Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 465 d

Náš blízky spolupracovník Martin Leidenfrost získal včera prestížnu medzinárodnú novinársku cenu Writing for CEE. Cenu už od roku 2004 udeľujú agentúra APA v spolupráci s Unicredit Bank Austria, je určená kvalitnej žurnalistike o strednej a východnej Európe. Martin už raz cenu vyhral (v roku 2007), tento rok zvíťazil v konkurencii novinárov z 20 krajín. Odmenené boli jeho krátke reportáže, ktoré pod hlavičkou Expedícia Európa vychádzajú vo švajčiarskych, nemeckých, rakúskych a slovenských novinách (u nás do konca júna vychádzali v .týždni, od leta ich pravidelne prináša Postoj).

Vyhlasovanie cien sme si boli včera pozrieť vo Viedni aj s kolegom Jaroslavom Daniškom. Úroveň večera, ktorého hlavnou hviezdou bol Martin Leidenfrost, bola patrične vysoká: s hlavným príhovorom vystúpil ako čestný hosť známy rakúsky spisovateľ a esejista Karl-Markus Gauss, ktorý hovoril o utečencoch, rastúcich rozdieloch medzi západnou a východnou Európou, ale aj o narastajúcom vzájomnom kultúrnom nezáujme. Ako uviedol, kým ešte v 90. rokoch bol napríklad v Rakúsku pomerne veľký záujem o literárnu scénu budúcich členských štátov EÚ, po vstupe týchto štátov do Únie sa tento záujem vytratil. Aj z tohto dôvodu Gauss veľmi ocenil kvalitu práce Martina Leidenfrosta, ktorý čitateľskému publiku viacerých štátov približuje Európu v jej najrozmanitejších podobách. 

Nasledovalo čítanie z Leidenfrostových textov v prednese rakúskej herečky Eriky Pluhar, publikum sa zabávalo na tomto zápase s 90-ročným partizánom z bratislavskej Devínskej Novej Vsi. Na záver bola recepcia s vyberanými jedlami, na ktorej sme bližšie spoznali Martinovu rakúsku rodinu aj jeho slovenskú snúbenicu Kristínu. S Jarom Daniškom sme z Viedne odchádzali veľmi spokojní. Martin, blahoželáme!

Jaroslav Daniška pred 466 d

Je to krátke a výstižné: skvelý text o rozporoch vnútri Republikánskej strany v USA pred voľbami napísal David Brooks v New York Times. Brooks ukazuje obrovské rozpory vnútri tejto strany a sústredí ich okolo niektorých otázok. Ako sa republikáni pozerajú na cudzincov? Dokážu vnímať realitu? Kto je správny líder? Rozdiely medzi Trumpom, Carsonopm a Bushom či Kasichom sú asi také veľké ako rozdiely medzi Borisom Kollárom, Radom Procházkom, Jánom Figeľom a Igorom Matovičom.

Nuž, budúci rok sa dozvieme, u nás aj v Amerike, ktorý politický systém dokázal z tejto rôznorodosti vyťažiť viac.

Martin Hanus pred 468 d

Veta premiéra Fica o tom, že na území Slovenska „monitorujeme každého jedného moslima“, je naozaj škandalózna. Samozrejme, je najvlastnejšou úlohou vlády starať sa o bezpečnosť občanov, prijímať rôzne opatrenia (nech je medzi nimi aj monitorovanie tisícov osôb, o tom však verejnosť nemá čo vedieť, pričom zisťovanie pozadia každého prichádzajúceho migranta má byť samozrejmosťou) a isteže je aj v poriadku, ak politici robia okolo toho trochu divadlo, aby mali ľudia elementárnu dôveru k inštitúciám.

Ale premiérom vyslovená veta o monitorovaní každého moslima sťaby potencionálneho teroristu, ktorého tak vydáva napospas kollárovskej facebookovej lúze, je v civilizovanom svete ďaleko za čiarou. Okrem iného je i čistým fanfarónstvom, ktorým Fico len z predvolebného kalkulu predstiera akčnosť.

Jaroslav Daniška pred 468 d

Americká historička a publicistka Anne Applebaumová napísala text, v ktorom volá po tom, aby Európa obnovila „bezpečnosť, stabilitu a vieru v seba“. Európa podľa nej potrebuje „konzekventnú vojenskú stratégiu“.

Celá úvaha má len jeden problém: Ako naposledy ukázala kríza s eurom a po nej aj utečenecká kríza, Európa nemyslí ako kontinent ani ako únia. Jednotkami, ktoré majú rôzne myslenie o problémoch doby, ktoré následne prijímajú rozhodnutia a konajú, sú stále jednotlivé štáty.

Obávam sa, že ignorovať túto lekciu posledných rokov znamená neriešiť problém skutočný a vytvárať problém nový.

