Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
17. september 2019

Vďaka Kochovi a Sorosovi počuť...

Vďaka Kochovi a Sorosovi počuť...

Na stránkach New York Times a vďaka postom na MSN a Microsoftu dnes po celom svete zaznel svieži názor na Irán a americkú zahraničnú politiku. Autorom je Andrew Bacevich (na obr.), ktorý vedie Quincy Institute, čo vznikol vďaka dvom prudko odlišným sponzorom, miliardárom Kochovi a Sorosovi, písal o tom pred časom kolega Lukáš Krivošík (jeho text tu). 

Bacevicha som mal možnosť osobne stretnúť, zažiť jeho presvedčivo vystavané argumenty, kombinujúce skúsenosť vojaka a vysokoškolského pedagóga. K pointe: Bacevich patrí k okruhu, ktorý našiel domov v prostredí American Conservative, zahraničnopoliticky mu je blízky Pat Buchanan, čiže prostredie, ktoré aj časť pravice rado vidí za čiarou. Ono tam však nepatrí, ukázalo väčšiu integritu, rozhľad a  erudíciu, ako napríklad (dnes už v podstate mŕtve, ešte aj ten Bolton prišiel o džob) neokonzervatívne hnutie. Zvolenie Trumpa dalo na okamih príležitosť tomuto prostriediu viac zaznieť, záblesk sa objavil aj v ľavicovoliberálnom programe GPS Fareeda Zakariu, ale už dávnejšie sa to začalo strácať. Pritom na to nie je dôvod, ako ukazuje aj dnešný text Bacevicha, o Jemene rozmýšľa inak ako ľavica, o Iráne inak ako pravica, celú túto poznámku ale píšem kvôli niečomu inému – nebyť Sorosa a Kocha, širšie publikum by o tom nevedelo, ukazuje to nielen na zodpovednosť médií, ale aj bohatých inzerentov a mecénov, ktorí dokážu meniť podobu diskusie už len tým, že niečo podporia.

Bacevichov text o tom, prečo by Amerika nemala démonizovať Irán, prečo by nepriateľ Saudov nemal byť aj nepriateľom Ameriky a prečo je po zásahu do Blízkeho východu vždy chaosu viac ako predtým, si možno prečítať napríklad tu.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: wikimedia

Odporúčame