Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
10. január 2017

ladislav kováč

ladislav kováč

Osobne ma potešilo, že jedným z ocenených, ktorý si včera prevzal od prezidenta Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenska v oblasti výchovy a vzdelávania, je Ladislav Kováč. To ocenenie mu patrí plným právom, no ani ono celkom nevystihuje Kováčove životné zásluhy. 

 

84-ročný Ladislav Kováč je renomovaný biochemik, ktorý za sebou na Prírodovedeckej fakulte zanecháva silný tím vedcov s pozoruhodnými výsledkami. Súčasne je mimoriadnym zjavom, pretože neostal len v zajatí svojej disciplíny, ale ako verejný intelektuál často vstupoval do debát svojimi originálnymi názormi. Už pred Novembrom zaujal nadčasovou esejou, v ktorej kritizoval fakt, že Slováci sa nezodpovedne vzdali uhorských dejín, napadol mináčovskú koncepciu dejín aj myšlienkové tradície siahajúce od štúrovcov. S jeho tézami sa dalo polemizovať, biochemik Kováč (so zjavnou lajčiakovskou inšpiráciou) však svojim slovenským kolegom zo spoločenských vied predviedol, ako sa dá o spoločnosti a našich dejinách písať podnetne a vzrušujúco. V posledných rokoch píše najmä pre denník Pravda naliehavé texty o súčasnom úpadku univerzít, elít aj kultúry. 

 

Ladislav Kováč bol krátko po Novembri ministrom školstva, sedel v rovnakej vláde ako Alojz Rakús, vtedajší minister zdravotníctva. Počul som pamätníkov, aký to bol intelektuálny zážitok vidieť vedľa seba v jednej vláde týchto dvoch renesančných a noblesných mužov, jedného liberála, druhého konzervatívca. Z oboch však vtedy niektoré médiá aj opozícia vyrobili karikatúry. Z Kováča sa stal priam triedny nepriateľ preto, že časti učiteľov vyčítal, že sa za komunizmu správali ako „mäkkýše bez chrbtovej kosti“, nuansovito rozmýšľajúci Rakús bol zas vykreslený za spiatočníckeho černokňažníka (keďže chcel korigovať extrémne liberálny potratový zákon z čias socializmu).  

 

Kováč bol výnimočný ešte svojím osobným príbehom, ktorý môže dnes inšpirovať mladých talentovaných Slovákov uvažujúcich nad odchodom (či nenávratom) na Slovensko. Kováč robil v 60. rokoch špičkový výskum v oblasti biochémie a genetiky, jeho prácu si všimli v USA, odkiaľ prišla ponuka, aby sa tam natrvalo presťahoval. V USA ho čakala možno závratná kariéra, v Československu štartovala normalizácia, takmer štyridsiatnik Kováč však americkú ponuku odmietol a vrátil sa domov. Nielen to, otvorene sa zastal svojich kolegov, ktorí neprešli normalizačnými previerkami.

 

Režim odbojného Kováča potrestal, vyhodili ho z univerzity a poslal ako radového chemika pracovať do psychiatrickej liečebne v Pezinku. Keď som sa s ním raz o tom rozprával, fascinovalo ma, že na ňom nebolo badať žiadnu zatrpknutosť či ľútosť zo stratenej príležitosti a premrhaného času. Bral to inak, ako správne a nevyhnutné rozhodnutie muža, ktorý je aj so svojím nevšedným talentom pripútaný ku Slovensku. 

 

Ladislav Kováč si preberá od prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku štátne vyznamenanie – Pribinov kríž II. triedy 9. januára 2017 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann
 

Odporúčame