Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
08. január 2020

Vladimír Palko o iránskej reakcii a Amerike

Vladimír Palko o iránskej reakcii a Amerike

Irán zaútočil raketami na dve americké základne v Iraku. Zdá sa, že to bolo bez ľudských obetí. Takže niekoľko poznámok:

1. Zatiaľ to na vojnu nevyzerá. Odpoveď Iránu spadá do toho, čo sa nazýva dosomethingism (proste že Irán musel niečo urobiť, aby nestratil tvár). Kiež by sa to neposunulo ďalej. Predstavitelia Iránu nechcú otvorenú vojnu, lebo by to znamenalo pád ich režimu

2. Trump tiež nechce otvorenú vojnu. Zatiaľ stále platí, že na rozdiel od svojich predchodcov je prezidentom, ktorý žiadnu novú vojnu nezačal, iba bojuje v tých starých. Ale riskoval strašne. Čo keby po iránskom odvetnom útoku boli americkí vojaci mŕtvi?

3. K etickému rozmeru Soleimáního zabitia. Soleimání patril k tomu typu ľudí, že keď ich niekto zabije, tak to nebolo nevinne. Lenže keď počúvam americkú argumentáciu, ktorá sa snaží jeho zabitie ospravedlniť, mám dojem, že potom môže pomaly zabiť hocikto hocikoho, je to len otázka dostupnosti technických vojenských prostriedkov. Takto sa môžu stať obeťami aj americkí predstavitelia.

Je Irán hrozbou pre USA? Ani najmenej. Ale Amerika postupuje podľa veľmi rozšírenej predstavy o svojej bezpečnosti. So samozrejmosťou bojuje nelegálne vojny s množstvom obetí na opačnom konci sveta, ale keď zahynie jeden Američan, tak Amerika považuje za správne zabiť predstaviteľa iného štátu, ak ho považuje za čo len nepriamo zodpovedného za tú smrť, čím riskuje novú vojnu. Nie je to správne.

 Foto: Chlapec drží portrét generála Solejmáního, ktorého zabila americká armáda počas útoku v Iraku pred piatkovými modlitbami v Teheráne 3. januára 2020. TASR/AP

Inzercia

Inzercia

Odporúčame