Krátke správy redakcie

Ján Krupa pred 521 d

Chaldejský katolícky patriarcha Louis Raphael Sako povedal pre AsiaNews, že pri blízkovýchodných kresťanoch našlo zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA pozitívnejší ohlas než v ostatných častiach sveta.

Podľa slov najvyššieho predstaviteľa najpočetnejšej cirkvi v Iraku zvolením Trumpa americkí voliči ukázali, že už majú dosť „neoprávnených vojen, obetí, násilia a ničenia“. Čo sa týka Blízkeho východu, treba konštatovať rozšírenú nespokojnosť s „nejasnou, nevyváženou politikou“, ale aj rozšírenú nádej, že môže dôjsť k obratu smerom k horizontu „mieru a stability“.

Podľa patriarchu Saka výsledok prezidentských volieb v USA vzalo v Iraku na vedomie prevažne s uspokojením nielen politické vedenie krajiny, ale aj občania – kresťania i moslimovia.  V každom prípade však nevymizla všeobecná klíma strachu súvisiaca s nárastom napätí a regionálnych konfliktov.

Podľa nadácie Pro Oriente, ktorá sa usiluje o zbližovane Katolíckej cirkvi s východnými pravoslávnymi cirkvami, je za pozitívny postoj mnohých blízkovýchodných kresťanov spoluzodpovedný fakt, že jedným z blízkych poradcov nového prezidenta USA pre otázky Blízkeho východu a terorizmu je právnik a politológ Walid Phares, maronitský kresťan pochádzajúci z Libanonu, ktorý bol donedávna  generálnym sekretárom Maronitskej svetovej únie. 

Doplňme, že Trumpa v rozhovore pre portugalskú televíziu nazval "spojencom" aj sýrsky prezident Asad.

Foto: wikimedia

Zuzana Hanusová pred 522 d

Zemepis, matematika či dejepis budú minulosťou. Teda aspoň vo Fínsku do roku 2020. Predmety v škole v tradičnom zmysle slova, ako ich dnes poznáme, tam majú postupne vymiznúť. Informuje o tom aj nemecký týždenník Spiegel. Fínsky školský systém žne úspechy dlhodobo, minimálne podľa výsledkov rebríčka medzinárodnej štúdie Pisa. Otázne je, či ich pripravovaný projekt na vlne úspešnosti udrží. Mnohí odborníci totiž upozorňujú na nebezpečenstvo prílišného zamerania školstva na praktickú využiteľnosť učiva v živote. 

 

Vo Fínsku sa aktuálne diskutuje o novej školskej reforme, ktorá pripúšťa úplné odstránenie klasických predmetov. „Veľa škôl vyučuje ešte príliš staromódne, tak ako to bolo potrebné a úspešné v 19. storočí,“ povedala pre portál Briht Side Marjo Kyllonenová, šéfka úradu pre vzdelávanie so sídlom v Helsinkách. „Ale potreby sú dnes inde ako kedysi. Potrebujeme koncept, ktorý sa hodí do 21. storočia.“ Kyllonenová s kolegami rozpracovala preto reformu, ktorá zavádza interdisciplinárne hodiny, témy učiva by sa tak preberali úplne novým spôsobom.

 

Ako príklad uviedli tému druhej svetovej vojny, ktorú žiaci po novom preberú súčasne z pohľadu histórie, geografie, ale aj matematiky. Alebo pri téme „práca v kaviarni“ môžu žiaci učivo uchopiť z perspektívy cudzích jazykov, ekonomiky alebo komunikácie a rečového prejavu. Portál však informuje, že školy nebudú zavádzať nový systém celoplošne. Ale začnú s ním najprv len 16-roční starší žiaci. Podľa voľby svojho budúceho povolania budú môcť pracovať na projektoch a témach, ktoré ich zaujímajú. Čaká ich práca v menších skupinkách, no aj žiaci od 7 do 16 rokov dostanú možnosť spoznať túto formu výučby. Fáza prechodu na tento systém však bude pomerne dlhá. Tvorcovia reformy zdôrazňujú, že okrem žiakov budú z noviniek profitovať aj učitelia, lebo budú v užšej spolupráci s ostatnými kolegami pri príprave hodín. V novom systéme už štát zaškolil dve tretiny učiteľov v Helsinkách.  

