaných, ktoré vyplývajú z celoplošných testov. On sám v Nemecku pozoruje, ako sa „úplne nekonzistentne, sčasti chaoticky rozhoduje, kto test podstúpi a kto nie, (...) v jednotlivých regiónoch sa to robí podľa ľubovôle“ (nemecké testovanie sa pritom považuje za vzor pre Európu – pozn. mh). Preto podľa Antesa vôbec netušíme, koľko ľudí je naozaj nositeľom vírusu. Najlepšie by podľa neho bolo, keby krajiny ako Nemecko boli schopné každý týždeň vykonať masívne testovanie na reprezentatívnej vzorke obyvateľov. Takto by sa oveľa presnejšie ukázalo, aká časť populácie je nakazená, ako sa vyvíjajú trendy a podobne.

Keďže nemáme ani približne presné dáta, nevieme, či nebezpečenstvo koronavírusu v skutočnosti nepreceňujeme alebo nepodceňujeme, hovorí Antes. On sám si skôr myslí, že je situácia o niečo lepšia než sa dnes javí, upozorňuje však, že je len veľmi tenká hranica medzi alarmizmom a bagatelizáciou problému. Antes je napriek všetkým neistotám presvedčený, že vládam v danej chvíli neostávalo nič iné než siahnuť po drastických reštrikčných opatreniach. Ako hovorí, získali sme čas, ktorý treba využiť na to, aby sme sa o víruse rýchlo dozvedeli oveľa viac než dnes vieme.

Na snímke pracovník v ochrannom obleku odoberá vzorky posádke vozidla na drive-thru test na nový koronavírus 18. marca 2020 v Bratislave. FOTO TASR - Pavol Zachar

Odporúčame