Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
15. október 2019

Čudesná hra Mikuláša Dzurindu

Čudesná hra Mikuláša Dzurindu

Po zverejnení nahrávky Kočner-Trnka sa pred nami opäť vynorili obrazy scén spred deviatich rokov, keď sa zákulisnými politickými hrami a aj úplatkami (Kočner v nahrávke tvrdí, že peniaze išli od neho aj od Haščáka) takmer podarilo udržať Dobroslava Trnku alias Kočnerovu bábku na čele generálnej prokuratúry až do roku 2018. 

Koncom októbra roku 2010 sme sa spolu s kolegami Jozefom Majchrákom a Jaroslavom Daniškom ešte ako redaktori .týždňa bližšie pozreli na drámu, ktorá sa vtedy odohrávala vnútri pravicovej koalície. Skrytým a pritom koalične najdôležitejším aktérom tejto hry bol vtedy minister zahraničia a v prvom rade predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda.

Tu je zopár úryvkov: „Keď však poslanec Stanislav Janiš z SDKÚ minulý utorok oznámil, že na post generálneho prokurátora navrhne Dobroslava Trnku, bolo jasné, že rozprávka o vláde práva, spravodlivosti, nulovej tolerancie a nekonečnej transparentnosti sa po vyše 100 dňoch skončila. V tejto chvíli je Trnka spomedzi viacerých kandidátov najhorúcejším favoritom, pretože mu stačí okrem 71 hlasov poslancov Smeru a SNS získať v tajnej voľbe ešte päť hlasov.“

„Podstatne vážnejšie bolo angažovanie sa Dzurindu. Pred koaličnými partnermi síce predstieral nezainteresovaného pozorovateľa, Sulík s Bugárom a Figeľom jeho hru však odkryli. Ponúkli mu, že ak navrhne iného kandidáta ako Trnku, tak ho podporia (čo v rozhovore potvrdzuje Daniel Lipšic). Dzurinda sa tomu však vysmial a vyhrotený spor zľahčoval. A práve to je najpodstatnejší moment celej kauzy. Čo vlastne Dzurinda svojím konaním sledoval? Alebo inak: aký bol jeho motív? Ak by chcel dosiahnuť, aby sa generálnym prokurátorom nestal kandidát KDH či Mosta, mal to na dosah. Stačilo povedať meno. Ak by dokonca chcel, aby nový prokurátor zahladil kauzu financovania SDKÚ či niečo iné, stačilo nájsť ,vhodného‘ kandidáta, ktorý nemá zlú povesť. Ani to sa však nestalo. Dzurinda konal tak, aby udržal v hre Trnku a súčasne zabránil koaličnej dohode. Prečo? Ak vychádzame z toho, že Dzurinda konal racionálne, tak sa ponúka logické vysvetlenie: dvojnásobný expremiér Trnkovi niečo dlhuje.“

Celý text si môžete prečítať na tomto mieste.

O niekoľko dní po našom opise koaličnej drámy dovtedy zaskočená premiérka Iveta Radičová vyhlásila ultimátum „buď ja, alebo Trnka“, čím ukončila Dzurindove zákulisné hry a zabránila Trnkovmu znovuzvoleniu.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke z 2. decembra 2010 predstupuje pred novinárov Mikuláš Dzurinda, témou je tajná voľba generálneho prokurátora. FOTO TASR – Martin Baumann

Odporúčame