Lukáš Obšitník pred 470 d

„Potřebujeme jinou Evropu. Jinak se z toho nedostaneme," reagoval na útoky v Paríži Jan Zahradil, český europoslanec a predseda Aliancie európskych konzervatívcov a reformistov (AECR), kam patria britskí konzervatívci, česká ODS, poľská PiS či slovenské OKS a NOVA.

„Mezi obětmi dnešní noci je také jedna naivní, neudržitelná představa o evropské integraci. Představa o kvazistátu, který hrdě zrušil své vnitřní hranice a neuměl ohlídat své hranice vnější. Představa Evropy jako štědrého obchodního domu, plného nehlídaných oddělení, do kterého (a do kterých) si každý přijde, projde a odejde, kdy a jak se mu zlíbí. Zdá se, že střední Evropa to tentokrát pochopila dřív než jiní. Generace Merkelové, Schulze, Junckera a spol. to odmítá pochopit. Ale je to tak.“

Zhodou okolností AECR včera a dnes v Tunisku usporadúva konferenciu o stabilizácii krajín severnej Afriky a Blízkeho východu. 

Martin Hanus pred 471 d

Z Islandu prišla veľmi zarmucujúca správa. Juraj Kušnierik v piatok v noci zomrel. Viacerí z nás, čo sme s ním celé roky pracovali, každý deň ho stretali, vážili si jeho priateľstvo, obdivovali jeho rozprávačský talent, humor, životný optimizmus, sčítanosť či lásku k ľuďom, nevieme nájsť teraz slová, lebo plačeme smútkom. Ako napísal Štefan Hríb, „bol to jeden z najobetavejších a najláskavejších ľudí, akých som poznal“. Juraj miloval Boha, veríme, že sa už teší v Otcovej prítomnosti. V tejto bolestivej chvíli myslíme na Jurajovu manželku, dcéru a kolegov z .týždňa.  

Martin Hanus pred 471 d

Stalo sa, čo sme prognózovali predvčerom: Igor Matovič už pripustil, že zruší koalíciu OĽaNO s Novou, ktorá potrebuje na vstup do parlamentu aspoň sedem percent. Ďalší vývoj je teda jasný: Igor Matovič spolu s Danielom Lipšicom v priebehu pár dní definitívne vyhlásia, že lipšicovci sa napokon kvôli krajine rozhodli kandidovať iba ako OĽaNO (takto im bude stačiť len päť percent).

Matovič síce nedávno hovoril, že „ak sa nenájde sedem percent ľudí, ktorí nechcú v politike zlodejov, tak to nemá cenu. Bolo by zbabelé znižovať si latku na päť percent,“ ale pud sebazáchovy je predsa aj u neho silnejší než vášeň pre dobrodružstvo.

 

V každom prípade sú to pre Matovičov a Lipšicov projekt nedobré správy: na chvíľu sa stanú terčom posmechu médií aj politických súperov, prejav predvolebnej slabosti bude pôsobiť demobilizujúco aj na potencionálnych voličov. Aby to nestačilo, do toho ešte prichádza strana Borisa Kollára, ktorá z nemalej časti oslovuje podobný typ protestného voliča.

Je nemožné zmerať, či Matovičovým preferenciám uškodilo spojenie s Lipšicom, ja osobne skôr za tým vidím celkový politický vývoj: Matoviča očividne poškodila policajná akcia v jeho firme, no a pri utečeneckej téme, ktorá dominuje posledným dvom-trom mesiacom, je vzhľadom na hyperaktívneho Fica a aktívneho Sulíka takmer neviditeľný.

 

Posledný vývoj ukazuje aj najväčšiu slabinu OĽaNO aj NOVA: pokiaľ sa politika nekrúti okolo naozaj veľkého korupčného škandálu, aký sa prevalí raz za sezónu, je ich antioligarchizmus zaujímavý pre oveľa menšiu časť publika, než by si želali. Matovič s Lipšicom si tak trochu sami môžu za to, že to, či v marci uspejú, leží viac v rukách investigatívnych novinárov než v ich vlastných.
 

Jaroslav Daniška pred 471 d

Rusko je v recesii. Výkonnosť tamojšej ekonomiky klesá už tretí štvrťrok po sebe, správu s odvolaním sa na Rosstat priniesla Gazeta Wyborcza aj s doplnením, že posledné čísla môžu byť ešte spresnené. V prvom štvrťroku kleslo ruské HDP medziročne o 2,2 percenta, v druhom o 4,6 a najnovšie by malo ísť o pokles o 4,1 percenta. 

Martin Hanus pred 472 d

Milan Krajniak na svojej stránke poslednykriziak.sk zdôvodnil, prečo ide do toho práve s Borisom Kollárom. No, k tomu len toľko, že týmto spojením s naším najvyšším reprezentantom tradičnej moslimskej rodiny sa Milanova križiacka výprava na neurčitú dobu prerušuje.