Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
24. január 2020

Čo spraví naháňačka Kisku a progresívcov s Kotlebom?

Čo spraví naháňačka Kisku a progresívcov s Kotlebom?

Pomaly máme za sebou ďalší predvolebný týždeň, ten už priniesol do dosiaľ prekvapivo hibernovanej kampane viac vzruchu.

Marketingovým víťazom uplynulých dní je jednoznačne Igor Matovič so svojím dokumentom o Michellovi z Cannes. Matovič mal obrovský zásah, takmer 1,5 milióna pozretí na facebooku, veľkoplošné pokrytie v bulvári, to všetko pri úsmevne nízkych nákladoch. Asi niet voliča, ktorý by sa o návšteve úderky OĽaNO na francúzskom pobreží nedozvedel. Navyše, Matovič zjednotil zhruba rovnakou emóciou všetkých, zábery Počiatkovej vily nahnevali či minimálne rozrušili aj voličov Smeru či SNS. Zhodou okolností som sa včera zhováral s jedným robotníkom z východoslovenských Giraltoviec, ktorý je pre mňa barometrom nálad, v roku 2012 volil Smer, naposledy SNS. No teraz mi povedal, že s nimi už skončil, lebo kým on sa tu v Bratislave dlhé roky lopotí, tamtí len kradli, má toho dosť, a preto dá hlas Matovičovi. Samozrejme, to je len anekdota, z ktorej určite nevyplýva, že OĽaNO masovo zaloví medzi exvoličmi Smeru, ukazuje však kliatbu Smeru v tejto kampani.

Iný typ kontaktnej kampane predviedli tento týždeň PS/Spolu a Za ľudí. Progresívci zareagovali na upadajúci trend mimoriadnou aktivitou, rozbehli sa po krajine, kotlebovcom prekazili mítingy v piatich mestách, z volieb vlastne robia referendum o ĽSNS. Samozrejme, zo strany PS/Spolu ide aj o chladnokrvný kalkul: po týždňoch až mesiacoch potrebovali konečne nadchnúť liberálny fanklub a čeliť odlevu potenciálnych voličov ku Kiskovi. Vzopätiu Trubana a spol. sa musel prispôsobiť aj Andrej Kiska, ktorý s progresívcami súperí z nemalej časti o kompatibilného voliča, plus jeden percentuálny bod pre progresívcov znamená mínusový bod pre Kisku. Problém je v tom, čo tento vzájomný mikrozápas urobí s percentami ĽSNS. Zábery z Levoče, kde sa Kiska ocitol uprostred skandujúceho davu miestnych Rómov, sa stali virálom, takže kým sa bratislavskí liberali vytešovali, ako sa fašistov darí vytláčať z námestí a rušiť im mítingy, prokotlebovské médiá s gustom šírili obrazy o „vajdovi Kiskovi“.

Samozrejme, v ĽSNS veria, že liberálna antikampaň, ktorá z ich prípadného víťazstva robí hlavnú volebnú hrozbu, im priženie ďalšich voličov: napríklad z veľkej skupiny tých, ktorí už nechcú voliť Smer ani SNS a súčasne inštinktívne neznášajú opozičný establišment.

Ale v slovenskej politike je len jeden muž, ktorý dokáže kampaňovať nielen proti iným, ale aj proti sebe samému. Andrej Danko sa od začiatku januára chystal na poslednú schôdzu Národnej rady, chcel ju využiť nielen na antiamerické vyhlásenie kvôli Iránu, napokon to dopadlo po dankovsky: hlavnou témou poslednej schôdze bolo, či schôdzu viedol v opitosti alebo tak hovorí, aj keď je triezvy, k tomu ako zvyčajne pribudlo ešte pár brptov („K pani prezidentke nemám dôstojnosť“). Za lúčiaceho sa Andreja Danka sa tak nehanbil iba vedľa sediaci Béla Bugár, ale zrejme aj tí skalnejší voliči SNS.

Foto facebook Za ľudí, Andrej Kiska v Levoči.

Odporúčame