Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
14. október 2019

Palec hore pre Ivetu Radičovú

Palec hore pre Ivetu Radičovú

Nahrávku rozhovoru z roku 2014 medzi Marianom Kočnerom a Dobroslavom Trnkom, ktorú dnes zverejnil Denník N, je desivým počúvaním: niečo sme vedeli, mnohé sme tušili, ale až teraz je jasné, ako gauner dlhé roky riadil generálneho prokurátora, vyberal pre neho peniaze a ten ho zas za peniaze zrádzal, keď vydieral Jaroslava Haščáka kvôli Gorile. Je to vlastne rozhovor dvoch mužov formálne na dvoch stranách barikády, v skutočnosti príslušníkov rovnakého zločineckého gangu.

Vráťme sa však do novembra roku 2010, Iveta Radičová bola len štvrtý mesiac premiérkou, keď prišla na poslanecký klub SDKÚ a vyhlásila, že ak sa stane Dobroslav Trnka opätovne generálnym prokurátorom, ona podá demisiu. Bolo to radikálne vyhlásenie, ktorým vtedy Radičová prekvapila verejnosť aj vlastných spolustraníkov. Len krátko predtým poslanec SDKÚ Stanislav Janiš navrhol Trnku ako svojho kandidáta, chystal sa ho voliť aj spolu s opozičnými poslancami Smeru a SNS. Bolo teda jasné, že Trnkovi chýba na zvolenie iba zopár hlasov pravicovej koalície, aby bol prokurátorom nasledujúcich sedem rokov, v prípade úspechu by takto pokračoval až do roku 2018.

Radičová však svojím ultimátom pritvrdila, z voľby generálneho prokurátora sa preto stala vojna. V kuloároch bolo zrejmé, že ide aj o skrytý konflikt s predsedom SDKÚ Mikulášom Dzurindom, málokto si vedel predstaviť, že by Janiš nominoval Trnku bez Dzurindovho vedomia. Prokurátorská vojna vtedajšiu koalíciu takmer rozvrátila, napokon však Trnkovi chýbal k zvoleniu jeden hlas. Chýbajúcim hlasom bol práve hlas Stanislava Janiša, ktorého si po Radičovej ultimáte ustriehli pri tajnej voľbe poslanci SDKÚ. Teraz to potvrdzujú aj slová Kočnera z nahrávky, ktorý vyčítal Trnkovi, že nezohnal žiaden hlas z SDKÚ, hoci to bolo jeho úlohou. 

Iveta Radičová v roku 2010 nemohla toho o Trnkovi vedieť toľko, čo vieme dnes. Samozrejme, medzi novinármi sa v tom čase hovorilo všeličo, od Romana Kvasnicu, advokáta Hedvigy Malinovej, som sa napríklad dozvedel, že Kočner prišiel za ním aj v Trnkovom mene vyjednávať, ako vyriešiť túto kauzu (Kvasnica Kočnerovu ponuku odmietol). Všetci sme si však pri písaní museli dávať pozor, často išlo len o indície a podozrenia, ktoré sa nedali preukázať. 

Ako komentátori sme viackrát kritizovali Ivetu Radičovú, že nebola silnou premiérkou a aj ona prispela ku kríze okolo eurovalu, po ktorej padla vláda. Lenže v krátkych dejinách premiérovania Ivety Radičovej musí hneď na prvej strane svietiť tento zápis: to, že premiérka všetkou silou, ktorú mala k dispozícii, zabránila opätovnému zvoleniu Dobroslava Trnku, bol veľmi predvídavý aj odvážny počin.  

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke vtedajšia premiérka Iveta Radičová počas prijatia generálneho prokurátora Dobroslava Trnku 21. júla 2010 v Bratislave. FOTO TASR – Tomáš Halász

Odporúčame