Martin Hanus pred 523 d

Denník N píše, že „Boris Kollár a jeho strana sú na vzostupe“ a že „v parlamente by teraz mali len o dvoch poslancov menej ako SNS“. Nie celkom rozumiem, ako redaktor dospel k tomuto záveru.

 

Kollárovo hnutie Sme rodina získalo v marcových voľbách 6,6 percenta, odvtedy sa v prieskumoch pohybuje okolo tejto hodnoty, pričom niektoré prieskumy mu namerali aj pod päť percent. Posledný novembrový prieskum Focusu dáva Kollárovmu hnutiu zatiaľ najviac, 7,5 percenta, ale keď zohľadníme štatistickú odchýlku (tá sa pohybuje v rámci 5,6 až 9,4 percent), je priskoro hovoriť o akomkoľvek vzostupe. A už vôbec nie vzhľadom na výsledky ďalších prieskumných agentúr – posledný prieskum Polisu nameral Kollárovi 6,8 percent, agentúra AKO 6,2 percenta, októbrový Median.sk dokonca iba 3,5 percenta.   

Martin Hanus pred 523 d

Čo si myslí o víťazstve Donalda Trumpa vodca talianskej opozície Beppe Grillo? V rozhovore pre rakúsky denník Die Presse to Grillo formuluje jednoznačne: Trump nadelil USA, ktoré roky šíria vo svete len nešťastie, poriadnu lekciu, bol to vraj „mimoriadny Fuck-off-Day“. Ako ďalej hovorí, „je to výstraha pre všetky splesnivené demokracie a ich veľké médiá, ktoré informujú o starom, už neexistujúcom svete“.

 

Grillo je pôvodným povolaním komik, ktorý presedlal do politiky, a hoci je často ťažké odlíšiť, kedy hovorí viac ako stand-up komik a kedy viac ako politik, je omnoho úspešnejší než jeho slovenské verzie. Je lídrom Hnutia piatich hviezd, ktoré by podľa súčasných prieskumov volilo asi 30 percent Talianov, rovnako ako Renziho vládnucu Demokratickú stranu. Rozdiel je v tom, že kým Renziho popularita padá, Grillovo hnutie je stále na vzostupe, aj preto treba počúvať, čo Grillo hlása. O Trumpovi ďalej v rozhovore hovorí: „Je možné, že si dá nafarbiť a ostrihať vlasy a cez noc sa zmení na umierneného politika. On sám je predsa tak trochu súčasťou starého sveta. Ale my nie, my sme praví revolucionári, stelesňujeme všetko nové: ľuďom umožníme, aby sa dostali k slovu cez internet, aby takto spolurozhodovali o politike, navrhovali zákony alebo sa zúčastňovali na zmenách zákonov.“

 

Grillo ďalej vysvetľuje, prečo si želá pád Renziho vlády (sú to klamári, to sa rozumie...) a predčasné voľby. Ak by však zvíťazilo jeho hnutie, on by sa určite nestal premiérom. Jeho hnutie by však okamžite vypovedalo európsky fiškálny pakt, presadzovali by vystúpenie Talianska z eurozóny, o čom by rozhodovali Taliani v referende. Beppe Grillo chce posilniť národný štát, ale nie ten, ktorý bol vyformovaný v 19. storočí, ale taký, kde budú podľa jeho slov rozhodovať zdola občania, ktorým Grillo zabezpečí „najmenší základný príjem pre všetkých“. A bude, ako nebolo... 

 

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 523 d

Rozhovor s pánom Phuongom Vo alias Dannym, majiteľom vietnamskej reštaurácie Papaya v Bratislave, vyvolal pozornosť aj za našimi hranicami. Jeho preklad vyšiel vo vietnamskom internetovom časopise Vietinfo.eu, čo je po vietnamskej mutácii BBC druhá najčítanejšia vietnamská webová stránka v Európe.

 

Ak sa chcete pozrieť, ako vyzerá Postoj po vietnamsky, páči sa, stačí kliknúť.

Foto: Pavol Rábara

Jozef Majchrák pred 523 d

Nedávno sme písali o osude českého kresťanského aktivistu a humanitárneho pracovníka Petra Jaška, ktorý bol koncom minulého roku zadržaný v Sudáne a vo vykonštruovanom procese mu hrozí mu trest smrti. Súdne pojednávanie by malo pokračovať dnes. 

