Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 464 d

Včera večer začala Česká televízia vysielať politický seriál Dom z kariet, ktorý ukazuje cynickú povahu americkej washingtonskej politiky. Prvá séria tohto slávneho seriálu je niekoľko rokov stará, napriek tomu som bol plný očakávaní. Hoci niektorí kolegovia sa na mne láskavo smejú, keďže oni prvú aj druhú sériu už dávno videli, predsa len som sklamaný. Zápletky boli až príliš očakávateľné, machiavelizmus neprekvapivý. 

Dám ešte Kevinovi Spaceymu a jeho šarmantnej televíznej manželke šancu, ale skôr kvôli kostýmom než deju.

Ak by si ale niekto chcel prečítať skvelú knihu o tom, aká kríza lomcuje politickým Washingtonom, odporúčal by som skvele napísanú This Town od Marka Leibovicha. Na knihu tohto redaktora New York Times Magazine pred časom upozornil Fareed Zakaria a je to naozaj strhujúce čítanie.

Jaroslav Daniška pred 465 d

Iracký Kurdistan má problém. Klesajúce ceny ropy, ktoré tvoria hlavný príjem tohto kvázi-štátu totiž spôsobujú výpadok príjmov, ktorý Kurdistan nedokáže nahradiť. Momentálne má Kurdistan dlh už vo výške 18 miliárd dolárov. Problém je zvyšujúca sa nezamestnanosť aj neschopnosť vyplácať mzdy civilným zamestnancom, píše editoriál dnešných New York Times.

 

Medzi irackým Kurdistanom a centrálnou vládou v Iraku boli dlhodobé rozpory, Kurdi neodvádzali časť príjmov z ropy do Bagdadu, keďže – ako tvrdili – tamojšia vláda sa nestarala o ich potreby, výsledkom bola legalizácia statusu quo, takže od roku 2014 Bagdad nefinancuje Erbil a kurdský Erbil zase funguje „za svoje“. Američania sa snažia Iraku aj Kurdom pomôcť s pôžičkami z Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, ktorá už Bagdadu požičala 1,7 miliardy dolárov, ale dostať sa k týmto zdrojom môže byť pre Kurdov trochu problém. 

 

Dôsledky sú závažné: Kurdi sú jedinou bojaschopnou a svojimi záujmami prozápadnou jednotkou v konflikte, ich oslabenie preto môže pomôcť všetkým, ktorých záujmy sú viac či menej v rozpore s naším pohľadom na konflikt s ISIS aj sunitsko-šíitskou regionálnou vojnou.

 

Martin Hanus pred 465 d

Kolínska noc násilia zmenila v Nemecku atmosféru a Merkelovej CDU pritvrdzuje rétoriku voči veľkej časti utečencov. Generálny sekretár CDU Peter Tauber sa vyjadril, že Nemecko musí dramatickým spôsobom zefektívniť deportácie utečencov, ktorí sa dostali v posledných mesiacoch a rokoch do Nemecka, pričom im bola zamietnutá žiadosť o azyl. Podľa Taubera by mali spolkové krajiny výrazne zvýšiť počet takýchto deportácií, spolu by vraj malo ísť o tisíc odsunutých ľudí denne (!).

 

K tomu moja poznámka: Ťažko si predstaviť, že Tauber mohol takéto vážne stanovisko vyjadriť bez vedomia kancelárky a líderky CDU Angely Merkelovej. V minulom roku Nemecko deportovalo asi 20-tisíc neúspešných žiadateľov o azyl, pokiaľ by sa teda mali naplniť Tauberove slová, musel by počet deportovaných v tomto roku vzrásť zhruba o 18-násobok. Netuším, ako by to v takomto tempe mohli Nemci zvládnuť (deportuje sa lietadlami, pričom neúspešní uchádzači sa vedia deportáciám vyhnúť tým, že v deň príchodu policajnej eskorty jednoducho zmiznú, navyše násilným odsunom účinne bránia aj treťosektoroví aktivisti). Ak by aj Nemci dákym byrokratickým zázrakom takéto masívne deportácie zvládli, razom by sa pripravili o doterajší imidž európskej morálnej veľmoci (v priebehu roka by museli deportovať státisíce zúfalých ľudí, z ktorých mnohí prišli do Merkelovej krajiny v odôvodnenej viere, že ich tam čaká otvorená náruč).

 

Tauberove slová najmä ukazujú na bezradnosť v Merkelovej tábore. A potvrdzujú, že nemecká utečenecká politika, ktorá odmietala ochranu hraníc a kontrolu prichádzajúcich ľudí, nebola v skutočnosti humanizmom, ale naivizmom. 

Jana Vinterová pred 465 d

SLOVAK FASHION COUNCIL, o. z., si stanovil za cieľ zozbierať čo najviac nosičov pre bábätká a malé deti a pomôcť tak putujúcim rodinám utečencov. Matky a otcovia nosia svoje deti v náručí tisícky kilometrov a práve nosiče sú pre nich v tejto chvíli veľkou pomocou. Spôsobov, ako sa do tejto akcie zapojiť, je viacero: ušiť vlastný nosič, darovať svoj starý nepotrebný nosič alebo zorganizovať šitie nosičov vo svojom okolí (v materskom centre a pod.). Viac o tejto výzve sa možno dočítať na stránke domovnamame.sk.

