Krátke správy redakcie

Adam Takáč pred 43 d

Jedným z hlavných rečníkov tohtoročného Pochodu za život v USA bude predseda Snemovne reprezentantov Paul Ryan. Najmasovejšia pro-life akcia na svete sa už po 45-krát uskutoční vo Washingtone, D. C., budúci týždeň.

Americký Pochod za život je pripomienkou verdiktu Najvyššieho súdu USA v prípade Roe verzus Wade z roku 1973, ktorý znamenal legalizáciu umelých potratov v Spojených štátoch.

„Pochodujeme za práva tých, ktorí sa nemôžu brániť. Teším sa na pochod budúci týždeň,“ odkázal cez Twitter Paul Ryan, ktorý je podľa slov prezidentky pochodu Jeanne Mancini neochvejným zástancom pro-life hodnôt.

Vlani vystúpil na americkom pochode viceprezident Mike Pence. Bolo to po prvý raz v histórii, čo na tomto podujatí rečnil tak vysoko postavený politik Spojených štátov. „Život v Amerike opäť víťazí,“ povedal Pence, ktorý je protestantom a dlhoročným podporovateľom protipotratových hnutí. „Spoločne s vami nerezignujeme, nebudeme mať pokoj, kým neobnovíme kultúru života v Amerike pre nás a pre našich potomkov. Aby sme vyliečili našu zem, musíme pokračovať v hnutí, ktoré sa stará o všetkých s rešpektom k dôstojnosti každej osoby.“

Cez sociálnu sieť verejne podporil minuloročný pochod aj prezident Spojených štátov Donald Trump.

Okrem Ryana vystúpia tento rok pred zhromaždením aj ďalší politici z radov republikánov. Taktiež aj mama slávneho hráča amerického futbalu Tima Tebowa, ktorá odmietla potrat, keď jej ho kvôli chorobe odporúčali lekári, či bývalá hviezda amerického futbalu Matt Birk so svojou manželkou. Ten sa pred piatimi rokmi po víťazstve svojho tímu v Super Bowle odmietol zúčastniť na stretnutí hráčov s prezidentom v Bielom dome. Bývalému futbalistovi sa nepáčilo, že Obama verejne podporil potratársku organizáciu Planned Parenthood.

Demonštrujúcim sa prihovorí tiež jedna z rehoľníčok z kongregácie Malých sestier chudobných, ktoré sa v minulosti dostali do súdneho sporu s vládou Baracka Obamu pre tzv. antikoncepčný mandát. Ďalšie mená rečníkov oznámia organizátori v najbližších dňoch.Téma tohtoročného pochodu nesie názov Láska zachraňuje životy.

Foto: Predseda americkej Snemovne reprezentantov Paul Ryan (TASR/AP)

Martin Hanus pred 43 d

Český premiér Andrej Babiš má ďaší problém, tamojšie médiá – teda, samozrejme, skôr tie nebabišovské – sa zaoberajú záverečnou Európskeho úradu pre boj s podvodmi (OLAF), ktorý potvrdil, že medzi farmou Čapí hnízdo a Babišovým impériom Agrofert boli také silné väzby, že farma nemala nárok na získanie európskych dotácií (určených pre malé a stredné firmy).

Hospodářske noviny analyzujú proces vyšetrovania úradu OLAF, ktorý podľa denníka čerpal najmä z dokumentov a informácií, ktoré mu poskytla čeká polícia. Vyšetrovatelia OLAF podrobne skúmali prevod farmy z majetkovej štruktúry Agrofertu na skrytých akcionárov a takisto upozornili, ako si Babiš odporoval vo výrokoch, komu farma vlastne v rozhodujúcom období patrila. 

Táto správa opäť ako bomba zasiahla do prebiehajúceho zasadnutia parlamentu, na ktorom Andrej Babiš a jeho nová vláda žiadajú poslancov o vyjadrenie dôvery.

Pre nás je osobitne zaujímavé, kto boli vyšetrovatelia OLAFu – dve Slovenky, Zuzana Harmathová a Monika Mateičková, a Litovec Audrius Poviliunas.

FOTO TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 44 d

Kto občas nazrie do tabuliek Eurostatu, možno mu to do očí udrelo tiež. Jedna z najpopulárnejších tabuliek porovnáva európske (i niektoré neeurópske) ekonomiky s priemerom celej EÚ.

Vďaka rýchlejšiemu rastu slovenská ekonomika narástla zo 60 percent európskeho priemeru v roku 2005 na 77 percent v roku 2013. Lenže odvtedy toto číslo nerastie. Posledný údaj za rok 2016 stále naznačuje, že HDP Slovenska zodpovedá 77 percentám priemeru EÚ. Inak povedané, vyzerá to, že v období, ktoré sa kryje s obdobím druhej vlády Roberta Fica, naša krajina prestala dobiehať.  

Tento postreh som spomenul aj vo svojom novoročnom článku k 25. výročiu vzniku Slovenskej republiky.

