Krátke správy redakcie

Jana Vinterová pred 514 d

Jarek Nohavica mal v máji koncert aj v Košiciach. Zvláštne, že pesnička Arab mi šahá na babu, ktorá tu zaznela v plnej paráde, nevyvolala vôbec žiadne ohlasy. A nepostrehla som ani, žeby niekto z publika krčil nosom alebo ho nebodaj pre túto vydarenú zhudobnenú aliteráciu vypískal. Naopak, so svetelnými a dymovými efektmi a teatrálnym Nohavicovým postojom vyznel tento song veľkolepo, humorne, možno dokonca veľkolepo humorne. Presne tak, ako sme u tohto pána muzikanta zvyknutí.

Keď sa koncert chýlil pomaly k záveru, zaradil do programu ďalšiu svoju novinku. Jezevčík. Predtým, ako začal hrať a spievať, povedal: „Neviem ako u vás na Slovensku, ale v Čechách ľudia radi dávajú druhým rôzne nálepky. Preto vznikla táto pesnička.“ O čom je? O psovi jazvečíkovi, ktorý sa správa celkom normálne ako každý iný pes, no pre svoj pôvod a občasné lapajstvá je označený za „buzíka, žida, cyklistu, zlodeja, holohlavého, cigána, rasistu, xenofóba a vraha“.

Nepripomína vám to niečo?

Foto: wikipedia.org/Mohylek

Jaroslav Daniška pred 515 d

Milan Šimečka napísal text, kde je niekoľko dobrých odsekov, ale aj ťažký omyl. Spomína na 1968 a následnú normalizáciu a ilustruje to skvelou spomienkou:

 

„Je sobota dopoledne, jdeme s otcem, který je bagristou, z nákupu a potkáme jeho bývalého kolegu z univerzity. „Ahoj,“ říká mému otci a usmívá se, jako kdyby se opravdu radoval, že jej vidí. „Ahoj,“ říká otec a taky se usmívá. „Jak se ti žije se zlomenou páteří?“

Pohled na tvář toho muže si pamatuji mnohem přesněji než pohled na ruské tanky. Během vteřiny se mu rozpadá, svaly ji přestávají držet pohromadě, padne mu brada, ústa se otevřou, spodní ret se chvěje, oči má vytřeštěné a dostanu strach, že umírá. Ve skutečnosti jsem byl jen svědkem toho, že tento muž na několik vteřin pod tlakem otcovy otázky odhalil tajemství, jež se snažil skrýt i před sebou samým: že umřela část jeho duše odpovědná za sebeúctu.“

 

A omyl? Šimečka píše:

„Ale svalovat vinu na normalizaci, jejíž jsme dědicové, by bylo chybou. Podívejte se na Poláky či Maďary. Tamní režimy byly mnohem měkčí než ten náš, a přesto je dnes v těchto zemích méně svobody, tisíce novinářů pracují v médiích patřících vládě a slouží její propagandě.“

 

Milanovi Šimečkovi dlhodobo leží v žalúdku Kaczynski s Orbánom, v mnohom mu rozumiem, občas aj nerozumiem. Napríklad keď prehliada obrovské zlyhania tamojších liberálov a socialistov. Ale teraz je jeho chyba ešte väčšia. Tvrdiť, že poľský režim bol mäkší ako ten náš normalizačný, je jednoducho historická lož. Už kvôli tomu, že v Poľsku bol v 80. rokoch výnimočný stav, SB bola omnoho tvrdšia ako naša ŠtB, proti KORu sa postupovalo podstatne brutálnejšie ako proti Charte 77. Príkladov by bolo viac. Iste, boli aj rozdiely v prospech Poľska (najmä v postavení katolíckej cirkvi a voči sedliakom), ale celkovo bol poľský komunizmus brutálnejší ako ten náš. Poľskí komunisti boli totiž väčší boľševici ako tí naši, a teda oveľa viac nenávideli svojich vlastných obyvateľov, ako to bolo u nás. Pozoruhodné je, že to platilo až do pádu režimu.

 

Mimochodom, práve to je jeden z dôvodov, prečo je Poľsko dodnes tak vnútorne rozdelené a prečo sa poľskí nacionalisti a postkomunisti, ale aj konzervatívci a liberáli tak nenávidia.