Jaroslav Daniška pred 466 d

Bratislavský arcibiskup Zvolenský sa v novoročnej trochu nepovšimnutej kázni venoval utečencom a potrebe im pomôcť. Zdá sa, že z jeho slov vyplýva, že cirkev chce v tejto téme zvýšiť úsilie, čo je len dobré.

Arcibiskup Zvolenký o. i. povedal aj toto:

„Pán biskup Viliam Judák pozval do svojej diecézy 149 irackých kresťanov. V posolstve, ktoré adresoval svojim veriacim pred Vianocami, prosil, aby sa na tých miestach, na ktorých žijú, stali hlasom v prospech nespravodlivo prenasledovaných. Pridajme sa k tomuto hlasu. Aby sme sa ich zastali tam, kde žijeme a pracujeme, aby sme sa za nich prihovárali u ľudí aj u Pána Boha, prosili za nich v modlitbách.

Prítomnosť prenasledovaných kresťanov môže byť pre nás duchovne veľmi obohacujúca. Nielen preto, že sa pri nich snažíme napĺňať slová Svätého písma, ktoré nás pobáda konať skutky milosrdenstva: hladných kŕmiť, smädným dať piť, pocestných sa ujať, chorých navštíviť atď. Ale aj preto, že táto naša blízkosť nespravodlivo prenasledovaným robí náš zážitok viery konkrétnejším, hlbším, autentickejším. Ak možno zápasíme s problémom, ako si vieru zachovať, prípadne odovzdať nasledujúcim generáciám, myslím, že práve utečenecká kríza je pre nás nielen skúškou, ale aj príležitosťou.

Zaujali ma slová jedného z dobrovoľníkov, mladého muža, otca rodiny, ktorý keď začal irackým kresťanom pomáhať, zo začiatku možno len „pre pokoj v rodine”, aby vyhovel svojej manželke, zrazu si uvedomil, že ak tým ľuďom chce naozaj pomôcť, potrebuje sa modliť, musí prestať hrešiť a nadávať a nemôže žiť vieru len povrchným spôsobom. Rozprával mi o tom, ako zrazu zistil, že nemôže žiť v nesúlade s tým, čo učí Sväté písmo a katechizmus, keď sa zapája do diela, ktoré je nielen fyzicky, ale predovšetkým duchovne náročné.

Nesústreďme sa len na obavy, vezmime novú situáciu ako príležitosť a využime ju pre dobro – naše vlastné i tých, ktorí potrebujú pomoc. Keď na nich pozeráme, môžeme si uvedomiť jednu vec, ktorá azda viacerým z nás uniká: ich túžby sú veľmi jednoduché. Nemajú prehnané ambície. Sú radi, že môžu byť s rodinou a dostať skromnú šancu na nový život. Nesústreďujú sa na seba. Upriamujú pozornosť na svoje deti, pre ktoré dúfajú v lepšiu budúcnosť. Mnohých vecí, ktoré my pokladáme priam za nevyhnutné, sa dokázali zriecť. S vierou upierajú pohľad na Boha.
Na betleheme v utečeneckom tábore, z ktorého k nám prišli, mohli sme to vidieť na fotografii z tábora, na betleheme bolo napísané: „Náš domov je tam, kde je Ježiš.” („Our home is where Jesus is”)."



 

Martin Hanus pred 466 d

Nemecko práve sleduje fajčiarsky proces, akých asi ešte veľa nebolo. Hlavným hrdinom je 77-ročný dôchodca Friedhelm Adolfs z Düsseldorfu, tuhý fajčiar, ktorého chce prenajímateľka pomocou súdov prinútiť k odchodu z bytu, v ktorom býva 40 rokov. Na súde vypovedali aj ďalší nájomníci, ktorí pociťovali zápach cigaretového dymu v činžiaku ako odporný. Príbuzní síce Adolfsa hájili, že svoj byt vždy vetrá, prvostupňový súd však rozhodol, že ho musí vypratať. Adolfs sa odvolal, odvolací súd však tento rozsudok zrušil a vrátil späť, takže sa ďalej čaká.

 

Ešteže sa vyústenia tohoto súdneho sporu nedožil legendárny kancelár Helmut Schmidt (na obrázku), ktorému antifajčiarska kultúra ako jedinému Nemcovi až do jeho nedávnej smrti (zomrel v minulom novembri vo veku 96 rokov) tolerovala aj také zločiny ako fajčenie priamo v televíznom štúdiu. Lebo ako tvrdil: „Človek potrebuje vôľu. A cigarety.“

