Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
26. máj 2019

Die Zeit pripravil unikátnu politickú mapu EÚ. Poľsko je však podľa neho extrém

Die Zeit pripravil unikátnu politickú mapu EÚ. Poľsko je však podľa neho extrém

Nemecký liberálny týždenník Die Zeit zverejnil unikátnu interaktívnu mapu štátov Európskej únie s podrobnými údajmi posledných parlamentných volieb tej-ktorej krajiny (z rokov 2015 – 2019, teda ešte pred súčasnými eurovoľbami). Pomocou mapy je možné získať prehľad politických preferencií občanov v jednotlivých štátoch až na úrovni regiónov.

Autori mapy súčasne rozdelili európske politické strany, ktoré sa dostali do parlamentov, do šiestich skupín – konzervatívci, zelení, liberáli, socialisti, krajná ľavica a krajná pravica. Každú skupinu inak zafarbili, vďaka čomu vznikla pestrá integrálna mapa zobrazujúca rôzne oblasti celej EÚ. Po kliknutí na akýkoľvek región získate prehľad výsledkov jeho posledných parlamentných volieb. Je to skutočne unikátny projekt.

Veľmi diskutabilné je však rozdelenie niektorých strán do šiestich skupín. V článku autori korektne priznávajú, že je to často problematické, keďže politické profily strán z rôznych krajín v rámci jednej takejto skupiny sú často rozdielne. Napr. slovenský Smer-SD je podľa svojho názvu logicky zaradený medzi socialistov, no jeho ľavicové zafarbenie je určite menej výrazné ako napr. pri nemeckej SPD, Smer je omnoho konzervatívnejší.

Takisto by sa dalo sporiť, čo je liberálna a čo socialistická strana. Kam patrí Macron? Prečo si vlastne dali autori námahu rozčleniť ľavé spektrum až na štyri skupiny (socialisti, liberáli, zelení, krajná ľavica), ale pri pravej časti sa uspokojili iba s dvoma (konzervatívci a krajná pravica)? 

Logicky potom z toho vychádza, že uchopenie posledného pojmu „krajná pravica“ je najspornejšie. Zvyčajne sa do tejto skupiny zaraďujú „extrémistické“ strany. Prečo však v rámci Slovenska tu tvorcovia k ĽSNS zaradili aj SNS a Sme rodina? V článku autori vysvetľujú, že do tejto skupiny začlenili aj „pravicových populistov“, pritom „populizmus“ a „politický extrém“ predsa nie sú totožné kategórie. Ľavicových populistov by sme našli aj medzi stranami, ktoré sa deklarujú ako sociálnodemokratické, ale medzi „krajnú ľavicu“ sa nezvyknú zaraďovať. SNS a Sme rodina by sme mohli klasifikovať ako populistických konzervatívcov, ale krajná pravica?

Takto sa v pravom politickom extréme podľa Die Zeit vyskytla aj napr. španielska Vox a – ešte paradoxnejšie – poľská vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS). Dať PiS na jednu úroveň s Kotlebovou ĽSNS a maďarským Jobbikom je nepochopiteľné. Pritom Orbánov Fidesz začlenili autori (správne) medzi konzervatívcov.

V texte priznávajú, že niektoré pravicovo-populistické strany ako Fidesz majú konzervatívny charakter, aj keď sú podľa nich na hrane. Prečo ale Fidesz a PiS dali do rozdielnych skupín? Fidesz má na európskej úrovni členstvo v EPP (v súčasnosti pozastavené) a PiS v ECR – ECR však nie je žiadna „krajná pravica“. Jej ďalší členovia ako britskí Konzervatívci a česká ODS sú, samozrejme, zaradení medzi „konzervatívcov“. Die Zeit tak väčšinu Poľska premaľoval na politický extrém. Absurdné a škandalózne.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: zeit.de

Odporúčame