 

 

Martin Hanus pred 516 d

Máločo je otravnejšie než ideologická zaslepenosť a je jedno, či jej prepadnú ľavičiari alebo pravičiari, liberáli či konzervatívci. Poslanec Smeru a predseda výboru pre zahraničné záležitosti Ľuboš Blaha je toho príkladom. Pri včerajšom výročí sovietskej invázie mu na facebooku nenapadlo nič lepšie než napísať, že hoci si rok 1968 najhlučnejšie pripomínajú „antikomunisti a milovníci Ameriky“, v skutočnosti by mali byť ticho, lebo všetko je inak: „Proti Brežnevovi sa predsa nepostavil žiaden pravičiar, žiaden liberál, žiaden americký televízny hero. Proti stalinistom sa postavil Dubček, čestný komunista, ktorý veril v socializmus s ľudskou tvárou a ktorý je dodnes legendou demokratickej ľavice na Slovensku aj v celej Európe. Jar 1968 bola hrdinstvom ľavice, nie pravice.“

 

Nie je síce celkom jasné, ako sa proti Brežnevovi mohli vo vtedajšom Československu postaviť „pravičiari“, ktorí v čase, keď Dubček stúpal po kariérnom komunistickom rebríku, sedeli napríklad v base, ale marxistický dialektik zo Smeru by na uvedenú námietku určite našiel originálne vysvetlenie.

Lukáš Obšitník pred 516 d

Ted McDermott, 79-ročný britský spevák, ktorý vystupoval v kluboch a pri rôznych rodinných oslavách, trpí už niekoľko rokov na Alzheimerovu chorobu. Prestal spoznávať aj svoje deti, vplyvom choroby máva aj veľmi podráždené nálady. Jeho syn Simon si však všimol, že keď opäť spieva, pamäť sa mu vracia a láska k hudbe ho posúva do obdobia predtým, než ho postihla choroba.

Rodine v starostlivosti o otca pomáhajú ľudia z Alzheimerovej spoločnosti. Tedov syn Simon napísal, že bez ich pomoci by sa s týmto hrozným ochorením nevedeli vysporiadať. Aby sa im za pomoc odvďačil, nakrútil niekoľko videí, ako spolu s otcom v aute spievajú, a cez internetovú kampaň chcel vyzbierať pre spoločnosť pôvodne tisíc libier. Ich spoločné videá však dojali ľudí po celom svete, hlavne pieseň Quando, Quando, Quando, ktorá má len na facebooku už viac ako 4 milióny pozretí. Pre Alzheimerovu spoločnosť sa im tak od začiatku júna podarilo vyzbierať už 98-tisíc libier.

Na Slovensku sa boju s touto ťažkou chorobou venuje napr. Slovenská Alzheimerova spoločnosť a Centrum Memory, n. o.
Aktuálne im môžete pomôcť vytvoriť tzv. Azheimerspace – priestor s terapiami, ktoré pomáhajú spomaľovať priebeh choroby a zmierňovať jej príznaky.

Foto: Youtube/
The Songaminute Man

Fero Múčka pred 517 d

Minulý týždeň sme priniesli rozhovor s názvom Na Rómov, ktorí sú na periférii, treba rozumne zatlačiť. Respondentom bol Igor André, ktorý dva roky pôsobil v prevažne rómskej škole v Nálepkove v rámci programu Teach for Slovakia. Hovoril o svojom pohľade na oddelené triedy či o tom, v čom sa oplatí vzdelávať deti, ktoré dnešným vzdelávacím systémom prejdú len s veľmi malým úžitkom. 

Rozhovor vzbudil rozruch vo viacerých kruhoch, kritika mu vyčítala napríklad aj podporovanie stereotypov. Igor André na ne zareagoval v blogu. Okrem iného píše: „Z mojej osobnej skúsenosti však viem, že najviac situáciu marginalizovaných Rómov zlepšujú ľudia, ktorí sa neboja vhupnúť do ich sveta, utvárajú s nimi dlhodobé vzťahy a sú k nim láskavo pravdiví.“

Jaroslav Daniška pred 519 d

Američania začali podľa portálu EurActiv s presunom svojich jadrových zbraní z Turecka do Rumunska. Jadrové hlavice boli dislokované na základni Incirlik neďaleko sýrskej hranice. Počas uplynulých týždňov bola americká základňa pod špeciálnym dohľadom kontrolovaná tureckými vojenskými jednotkami, na základni mali hľadať azyl niektorí vysokopostavení tureckí vojaci, ktorí sa podielali na pokuse o puč.

