Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
19. jún 2019

Krajina, kde je už aj Joachim Gauck za radikála

Krajina, kde je už aj Joachim Gauck za radikála

V Nemecku v týchto dňoch prebieha diskusia o hraniciach novodobej tolerancie, ktorú vyvolal bývalý prezident Joachim Gauck. Ten vo svojej novej knihe aj v ostro sledovanom rozhovore pre Der Spiegel žiada, aby mainstream nezrušil „dialóg s pravicovými konzervatívcami“. 

Gauck, ktorý sa sám kedysi označil za „ľavicového, liberálneho konzervatívca“, hovorí toto: nový nacionalizmus stavia národ na prvé miesto, vyvoláva nenávisť k cudzincom, islamu, antisemitizmus, súčasne je však potrebné rozšíriť toleranciu smerom doprava, pretože nie každá konzervatívna kritika sprava je „pravicovo extrémistická či pravicovo radikálna“. Naopak, treba podľa Gaucka rozširovať medzi tým, čo je „rechts“ (vpravo) v konzervatívnom zmysle a čo je „rechtsextremistisch oder rechtsradikal“.

Gauck ďalej tvrdí, že tolerancia zahŕňa „príkaz netolerancie voči netolerantným, a je jedno, či sú politicky vpravo alebo vľavo alebo či sú z tábora islamského fundamentalizmu“. Podľa exprezidenta treba hovoriť aj o tom, že prisťahovalectvo v súčasnej miere, akú dosiahlo v Nemecku, „nie je iba obohatením“. Takisto navrhuje, aby ostatné strany prestali AfD úplne vytesňovať, Gauckovi sa napríklad nepáči, že odmietajú zvoliť poslanca AfD za podpredsedu bundestagu. 

Gauck tiež povedal: „Strácame samých seba, ak sa tvárime, že je nebezpečné debatovať vo všetkej otvorenosti, pretože inak by sa národ hneď obrátil a zvolil si diktatúru.“ 

Uvedené Gauckove tézy sú samozrejmé, niektoré až banálne, no v krajine, kde teraz slávi úspechy zelený progresivizmus (Zelení sú podľa posledných prieskumov najsilnejšou stranou), pôsobia ako odvážna provokácia. 

A príznačné je, že „príliš konzervatívneho“ Gaucka nekritizuje len ľavica, ale aj politici CDU. Ruprecht Polenz, niekdajší generálny sekretár CDU, napísal, že ak si Gauck myslí, že „bezpečnosť a spoločenská konformita“ sú dôležitejšími hodnotami než „sloboda, otvorenosť, pluralita“ (čo, mimochodom, Gauck nepovedal ani si to zjavne nemyslí), treba mu povedať, že „želanie väčšej spoločenskej konformity je v protiklade s ústavou“. 

Aj takto sa končia pokusy o užitočnú diskusiu na konci éry Angely Merkelovej. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke Joachim Gauck 29. marca 2018, keď mu prezident Andrej Kiska odovzdal štátne vyznamenanie Rádu Bieleho Dvojkríža I. triedy za mimoriadne zásluhy a všestranný rozvoj vzťahov medzi Nemeckom a Slovenskom. V Bratislave 26. marca 2018. FOTO TASR – Marko Erd

Odporúčame