Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
21. jún 2019

Procházka na Ústavný súd

Procházka na Ústavný súd

Najväčším prekvapením včerajšieho večera nebolo ani tak to, že Smer, SNS a Most sa kvôli Ficovej zaťatosti opäť nedohodli na dovolení zvyšných ústavných sudcov, ale to, že jediným zvoleným kandidátom bol Radoslav Procházka. Ešte pred pár dňami som považoval jeho kandidatúru za prakticky mŕtvy projekt – väčšina strán opozície dávala najavo, že „zradca“ roku 2016 je pre nich nepriechodný, koaliční poslanci boli v tejto veci ľahostajní. A tí z nich, ktorí si vcelku želali Procházkovo zvolenie, sa v kuloároch sťažovali, že sám kandidát nerobí vôbec nič pre svoje zvolenie a nie je ochotný nikomu zaklopať na dvere. Procházka sa totiž ešte aj v júni odmietal s kýmkoľvek stretnúť, nechcel za seba lobovať ani pred Ficom.  

Napokon včera prešiel úplne tesne, vďaka jednému hlasu – či sa tak stalo skôr vďaka šťastnej súhre okolností (že z každého tábora prišli nejaké hlasy), alebo Procházka v poslednej chvíli pohol prstom, aby ho volila aj relevantná časť poslancov Smeru, je zatiaľ nemožné posúdiť.

Prezidentka Zuzana Čaputová bude stáť pred ťažkou dilemou a ocitne sa pod tlakom z viacerých strán. Radoslav Procházka ako ústavný sudca by bol nesporne najťažšou váhou na Ústavnom súde, je to originálny právnik, ktorý má všetky odborné aj intelektuálne predpoklady, aby z Košíc formoval právne myslenie a pozdvihoval slovenské (ústavné) právo na dosiaľ nevídanú úroveň. Ešte pred jeho vstupom do politiky som si predstavoval, aké by to bolo skvelé mať raz za predsedu Ústavného súdu práve Procházku. 

Ale potom sú tu stále živé otázky k jeho charakteru, politický pád a všetko, čo mu predchádzalo. Procházka prešiel istou sebareflexiou, keby sa o tento post usiloval o pár rokov neskôr, už by si niesol nový štít. Lenže ešte máme pred očami okamžitú povolebnú kapituláciu Procházku pred Ficom a Kaliňákom, jeho chyby a zlyhania tak nie sú ani nemôžu byť zaprášenou spomienkou. 

Aj tak si však myslím, že 47-ročný Procházka patrí na Ústavný súd dnes, nie o vyše desaťročie neskôr, keď by sa mu najbližšie opäť otvorilo okno príležitosti. Vzhľadom na stav právnej elity aj zostavu, ktorá napokon príde do Košíc, by bolo luxusom, keby v prezidentskej kancelárii zvíťazil menej veľkorysý prístup a prezidentka Čaputová by najtalentovanejšiemu ústavnému právnikovi svojej generácie povedala „nie“.

Ako pre Postoj nedávno povedal český právnik a novinár Tomáš Němeček, ktorý si Procházku dlhé roky všíma: „Pokiaľ máte toľko brilantných mozgov, že pohŕdate Procházkom, tak by som si želal, aby začal pôsobiť ako akademik i právnik v Česku.“

 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Radoslav Procházka počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR v Bratislave v piatok 25. januára 2019. FOTO TASR – Martin Baumann

Odporúčame