Inštitút finančnej politiky (IFP) pri MF SR dnes zverejnil materiál, ktorý rozoberá tento fenomén. Má mať hlavne metodologické príčiny. Podľa analytika Michala Habrmana „stagnácia konvergencie na úrovni 77 percent priemeru EÚ-28 je iba výsledkom štatistickej nedokonalosti merania cenovej hladiny cez paritu kúpnej sily“.

Inak povedané, slovenská ekonomika aj v rokoch 2013 až 2016 stále dobiehala, a to približne o 1 percentuálny bod ročne. „V roku 2016 tak dosiahla 81 percent priemeru EÚ-28,“ píše analytik IFP.

Slovensko teda stále dobieha, akurát trochu pomalšie než v minulosti.

Ilustračné foto: TASR/AP

Adam Takáč pred 44 d

Pápež František pripravil pre bezdomovcov, utečencov či iných ľudí v núdzi ďalšie prekvapenie. Cez kanceláriu Pápežského almužníka, ktorá manažuje pápežské charitatívne aktivity, im tentoraz zaplatil na štvrtok lístky do cirkusu.

Na predstavenie s názvom Cirkus solidarity pozval chudobné rodiny, bezdomovcov, utečencov či väzňov z okolia Ríma. Ako informuje Vatikánsky rozhlas, v blízkosti stanu talianskeho cirkusu Circo Medrano s kapacitou viac ako dvetisíc miest bude k dispozícii takisto vatikánska sanitka a mobilná ambulancia so zdravotníkmi, ktorí poskytnú pomoc núdznym.

Okrem toho bude pre nich po predstavení pripravený balíček s jedlom.

„Kiež sa tento dar ponúknutý cirkusovými umelcami, ktorí svojou húževnatosťou, nasadením a mnohými obetami dokážu vytvárať a darovať krásu – sebe aj iným –, stane aj pre našich najnúdznejších bratov povzbudením k prekonávaniu trpkostí a ťažkostí života, ktoré sa niekedy zdajú byť príliš veľké a neprekonateľné,“ povedal Pápežský almužník Konrad Krajewski.

Pápež František umožnil chudobným zažiť cirkusové predstavenie aj pred dvomi rokmi. Okrem toho im prostredníctvom charitatívneho úradu za posledné roky zabezpečil holičstvo a sprchy v blízkosti vatikánskeho námestia, zaplatil im prehliadku Vatikánskych múzeí, viackrát ich pozval na obed či kultúrne podujatie alebo poskytol pomoc.

Foto: Pápež František s papagájom na ruke počas vystúpenia členov cirkusu Golden Circus po generálnej audiencii v aule Pavla VI. vo vatikáne 28. decembra 2016 (TASR/AP)

Jaroslav Daniška pred 44 d

Andrej Babiš dnes žiada v českom parlamente o vyjadrenie dôvery pre svoju vládu, podľa predsedov všetkých ostatných strán ju nedostane. Babiša prišiel priamo do snemovne podporiť prezident Zeman, ktorý však tiež neočakáva väčšinu pre Babiša. Zeman povedal, že Babiša poverí zostavením vlády aj druhýkrát, ale bude očakávať 101 podpisov, čiže väčšinu v parlamente.

Predseda poslaneckého klubu ČSSD Jan Chvojka v rozhovore na Echu Babišovi ponúkol scenár, ako sa môže k väčšine dopracovať, ČSSD je pripravená rokovať o programe a zložení vlády a nerobilo by jej problém, keby takáto dvojkoalícia mala podporu KSČM v parlamente vrátane programovej dohody s komunistami. Trochu nejasný bol Chvojka pri otázke, či by mohol byť Babiš osobne predsedom vlády.

Priebeh a výsledky hlasovania o dôvere možno sledovať napríklad v Babišových novinách.

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 45 d

Denník Pravda zverejnil zaujímavý rozhovor s filozofom Martinom Muránskym, ktorý sa netají, že má blízko k ľavici. Muránsky, ktorý je aj členom poradcovského zboru premiéra, okrem iného hovorí o dvoch dôležitých príčinách, ktoré spôsobili prepad sociálnej demokracie v západnej Európe: „Tou prvou bola neoliberálna vlna, kde slovo konkurencieschop­nosť sa stalo hlavným motívom Schröderovej a Blairovej éry. Výsledkom boli ťažké sociálne reformy, ktoré viedli k tomu, že sa jednotná ľavicová scéna rozbila a vznikla napríklad Die Linke ako radikálna ľavicová odpoveď na neoliberálne reformy trhu práce. Čiže sociálna demokracia žila dlho v tom, že jej hlavnou úlohou je zvyšovať konkurencieschopnosť vlastnej krajiny a menej sa starať o mzdy a dôchodky svojich občanov. To bola chyba, dnes už priznaná chyba.“

