Zuzana Čaputová si na facebooku platí kampaň v podobe citátov svojich kritikov na výraznom červenom pozadí a tie potom v statuse okomentuje vlastnými slovami. Naposledy tak urobila s výrokom podpredsedu Smeru-SD Richarda Rašiho z 3. marca: „K pani protikandidátke. Je veľká neznáma a jej reakcie sú nepredvídateľné.“

Ona sama to okomentovala slovami: „Útoky pokračujú, ale mňa to len utvrdzuje v odhodlaní vydržať v súboji s nespravodlivosťou a aroganciou moci. Mojou odpoveďou na dnešné vyjadrenia pána Rašiho, ale aj na ďaľšie útoky bude naďalej pravda, slušnosť, úprimnosť a jasné postoje. Ich snaha útočiť na mňa je dôkazom, že Slovensko práve teraz potrebuje prezidentku, ktorá nebude vstupovať do konfliktov, ale prinesie novú kultúru v politike. Nebudem rozdeľovať a budem prezidentkou nás všetkých.“

Jej komentár je typickým príkladom správania generácie tzv. „snowflakes“, teda „snehových vločiek“, ako sa v USA označujú precitlivení ľudia, ktorí normálnu kritiku seba alebo svojich názorov nevedia zniesť a niekedy sa voči nej domáhajú obrany aj súdnou cestou. Často pritom ide iba o normálne kritické vyjadrenia, ktoré by v demokratickej diskusii mali byť zásadne tolerované.

Pri všetkej úcte k Zuzane Čaputovej (a pri všetkom odpore k Smeru, ktorý mám), ale Raši týmito slovami jednoducho iba pomenoval pravdu. Čaputovej patrí úcta za angažovanie sa v kauze pezinskej skládky, ale ako vrcholová politička je jednoducho naozaj nepopísaným papierom. Ak sledujete politiku a vezmete si napr. Milana Krajniaka, Bélu Bugára či Františka Mikloška (a bez ohľadu na to, čo si o nich myslíte), vďaka ich minulej činnosti viete veľmi dobre, aký názor na problémy na Slovensku a vo svete majú a ako by vo vážnych situáciách reagovali. Ak by pani Čaputová mala ísť ako slovenská prezidentka rokovať na summit Európskej únie alebo NATO k nejakému vážnemu problému, nikto skutočne nevie, aké stanoviská by tam chcela presadzovať. Nikto nevie, čo konkrétne si ona sama o svete myslí.

Neskúsenosť a malá poznateľnosť sú jej reálne nedostatky, s ktorými by sa mala seriózne popasovať. Ale ak jednoduchú (a pravdivú) kritiku hneď považuje za „útok“ a za príklad „nespravodlivosti a arogancie moci“, potom to vôbec nesvedčí o vyššej demokratickej kultúre, ktorú by chcela reprezentovať. Práve naopak.

Foto: facebook.com/zcaputova