 

Iniciatíva CitizenGO zorganizovala petíciu za jeho oslobodenie. Môžete ju podpísať tu

Jaroslav Daniška pred 523 d

Svet sa začína lúčiť s Barackom Obamom. V úrade síce formálne končí až 20. januára, ale dovtedy sa bude venovať najmä odovzdávaniu agendy. Gazeta wyborcza dnes zverejnila sériu fotografií, ktoré ukazujú život Obamovcov, aký ste nevideli v médiách. Autorom forografií je dvorný fotograf Pete Souza. Fotografie sú zo súkromia, športovania aj úradovania... pozrieť sa možno tu.

 

Vážnejšia otázka je, čo z Obamovej prezidentúry ostane Amerike. Na to je ešte skoro odpovedať, aj po skončení úradovania Georga W. Busha sa zdalo, že toho veľa nebude, a predsa sa s mnohými dôsledkami borí americká politika dodnes. Už dnes ale možno povedať, že Obamova volebná koalícia zanikla v momente, keď nekandidoval. Hoci do kampane sa zapojil bezprecedentným spôsobom, aktívnejšie ako ktorýkoľvek jeho predchodca, černosi, ale aj ďalšie skupiny voličov volili inak ako pred 4 a 8 rokmi. Podľa včerajšej diskusie u Fareeda Zakariu Trump vyhral až v tretine (!) volebných okrskov, kde v minulosti triumfoval Obama.

 

Ešte väčšou otázkou je, čo zostane z Obamovho politického dedičstva, najmä z jeho zdravotnej reformy (ešte viac ako Trump ju chcú rozložiť kongresoví republikáni) a v jeho politickej línii voči Číne a Iránu.

 

Foto: Steve Bott/flickr.com

Štefan Danišovský pred 523 d

O týždeň sa bude vo Francúzsku konať prvé kolo stredo-pravicových primárok, kde sa o miesto spoločného prezidentského nominanta uchádza sedem kandidátov. Pro-life organizácie Alliance Vita a Fondácia Lejeune porovnali ich programy, ako aj ich doterajšie pozície v dôležitých bioetických a spoločenských otázkach. Z oboch porovnaní vychádza najlepšie kresťanskodemokratický kandidát Jean-Frédéric Poisson, ktorý však zďaleka nepatrí medzi favoritov primárok.

Dlhodobé prieskumy dávajú na prvé miesto Alaina Juppého, bývalého premiéra Chiracovej vlády v deväťdesiatych rokoch, ktorého mottom je udržovať status quo a vyhýbať sa kontroverzným témam. Pozíciu obľúbenca mainstreamu si udržuje okrem iného aj pre svoj potenciál poraziť v prezidentských voľbách kandidátku Národného Frontu Marine Le Pen. Bývalý prezident Nicolas Sarkozy, ktorému sa v prieskumoch nedarí dotiahnuť na Juppého, však svojimi postojmi v bioetických témach nepredstavuje o nič lepšiu alternatívu. Navyše svoje pozície pravidelne prispôsobuje vonkajším okolnostiam, čo z neho robí nedôveryhodného kandidáta pre tých, ktorí si cenia pevné zásadové postoje.

Keďže sa však o víťazovi primárok rozhodne v dvoch kolách, momentálne prieskumové pozície nemusia nič znamenať. Rozhodnúť môže tretí v poradí po prvom kole, ak sa rozhodne dať svoju podporu niektorému z dvoch vedúcich favoritov. Týmto tretím mužom sa momentálne ukazuje byť bývalý premiér Sarkozyho vlády Francois Fillon, ktorého bioetické pozície sú však len o málo lepšie ako u spomenutých prieskumových lídrov.

Hlavným problémom troch vedúcich kandidátov je ich politická minulosť. Všetci už zastávali funkcie vo vysokej politike a boli v rôznych obdobiach súčasťou výkonnej štátnej moci. Predstavujú teda pre mnohých akési déjà-vu a nedokážu byť nositeľmi skutočnej zmeny, po ktorej voliči túžia. Paradoxne, skutočnú zmenu reprezentuje spomínaný Jean-Frédéric Poisson, keďže nebol členom žiadnej z doterajších vládnych zostáv a vo viacerých témach vnútornej či zahraničnej politiky prináša odvážnejšie a originálnejšie odpovede. Jeho umiestnenie po prvom kole a osobné rozhodnutie ukáže, či morálne princípy zastávajúce v bioetike si nájdu aspoň aké-také miesto u budúceho prezidentského nominanta pravice.