Imrich Gazda pred 467 d

V preplnenom kostole Blumentál v Bratislave práve prebieha posledná rozlúčka s Antonom Srholcom. Svätú omšu celebruje provinciál saleziánov Jozef Ižold, koncelebrantom je bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko, medzi prítomnými je aj prezident Andrej Kiska. Vo svojej kázni Ján Sucháň označil zosnulého za „kráľa múdrosti a svetla“, ktorý sa stal pre spoločnosť prorockou výzvou. Kriticky poznamenal, že po roku 1989 „pre Antónia už miesto v cirkvi nebolo“. V závere príhovoru Sucháň predniesol báseň K Pamiatke zosnulých od Srholcovho obľúbenca Milana Rúfusa. „Budeme vyvolaní po mene a bude nás tam veľa. Poodkladáme krídla zlomené ku nohám Stvoriteľa.“

Foto – TASR/Martin Baumann

Jaroslav Daniška pred 467 d

Jakub Filo a Matúš Burčík z denníka Sme sa rozčuľujú, že premiéra Fica bude na pohrebe Antona Srholca zastupovať „bývalý komunista Vladimír Faič“. Autori si dali záležať a pripomenuli Faičovi všetky jeho minulé funkcie a školy, zabudli len na jednu vec. Nie nevýznamnú: Faič bol v Smere autorom obratu tejto strany smerom ku katolíckej cirkvi.

 

Kedysi viac či menej agresívne proticirkevný Smer sa postupom času premenil na stranu, ktorá rešpektovala záujmy cirkvi, dokázala jej robiť ústupky a viesť opatrný dialóg. Symbolom tejto politickej kohabitácie sa stali vzťahy Roberta Fica a kardinála Korca, v pozadí ktorých tiež stál Vladimír Faič.

 

O Faičových dôvodoch sa v kuloároch hovorí všeličo, jedni zdôrazňujú jeho príbuzenské vzťahy, iní jeho návrat k viere, samozrejme, tento obrat mal aj svoje mocenské opodstatnenie: už v roku 2005 Štatistický úrad zmeral, že väčšina ľudí, ktorá o sebe vo výskume povedala, že chodí pravidelne v nedeľu a na sviatky do kostola, volila Smer.

 

Zhrnuté a podčiarknuté, účasť Vladimíra Faiča nepôsobí nijako prekvapivo ani nehorázne, ako sa mladí kolegovia obávajú.

Martin Hanus pred 467 d

Ruský prezident Vladimír Putin poskytol rozsiahly rozhovor nemeckému denníku Bild, tu si môžete pozrieť aj videoúryvok, prvá časť rozhovoru je prístupná v nemčine aj v angličtine. Samozrejme, väčšina Putinových tvrdení neprekvapí: háji zabratie Krymu, keď na výčitku, že spochybnil európske hranice, odpovedá vetou: „Pre mňa nie sú dôležité hranice a štátne teritóriá, ale osud ľudí,“ pričom zdôrazňuje, že rovnaký princíp uplatnil Západ aj na Kosovo.

 

Lišiacky uzná, že na dnešnej napätej situácii má podiel aj Rusko: to bolo podľa neho po páde ZSSR zahľadené do svojich problémov, za ktoré si mohlo len samo. NATO a USA vtedy zacítili silu, chceli ďalšie rozširovanie až k ruským hraniciam a absolútny triumf. Keby bolo podľa Putina Rusko vtedy silné, dnes by bola vo svete rovnováha.

 

Putin sa na novinárov a najmä na nemecké publikum snaží zapôsobiť pokojom aj veľkorysou pózou. Hovorí, že kancelárke Merkelovej dôveruje, „je to veľmi otvorený človek,“ ktorý „sa čestne usiluje o vyriešenie kríz, aj na juhovýchode Ukrajiny.“ Druhú časť rozhovoru uverejní Bild zajtra.

Lukáš Obšitník pred 468 d

„Poprvé po 26 letech, po roce 1989 vyhrála v Polsku pravice, ale její vítězství je komentováno výhradně z pohledu novinářů spjatých s poraženým establishmentem,“ píše v rozhorčenej odpovedi na kritiku novej poľskej vlády z európskych inštitúcií Paweł Lisicki, šéfredaktor týždenníka Do Rzeczy a bývalý šéfredaktor denníka Rzeczpospolita.

Popisuje, ako predchádzajúca vláda Donalda Tuska likvidovala voči sebe kritické konzervatívne médiá a ako o to vtedy nikto nejavil záujem. Keď o tom hovoril s redaktorom Economistu a ten o tom napísal veľký text, podľa Lisického informácií mu ho v Economiste nedovolili uverejniť. „Prý, vysvětloval s rozpaky, má osoba, která zodpovídá za informace ze středovýchodní Evropy, velmi přátelské vztahy s politiky vládní Občanské platformy, především s Radkem Sikorským, a prostě nesouhlasila s otištěním.“

„Opakuji tedy, když slyším o protestech západních novinářů nebo obránců lidských práv, kteří jsou pobouřeni domnělým porušováním svobody slova v Polsku, pukám smíchy. Kde jste byli během těch let, ptám se, kdy nebyli kritici vlády puštěni ke slovu, byl jim komplikován život a někdy byli dokonce šikanováni. Kde jste byli tehdy? Copak jste neviděli čistky ve veřejnoprávních médiích? Nátlak na média soukromá, která se pokoušela o nezávislost?“