Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
16. február 2017

Erich tára

Erich tára

Erich Mistrík si vo svojom blogu zobral na mušku školské výlety do Auschwitzu, ktoré chce štát viac podporovať ako súčasť boja proti extrémizmu. A lietali triesky.

 

Autorovi tento nápad nevonia, všetko sa podľa neho zvrhne na: „cestovanie bez rodičov, večernú zábavu na izbe, schovávanie cigariet a fľašiek pred učiteľmi, prvé dotyky a ľúbostné laškovanie...“ Návštevu Osvienčimu podľa Mistríka „fetišizujeme“. A potom ponúka svoju diagnózu zdrojov extrémizmu.

 

Dovolím si dve poznámky.

 

Po prvé, keď som pred časom ešte ako zamestnanec ÚPN navštívil niekoľko desiatok gymnázií a stredných škôl s témou Vrbu, Wetzlera a ich úteku z Auschwitzu, všimol som si niekoľko vecí. Všetky triedy, ktoré navštívili Auschwitz, boli k téme vnímavejšie, študenti boli pozornejší. Holocaust síce mladých ľudí vo veľkej väčšine absolútne nezaujímal, ale keď sa zmenila perspektíva a hovorilo sa buď o príbehu Vrbu a Wetzlera, alebo si vedeli predstaviť koncentrák, pozornosť bola rádovo iná. Zaujímavé tiež bolo, že do Auschwitzu chodili nadpriemerne cirkevné školy.

 

Po druhé, Mistrík si trochu pletie kategórie a mieša veci, ktoré treba rozlišovať. Napríklad extrémizmus a fundamentalizmus či dogmatizmus. Píše: „Extrémizmus a neznášanlivosť je príklon k dogmatizmu akéhokoľvek druhu, bezmyšlienkovité nasledovanie vodcu, snaha zapojiť sa do „svojho“ davu a hlavne definitívne, rýchlo a jednoducho riešiť problémy. (...) Extrémizmus je aj etický – kto nenasleduje moje morálne normy, je amorálny.“

 

A sme pri pointe. Všetko z vyššie napísaného možno stiahnuť napríklad na protestantský fundamentalizmus, silný napríklad v USA, hovoriť ale o protestantskom extrémizme ako o niečom, čo by sa podobalo na fašizmus, jednoducho nemožno. Historicky ani filozoficky. Napokon existuje aj mimoriadne silný a neznášanlivý liberálny dogmatizmus, presvedčený o svojej morálnej nadradenosti, všakže.

 

Ak chceme zostať pri pôvodnom probléme, treba rozlišovať, aby sa náhodou Erich Mistrík nezobudil do sveta, kde budú samí extrémisti.

Odporúčame