Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
06. novembec 2018

Muž, ktorý zabil európsky sen

Muž, ktorý zabil európsky sen

„Takto zabil Jean-Claude Juncker európsky sen,“ je titulok investigatívneho textu talianskeho týždenníka l´Espresso, ktorý sa venuje postave šéfa Európskej komisie. l´Espresso pritom nemožno podozrievať z ideologickej predpojatosti: tento ľavicovo-liberálny a proeurópsky týždenník patrí medzi najväčších kritikov Mattea Salviniho, ktorého obviňuje z podnecovania nacionalistických až rasistických vášní. Tentoraz však dáva za pravdu Salvinimu, ktorý odmieta brať Junckerove napomenutia vážne so slovami „stačí pomyslieť na jeho daňový raj v Luxembursku“.

Podľa l´Espressa je však neznesiteľným paradoxom, že je to práve Juncker, ktorý každý deň zápasí s populistami či nacionalistami, ktorých vyzýva na dodržiavanie európskych pravidiel. Týždenník najskôr pripomína, ako začiatkom novembra 2014 – Juncker bol vtedy len pár dní šéfom Komisie – medzinárodné združenie investigatívnych novinárov vrátane investigatívcov l´Espressa sa dostalo k 28 tisícom dokumentov. Odhalili tak, že 340 nadnárodných korporácií, ako Amazon, Abbott, Deutsche Bank, Pepsi Cola, platilo vďaka luxemburským daňovým schémam menej než jedno percento daní. Celý tento systém sa rozvinul za vlády dlhoročného premiéra Junckera.

Mediálne odhalenie viedlo k ďalšiemu pátraniu, trestným oznámeniam, no Juncker ostal šéfom Komisie. Ako píše týždenník, stal sa tak symbolom čoraz hlbšej krízy Európy, v ktorej sa nabaľujú banky či koncerny, kým „Európa sa potápa“.

 l´Espresso bilancuje, ako Junckera celý čas chránila v Európskom parlamente koalícia ľudovcov a socialistov. Tí síce napokon umožnili vznik parlamentnej vyšetrovacej komisie, ale tá bola len pascou, ako zamiesť všetko pod koberec. Komisia mala 45 členov, jej vyšetrovanie trvalo šesť mesiacov, cieľom bolo odkryť, akým spôsobom európske štáty daňovo zvýhodňovali multinacionálne firmy.

Lenže aktivita komisie bola debaklom, keďže štáty nespolupracovali, a tie dokumenty, ktoré parlamentná komisia získala, mohli jej členovia čítať len vo vyhradenej miestnosti bez toho, aby si mohli spraviť akékoľvek poznámky. Navyše, Junckerova Európska komisia oznámila, že časť zhromaždených dokumentov sa náhodou stratila pri presúvaní. Týždenníku l´Espresso však niektorí europoslanci z vyšetrovacej komisie povedali, že kým novinári odhalili len extrémne príklady, „ani si neviete predstaviť, kam až zašiel luxemburský systém“. Práca komisie išla napokon do stratena, prijala sa rezolúcia so všeobecnými frázami. 

A tak sa šéf Európskej komisie Juncker mohol ďalej brániť slovami: „Aj dnes by som robil to isté: chceli sme diverzifikovať našu ekonomiku.“

Na snímke predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker počas výročného prejavu o stave Únie v Európskom parlamente v Štrasburgu 12. septembra 2018. FOTO TASR/AP 

Odporúčame