Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
17. január 2020

Ivan Krastev: Prečo je pravicový populizmus silnejší než ten ľavicový

Ivan Krastev: Prečo je pravicový populizmus silnejší než ten ľavicový

L'Espresso prináša v najnovšom čísle rozhovor s Ivanom Krastevom, bulharskou hviezdou dnešných intelektuálnych salónov. Liberál Krastev o viacerých témach rozmýšľa inak ako taliansky liberálny týždenník, v ktorom sa neraz píše o Salvinim ako o fašistovi.

Krastev hovorí, že pravicový aj ľavicový populizmus priniesol návrat primátu politiky. Vysvetľuje to na príklade migrácie, kde tradičná politická elita hovorila, že sa s tým vlastne nedá nič robiť. „Pravicoví populisti však povedali, dokážeme to spraviť. Nie je dôležité, či to tak celkom bolo, ale bol to návrat k politike. Pretože politika znamená voliť vlády, ktoré prinesú rozdiel, v dobrom aj v zlom. Môžeme populistov kritizovať, koľko chceme, ale vďaka nim sa navrátil diskurz o politike.“

Pre Krasteva je zaujímavým študijným prípadom aj samotné Taliansko, kde proti sebe narazili dva typy populizmu zľava (Hnutie piatich hviezd) aj sprava (Salviniho Liga), sám je však presvedčený, že zo zrážky pravicového a ľavicového populizmu vyjde víťazne pravica. L´Espresso, ktoré v posledných mesiacoch usilovne hľadá odpoveď, ako by ľavica a liberáli mohli poraziť Salviniho, sa zdesene pýta: „Perché?“ (Prečo?) Podľa Krasteva je to vec symbolov, je jednoduchšie zablokovať dve lode migrantov než garantovať základný príjem občanov (čo bol hlavný žolík Hnutia piatich hviezd). „Navyše, keď už ľudia nedôverujú ničomu, je jednoduchšie uveriť múdrosti lídra než múdrosti histórie. (…) Možno čelíme problému konca osvietenstva a idey pokroku. Kedysi sme boli presvedčení, že demokracia a materiálny aj znalostný pokrok sú nerozlučne späté a že čím bude väčšia volebná účasť, tým väčšmi vzrastú šance pre progresívne sily. Dnes je to tak, že čím je vyššia volebná účasť, tým menšiu šancu na víťazstvo má ľavica.“

L´Espresso sa preto pýta, či ľavica stratila svoj univerzálny charakter. Krastev odpovedá príkladom z kultúry: „Ak by som dnes ja biely muž napísal román o príbehu imaginárnej lesbickej protagonistky s čiernou pleťou, povedali by mi: ,Ty predsa nemôžeš hovoriť o príbehu, ktorý nie je tvojím.‘ To je atmosféra, v ktorej žijeme.“ Kedysi sa sporilo o to, komu patrí budúcnosť, dnes sa sporí o to, kto je obeťou, čo je podľa Krasteva hlavná zbraň v rukách pravice. „Skupiny, ktoré boli vo väčšine (napríklad bieli pracujúci v USA), majú strach z toho, že sa stanú menšinami. Preto sa dnes správajú ako utláčaná menšina. Z týchto obáv vyviera aj identitárna obsesia.“

Ivan Krastev tiež poukazuje na silu nostalgie: podľa nedávneho prieskumu si 67 percent Európanov myslí, že predtým bol život lepší, v Taliansku si to myslí až 77 percent ľudí. Ako Krastev hovorí, jeden bulharský priateľ a spisovateľ práve píše román, v ktorom sa európski lídri rozhádajú na tom, ako má vyzerať budúcnosť. Preto sa dohodnú, že je lepšie vrátiť sa do minulosti, len sa nevedia dohodnúť, do ktorej dekády by sa vrátili najradšej. „Pre mňa osobne bol rok 1989 tým najlepším, pretože to bol rok, v ktorom boli nádeje najväčšie a všetky možnosti sa zdali otvorené. Najlepším obdobím nie je to, ktoré ponúka najlepšie podmienky pre život, ale to, ktoré prináša najväčšie nádeje. A to je to, čo nám teraz chýba.“

Foto, Institute for Human Sciences, Viedeň

Odporúčame