Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
26. júl 2019

V čom sa Krajniak a Sibyla mýlia

V čom sa Krajniak a Sibyla mýlia

Na môj text Keď raz zvíťazí dúha prišla kritika sprava aj zľava, tu je moja reakcia. Podľa Milana Krajniaka som dúhový kapitulant a konzervatívcov vlastne vyzývam, aby sa vzdali presadzovania ochrany tradičnej rodiny. 

Problém Krajniakovho blogu je v tom, že si postavil slameného panáka, do ktorého triafal svoje ideologické šípky. Vraj ignorujem, že po schválení registrovaných partnerstiev (RP) prídu homosexuálne manželstvá a adopcie a že som vlastne prebral klasické liberálno-progresivistické argumenty. Pritom veta, ktorá to má dokazovať, nebola mojím konštatovaním, ale rečníckou otázkou, po ktorej som uviedol, prečo kresťanskí konzervatívci nemôžu hlasovať ani za minimálnu požiadavku súčasného liberalizmu, ktorou sú RP.

Chápem, že konzervatívnych kritikov môjho textu vyrušili pasáže, prečo agenda RP pôsobí nezadržateľne víťazne, že ide o kultúrnu zmenu, ktorá sa najskôr prejaví v preklopení verejnej mienky a následne aj v zákonoch.  Samozrejme, keby som bol konzervatívny aktivista, ktorého úlohou je mobilizovať verejnosť proti takýmto zmenám, niečo také by som nemohol napísať. Ale novinár/komentátor nie je aktivista ani politik, je to angažovaný pozorovateľ, ktorý sa okrem iného usiluje opisovať realitu aj trendy. A k tomu patrí aj pomenovanie faktu, že oveľa väčším ideovým aj praktickým zásahom do kresťanského chápania manželstva bola totálna liberalizácia rozvodov. Aj preto by zdraviu slovenského konzervativizmu prospelo, keby sme o jednotlivých hrozbách (typu RP) hovorili v správnych proporciách.

A že som konzervatívny kapitulant? Rovnako ako si myslím, že v oblasti nových práv homosexuálov bude v najbližšej dekáde víťaziť agenda liberálov, v prípade legalizovaných potratov vidím šancu na opačný trend – v USA môže potratové barbarstvo v podobe Roe verzus Wade konečne padnúť, takisto je nádej, že sa ochrana nenarodených detí zvýši aj na Slovensku.

Ale to závisí aj od presvedčovacích schopností Milana Krajniaka vo vlastnej straníckej rodine. Keď sa vo februári hlasovalo o Vašečkovej protipotratovej novele, väčšina klubu Sme rodina vrátane Borisa Kollára bola proti.    

Na druhej strane, Pavel Sibyla z Progresívneho Slovenska mi okrem iného vyčíta, že ako argument proti RP opäť oprašujem „salámovú metódu“. Konzervatívna teória, že po RP nasledujú homosexuálne manželstvá, je podľa neho rovnako chabá ako viera, že po vstupe do EÚ musí každá krajina prijať aj euro.

Lenže to je zlá analógia. Kým ochota vstúpiť do eurozóny závisí výsostne od vlastného rozhodnutia tej-ktorej krajiny, v prípade nových práv pre homosexuálne páry robia politiku v USA aj v Európe súdy. Rakúsky ústavný súd nedávno rozhodol, že registrované partnerstvá sú diskrimináciou párov rovnakého pohlavia, ktoré majú nárok na manželstvo vrátane adopcií. Nové precedensy vytvorili aj Európsky súd pre ľudské práva a Európsky súdny dvor v kauzách Orlandi či Coman.

Pritom aj mnohí liberáli (napríklad Richard Sulík), ktorí sú jasne za RP, hovoria, že nesúhlasia s adopciami ani s manželstvami homosexuálov, pretože inštitúcia manželstva má ostať z logiky veci vyhradená pre zväzok muža a ženy.

Lenže aj keby sa dnes slovenskí progresívci či Sulíkovi liberáli miestoprísažne zaviazali, že po prijatí registrovaných partnerstiev už neprídu s ďalšou požiadavkou, pre novodobý súdny aktivizmus by to nebolo nič platné. Aj preto sú liberálno-konzervatívne kompromisy v tejto téme vo svojej podstate nemožné.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračná foto TASR/AP

Odporúčame