Foto: www.alliancevita.org

Ján Duda pred 524 d

V Evanjeliu dnešnej nedele nám Pán Ježiš pripomína, že koniec sa blíži (Lk 21,5-19).

(1) Ježiš na to použil predpoveď pádu jeruzalemského chrámu: neostane tu kameň na kameni. Od čias kráľa Šalamúna bol chrám symbolom Božej ochrany. Darmo prorok Jeremiáš pripomínal, že nie chrám, ale „zdravé ľudské mravy ukotvené v Bohu“ sú zárukou záchrany človeka a spoločnosti (Jer 7, 4). Neposlúchli ho: prišlo babylonské zajatie a Šalamúnov chrám bol zrúcaný. Ježiš pripomína niečo podobné. Chápeme to?

(2) Pozemský ľudský život i pozemské ľudské systémy majú svoj začiatok i koniec. Avšak proces smerujúci ku koncu býva plný nervozity, neistoty, konfrontácie... a ľudia sú preto náchylní uveriť falošným prorokom, mesiášom, vodcom, spasiteľom. A ich riešeniam. Netreba sa čudovať, lebo topiaci sa aj slamky chytá.

Ponaučenie: neistote sveta, prenasledovaniam a problémom konca, ktoré nás sprevádzajú celý pozemský život, máme čeliť vernosťou Kristovi a vytrvalosťou v tejto vernosti: „Svojou vytrvalosťou si spasíte dušu“ (Lk 21,19).

Foto: ieuz/flickr.com

Lukáš Obšitník pred 524 d

Ako vyzerá plnokrvný politický monsterproces, si v sobotu mohli v Bratislave pozrieť účastníci Festivalu slobody, ktorý pri príležitosti osláv Novembra '89 každoročne organizuje Ústav pamäti národa.

Jedným z vrcholov tohto ročníka bola rekonštrukcia politického monsterprocesu „Stříteský a spol.“ z októbra 1950. F. A. Stříteský bol rešpektovaným rektorom piaristického kolégia v Litomyšli, spolu so študentmi prejavoval nesúhlas s nedemokratickým vývojom po februári '48. Začala ich sledovať ŠtB, našla u nich niekoľko (krátko po vojne všade rozšírených) zbraní a štátne orgány 24 osôb (študentov a rektora) obvinili z „teroristickej činnosti“ a „zo spolčovania sa navzájom i s inými osobami za účelom zničenia alebo rozvrátenia ľudovo-demokratického zriadenia zaručeného ústavou“. Viacerým dokonca hrozil trest smrti, nakoniec sa tresty pohybovali v rozmedzí od pol roka až po 25 rokov odňatia slobody (rektor Stříteský). Prípad patril medzi typické procesy, ktoré režim používal na rozšírenie strachu medzi obyvateľstvom a exemplárne potrestanie aj menšieho odporu. Vtedy to režim potreboval, keďže ľudia sa ešte nebáli.

Je iné čítať o takýchto prípadoch v knihách a súdnych spisoch a iné vidieť fanatizmus a očividnú účelovosť vedenia procesu priamo v „súdnej sieni“. Zvlášť, keď sa predstavenie pripraví s vedomím kontextu doby a s úctou k tým, ktorí boli vtedy po tisíckach nespravodlivo odsudzovaní do väzenia, prípadne popravovaní. Rekonštrukciu pripravili študenti a absolventi Právnickej fakulty Univerzity Karlovy v Prahe pod vedením Mgr. Jana Řeřichu a v odbornej gescii prof. JUDr. Jana Kuklíka, dekana PF UK. (Kto pozná pomery v súčasnom justičnom prostredí, vie, že aj vytvorenie takejto rekonštrukcie je stále prejavom istej odvahy.) Niekoľko záberov z minulých predstavení si môžete pozrieť napr. tu. Je to prvotriedna a skvelá záležitosť.

Na snímke jeden zo sudcov s krikom žiada obvineného študenta o vysvetlenie listu kritického k režimu. Foto: L. Obšitník