Pre úplnosť dodajme, že rumunské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení odmietlo, že by americké jadrové zbrane mali byť na jeho území.

Jaroslav Daniška pred 519 d

Prečo je Trump taký úspešný? Odpovedí na túto otázku sme aj na našej stránke priniesli už viacero, Ross Douthat vo svojom komentári pridáva ďalšiu. Trump totiž reprezentuje „zabudnutého človeka“, voliča, ktorého obidve hlavné strany prestali brať vážne, a teda nielen reprezentovať, ale aj vnímať jeho potreby a záujmy. Takýchto voličov je dosť nielen na pravici, ale aj na ľavici.

 

Ide o príslušníka bielej pracujúcej triedy, ktorý neverí tomu, že môže profitovať z globálneho obchodu ani z kvót, ktoré presadzuje ľavica. Pre komentátorov sa stal bigoťákom (a v niečom ním aj je), ale odkedy prestal fungovať "americký sen", sa ukazuje, že takýchto voličov je dosť, minimálne politicky významná menšina. Taká, ktorá za istých okolností dokáže vyhrať voľby.

 

Dlhodobo zaujímavejšia je iná otázka, ktorú v závere otvára aj Douthat: a síce, ako Trumpov protest proti systému zmení dve hlavné strany?

 

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 519 d

V Berlíne zasahovala Stasi. Protest proti Nadácii Amadeu Antonio, ktorá bojuje proti pravicovému extrémizmu a píše udania na centrálu Facebooku, ktoréže to netolerantné a fašistické statusy treba vymazať, urobili mládenci z identitárneho hnutia, celú kauzičku opísal Dan Kaiser vo svojom texte na Echu. 

 

A prečo Stasi? Organizátori chceli poukázať na to, že v čele nadácie stojí Anetta Kahane (na obrázku), bývalá komunistka, ktorá v rokoch 1974 – 1982 robila pre Stasi, kde sledovala umelcov, západných novinárov a študentov zo Západného Berlína, jej správy a udania majú 800 strán. Dnes pani Kahaneová monitoruje pravicový extrémizmus a teší sa podpore nemeckej vlády.

 

Keďže tieto jej hlásenia sa ich priamo dotýkajú, obliekli si protestujúci identitári staré uniformy Stasi, aby ukázali podobnosť. Kaiserov text je ale zaujímavý aj v inom ohľade, ukazuje, ako u Marka Zuckerberga za podobné ciele lobovala Angela Merkelová.

 

Foto: wikimedia

Jozef Majchrák pred 520 d

Bratislavskému magistrátu zmizla podľa informácií Denníka N časť petičných hárkov s podpismi proti hazardu. Petíciu iniciovali starostovia bratislavských mestských častí a magistrát hlavného mesta. Ten sa má k tomu vyjadriť dnes na tlačovej konferencii.

Ak je to pravda, tak je to naozaj bordel a nehorázna drzosť. 

Foto: TASR

Martin Hanus pred 520 d

Ako sa dalo predpokladať, Béla Bugár sa s Andrejom Hrnčiarom dohodli, hrnčiarovci teda vstupujú do klubu Most-Híd, ktorý tak bude mať rovnaký počet poslancov ako SNS. Sieť už nebude fungovať ani ako „sieťka“ a minister hospodárstva Roman Brecely, ktorý sa dal v sobotu naivne pasovať za nového predsedu Siete ako „krízový manažér“, je len ďalším smoliarom roka – do pár dní ho zbavia postu ministra, postu manažéra dlhov Siete sa zrejme rád a rýchlo zbaví on sám.

 

Naopak, Béla Bugár je naďalej dieťaťom štasteny slovenskej politiky – ak máme veriť prieskumom, jeho vlastní voliči mu účasť v tretej Ficovej vláde spolu s SNS prepáčili, po zbrataní s Andrejom Dankom je už aj miláčikom Kysúc a teraz ešte získa ďalších päť poslancov, za ktorých si zrejme zapýta ministerstvo dopravy. Už si to vlastne aj lišiacky zapýtal vetou: „Predpokladám, že Smer a SNS nebudú mať ministerstvo dopravy.“