Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
15. marec 2020

Vývoj talianskej drámy je kľúčový aj pre Slovensko

Vývoj talianskej drámy je kľúčový aj pre Slovensko

V boji s koronavírusom sa v rámci Európy vytvorili tri typy stratégií. Prvý typ, taliansky, chce zadržať vírus na základe opatrení, ktoré smerujú k celonárodnej karanténe. Touto cestou sa vydalo aj Slovensko, končiaca Pellegriniho vláda dnes zrejme ešte pritvrdí, našou hlavnou výhodou je, že tak robíme predtým, než by u nás zomierali pví pacienti. Druhý typ, nazvime ho britskou cestou, je protipólom – Briti rátajú s tým, že sa milióny ich občanov nakazia a tisíce či desaťtisíce zomrú, no výsledkom akéhosi prirodzeného výberu bude nadobudnutie akejsi kolektívnej imunity. Ďalej sú tu krajiny ako Nemecko či Švajčiarsko, kde je už situácia veľmi vážna, tieto štáty oscilujú kdesi medzi prvým a druhým typom stratégií.

Hoci je otázne, či stratégia nie je v tomto prípade skôr eufemizmus a či skôr nejde o nedostatok vodcovstva a odvahy prijať radikálne riešenie (teda niečo podobné, čo u Nemcov absentovalo v roku 2015 počas utečeneckej krízy, keď nedokázali účinne uzavrieť hranice).

Taliansky denník Corriere della Sera priniesol rozhovor so svetovo uznávaným imunológom Albertom Mantovanim, ktorý považuje najmä britskú cestu za vyslovene nezodpovednú. Samého sa ho to bytostne dotýka, v Británii má na univerzite katedru, žije tam aj jeho syn s rodinou. Mantovani vypočítava, akú cenu by mohol mať britský prístup, ktorý chce spoločnosť vystaviť testu kolektívnej imunity proti tomuto vírusu: predpokladajme, že sa ním nakazí 60 percent populácie, „predpokladajme, azda trochu optimisticky, že smrtnosť je okolo dvoch percent. Teda na milión ľudí pripadá 20-tisíc mŕtvych, na desať miliónov 200-tisíc mŕtvych. Ale spravme ešte dramatickejší výpočet. Zhruba desať percent chorých vyžaduje intenzívnu terapiu s pomocou respiračných prístrojov, teda na milión nakazených pripadne 100-tisíc pacientov. Žiaden zdravotnícky systém nie je pripravený na takýto stav núdze. Prinieslo by to príliš veľa obetí a príliš veľa pacientov by ostalo bez liečby“.

Mantovani má preto dojem, že Európa nepochopila lekciu z Lombardska, ktoré je pritom jednou z najbohatších oblastí na kontinente a disponuje veľmi vyspelým systémom zdravotníctva. „Iné krajiny podceňujú dosah tejto epidémie, ako sa to už odohralo v Číne. Urobiť dvakrát tu istú chybu sa mi zdá vážne,“ uzatvára imunológ. 

Na druhej strane, je faktom, že „chiusura totale“ zatiaľ neprináša výsledky, po včerajšku je v Taliansku už 1441 obetí, dnes to číslo zrejme opäť vzrastie zhruba o 200 obetí. Čo je nemenej zlé, stále vo vysokom tempe pribúdajú nakazení aj pacienti v intenzívnej terapii. Vírus cirkuluje aj v strednej a južnej časti Talianska, preto je v domácich médiách hlavnou témou, kedy nastane v samotnom Lombardsku vrchol, po ktorom nastane aspoň pozvoľný pokles a po druhé, či nehrozí, že súčasná lombardská mizéria sa prenesie aj do iných častí krajiny.

Samozrejme, to všetko nie je len talianska, ale aj kľúčová slovenská otázka – aj my by sme veľmi radi videli, že radikálne reštrikcie verejného života prinášajú zmysel a oplatí sa ich nasledujúce dlhé týždne vydržať napriek všetkým individuálnym obmedzeniam aj pádu ekonomiky.

Tu zatiaľ ešte niet jednoznačne pozitívnych správ, očakávajú sa až neskôr. Talianski odborníci už počas pracovného týždňa predpovedali, že tento víkend aj ďalšie dni budú ešte veľmi zlé, pretože mnohí Taliani si až do uvalenia tvrdých reštrikcií ešte užívali vcelku spoločenský život. Veľa ľudí na severe sa teda nakazilo aj minulý víkend a teraz sa u nich v masovom meradle prejavujú symptómy COVID-19. Matematické modely rátajú s viacerými scenármi, podľa niektorých by mal prísť taliansky bod obratu niekedy koncom marca, ale nikto nemá istotu, kedy to príde.

Vývoj v Taliansku budeme aj naďalej pozorne sledovať.    

Ľudia na svojich balkónoch hrajú a spievajú počas hromadnej akcie, ktorú spustili v Taliansku s cieľom spojiť ľudí a zvládnuť núdzový stav kvôli novému koronavírusu 13. marca 2020 v Miláne. FOTO TASR/AP

Odporúčame