Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
16. júl 2019

Pristátie na Mesiaci a nenaplnené nádeje ľudstva vo vesmíre

Pristátie na Mesiaci a nenaplnené nádeje ľudstva vo vesmíre

Dnešné päťdesiate výročie štartu rakety, ktorá umožnila 20. júla 1969 pristátie človeka na Mesiaci, je významným jubileom. Išlo o pozoruhodný triumf ľudskej vynaliezavosti a snaženia. No má tiež v sebe istú trpkú príchuť.

Astronaut Neil Armstrong, ktorý urobil onen známy „malý krok pre človeka, no veľký skok pre ľudstvo“, si bol ešte v roku 1970 celkom istý, že „za našich životov“ budú na Mesiaci výskumné základne s ľuďmi, podobne ako v Antarktíde. Armstrong zomrel v roku 2012.

V skutočnosti sa po povrchu Mesiaca doteraz prechádzalo len dvanásť ľudí – všetko americkí astronauti (hoci jeden slovenského pôvodu) v rámci programu Apollo medzi rokmi 1969 – 1972. Odvtedy tam človek nebol.

Nejde len o návrat na Mesiac či občas zvažovaný pilotovaný let k Marsu, ktorý je už celé roky vzdialený „asi 15 rokov v budúcnosti“. Veľkolepé očakávania z minulého storočia o zdolaní poslednej hranice vo vesmíre sa proste zatiaľ nenaplnili.  

O dôvodoch by sa dalo veľa písať. Ide asi hlavne o kombináciu technologických výziev a ekonomických nákladov. Navyše, chýba podobne silný motív, ako bolo súperenie medzi superveľmocami počas Studenej vojny.

Niežeby sa od roku 1969 ľudstvo nikam neposunulo. Namiesto vykročenia do vesmíru sme vymysleli virtuálny vesmír v podobe internetu.

A aj pokiaľ ide o vesmír tam vonku, súkromné spoločnosti hľadajú spôsoby, ako zarobiť peniaze na obežnej dráhe – napríklad prostredníctvom vesmírneho turizmu. Ľudia sa nepochybne na Mesiac raz vrátia a azda sa tam usadia a vydajú i ďalej. Len to bude proste dlhšie trvať.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na archívnej snímke NASA z 20. júla 1969 Buzz Aldrin počas pobytu na Mesiaci. FOTO TASR/AP

Odporúčame