Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
26. marec 2020

Na koronavírus zomrel Paul Goma, rumunský hrdina

Na koronavírus zomrel Paul Goma, rumunský hrdina

Včera večer informoval rumunský denník Adevarul, že na koronavírus zomrel v Pariži azda najvýznamnejší rumunský disident, spisovateľ Paul Goma. Mal 84 rokov, jeho biografka a priateľka Mariana Sipoş sa vyjadrila, že Goma „odišiel pokojne, bez bolesti a so zmierenou dušou“. Jeho popol bude uložený na parížskom cintoríne Pére Lachaise, na ktorom už oddychujú Balzac, Apollinaire, Proust, Rossini a Chopin.

Paul Goma bol v Rumunsku tým, čo Charta 77 v Československu. Spisovateľ sa ako jeden z prvých solidarizoval s Chartou, zbieral podpisy pre podobnú chartu v Rumunsku, tá rumunská po ňom dostala názov „hnutie Goma“. Sedel za to, bol mučený a odišiel do exilu. Jeho text z tohto obdobia nesie názov „Cutremurul oamenilor“, francúzsky „Le tremblement des hommes“, „Zemetrasenie človeka“. Hovorilo sa, že Rumunskom v roku 1977 otriasli dve veci: zemetrasenie (1500 mŕtvych) a „hnutie Goma“.

Bol uznávaným autorom románov, často autobiografického razenia. Mal život ako z románu. Narodil sa v Besarábii, v dnešnej Moldavskej republike. Večný antikomunistický disident si odsedel niekoľko rokov v zlopovestných žalároch osobitne krutého rumunského komunizmu, kým nebol deportovaný do baraganskej stepi. Deportovaní v tejto nezalesnenej stepi boli odkazaní na seba, holými rukami si stavali primitívne domy z hliny.

Ani vo francúzskom exile sa nenudil, rumunský režim si dvakrát objednal jeho vraždu, a to u asi najčinnejšieho teroristu 20. storočia (Ilič Ramírez Sánchez alias „Carlos“ alias „šakal“). Raz mu poslali listovú výbušninu, raz inscenovali mätúcu scénu v kaviarni, s „babráckým“ čašníkom a s jedom v pohári.

Paul Goma sa v exile presunul čoraz viac k pozíciám rumunského nacionalistu. Bol kontroverzný tým, že vo svojej eseji „Červený týždeň“ nepriamo obhajoval rumunský holokaust v Besarábii (250.000 zabitých židov), odvtedy bol považovaný za antisemitu.

Keđ mu Francúzsko spolu s Kunderom ponúklo občianstvo, odmietol ho, lebo Francúzsko bolo „plné vplyvných osobností, ktoré robili všetko pre relativizaciu komunistických zločinov“. Po revolúcii žiadal o vrátenie rumunského pasu, čo Rumunsko odmietlo, takže bol polovicu svojho života bez štátnej prislušnosti. Dumnezeu să îl odihnească! (Nech mu Boh dá oddych!)

Odporúčame