Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
10. máj 2018

Nanebovstúpenie Pána

Nanebovstúpenie Pána

Evanjelium prikázaného sviatku Nanebovstúpenia Pána (štvrtok 10. 5. 2018) jednoducho konštatuje, že „Ježiš bol vzatý do neba a zasadol po pravici Boha“ (Mk 16,15-20). K tomu len táto jedna poznámka.

Sväté písmo často vykladá Ježišovo vystúpenie do neba tak, že „zasadol po pravici Boha“. Robí tak evanjelista Marek (Mk 16,19), apoštol Pavol (Ef 1,20), sv. Štefan, keď ho kameňovali, videl „otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha“ (Sk 7,56). 

Je to nový spôsob Ježišovej prítomnosti s nami (Benedikt XVI., 273), Boh nebo pre nás vytvára skrze vzkriesenie a vyvýšenie Krista (W. Kasper), „slávime deň, v ktorom bola naša úbohá ľudská prirodzenosť vyzdvihnutá s Kristom až k trónu Boha Otca“ (sv. Lev Veľký), a sv. Augustín uvádza, že Ježiš je neustále prítomný určitým spôsobom medzi nami: „Neopustil nebo, keď prišiel na zem, a nevzdialil sa od nás, keď vystúpil do neba“ (v: Cantalamessa, 124).

Zrnko duchovnej múdrosti: asi by sme si mali dôsledne zapamätať, že kde je Ježiš, tam je nebo. Prečo hľadáme nebo inde?

Požehnaný sviatočný deň prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: ikona Nanebovstúpenia Pána, https://grkatinacovce.webnode.sk

 

Odporúčame

Blog
Ticho v kostole a v sakristii pred, počas a po liturgickom slávení

Ticho v kostole a v sakristii pred, počas a po liturgickom slávení

Neustále sa nám treba učiť prežívaniu sv. omše. V nasledujúcich riadkoch sa venujeme téme ticha pred a po sv. omši a potom, v druhej časti, téme ticha počas sv. omše. Nie, ticho nie je zlýhaním "réžie" obradov sv. omše, ale má svoj hlboký teologický význam a zmysel. Text, ktorý predkladám čitateľom je prekladom textu, ktorý bol zverejnený Úradom liturgických slávení najvyššieho veľkňaza. Do pozornosti dávam čitateľom tri skutočnosti: ticho a jeho význam pre naše prežívanie sv. omše; dominantnosť kríža pri sv. omši (nie kňaza celebranta - sic! ako to možno vidieť pri pápežských sv. omšiach); pouvažovať ako znova zaviesť "ticho" do našich kostolov (kedysi to boli tzv. predsiene alebo átria pre matky s deťmi, aby, na jednej strane, sa umožnilo privádzať deti na bohoslužby od útleho detstva, a, na druhej strane, aby sa zabezpečilo sakrálne ticho v kostole. A treba o tom hovoriť a veriacim veci vysvetľovať.