Druhú príčinu charakterizuje Muránsky na americkom príklade, kde Donalda Trumpa volili nielen „sociálne bezprizorné „modré goliere“ zo zdecimovaného industrializovaného sektoru Rust Belt“, ale aj „kresťania zo zabezpečenej strednej vrstvy, ktorí sa cítia byť primárne ohrození libertínskou etikou, ktorú za Clintonovej a Obamovej éry právne čiastočne kodifikoval americký Ústavný súd. Túto voličskú kombináciu sociálneho strachu zdola a hodnotového zneistenia strednej triedy v posledných voľbách nenahradil a nenahradí žiadny hipster z Kalifornie so svojimi kultúrnymi sloganmi. Len čo prídete o vrstvu väčšinovej pracujúcej chudoby a nemáte odpoveď na hodnotové zneistenia relevantnej časti strednej vrstvy, strácate perspektívu udržania demokratickej politiky ako jedinej hry v meste.“

Muránsky ešte dodáva: „V postmodernom ťahu na elimináciu každého autoritatívneho vzťahu sa obeťou stávajú rovnako prirodzené neformálne autority. Tou prirodzenou autoritou už dnes nie je rodina ani manželstvo, už to nie je učiteľ v škole alebo policajt na ulici. V individuali­zovanom vzťahu k životu sú zbytočné komunitné spolky, odbory, ak nechcete hovoriť o cirkvi.“

Podľa Muránskeho tak „sociálna demokracia vlastne sama ponúkla otvorený priestor pre pravicový populizmus, ktorý chce tradičný sociálny štát, o ktorý sa prestala sociálna demokracia starať. (...) Čiže ak sa pýtate, či sa netreba vrátiť k tradičnejším témam, tak odpoveď znie, nemožno nechať tento priestor voľný pre pravicových extrémistov. Hipsteri doň vstúpiť iným spôsobom ako postmoderní dekonštruktéri väčšinou nevedia“.

Na snímke červený volebný balónik s menom kandidáta Martina Schulza na ulici na mreži kanála pred centrálou SPD v nemeckom Berlíne 25. septembra 2017. FOTO TASR/AP

Adam Takáč pred 45 d

Prípad austrálskeho kardinála Georgea Pella, ktorý čelí obvineniam zo sexuálneho zneužívania, sa zamotáva. Minulý týždeň totiž zomrel jeden zo žalobcov austrálskeho kardinála Damian Dignan. Ten spolu s ďalšími dvomi bývalými spolužiakmi žalujú vatikánskeho „ministra financií“ za nevhodné sexuálne správanie, ktorého sa mal voči nim dopustiť v šesťdesiatych rokoch, keď boli maloletí a Pell pôsobil ako kňaz v austrálskom meste Ballatar. Traja bývalí spolužiaci podali žalobu v marci 2016.

Okrem toho čelí blízky spolupracovník pápeža Františka obvineniam z krytia a praktizovania sexuálneho zneužívania, ktorého sa mal údajne v minulosti dopustiť. Austrálska polícia ho oficiálne obvinila v júni minulého roka.

Dignan, ktorý zomrel na leukémiu, mal svedčiť na predbežnom prerokovaní obžaloby s kardinálom 5. marca. Ako informuje portál Catholic News Agency, bez Dignanovho súdneho svedectva sa môže stať, že prokurátori prípad úplne zrušia.

Tento scenár však polícia nepotvrdila, v trestnom stíhaní je možné použiť aj svedectvá a dôkazy, ktoré Dignan uviedol pred svojou smrťou. Okrem toho bude na marcové pojednávanie privolaných až do 50 ďalších svedkov. Určí sa pritom, či obžaloba zhromaždila dostatok dôkazov na začatie samotného súdneho procesu.

Prvé vypočúvania absolvoval 76-ročný Pell v júli a októbri minulého roka. Svätá stolica mu poskytla voľno, aby sa na nich mohol zúčastniť.

„Som nevinný zo všetkých týchto obvinení. Sú nepravdivé. Celá vec so zneužívaním je voči mojej osobe odporná,“ vyhlásil Pell v júni po vznesení obvinení s tým, že sa na súdny proces teší, pretože ho vníma ako príležitosť očistiť svoje meno.

Od začiatku intenzívne spolupracuje s vyšetrovateľmi. Pred dvomi rokmi odmietol využiť diplomatickú imunitu a prostredníctvom videomosta vypovedal pred kráľovskou vyšetrovacou komisiou (Royal Commission into Institutional Responses to Child Sexual Abuse). Taktiež prijal vo Vatikáne austrálskych vyšetrovateľov, ktorí ho podrobili vypočúvaniu.

Kardinál Pell zohráva po boku pápeža zaujímavú úlohu. Už krátko po zvolení si František vybral Austrálčana do deväťčlennej Rady kardinálov, ktorá mu radí pri správe cirkvi a reforme Rímskej kúrie. Vo februári 2014 ho zároveň vymenoval za šéfa novozriadeného Ekonomického sekretariátu, ktorý prebral zodpovednosť za vatikánske financie.

Na prípad sa novinári v minulosti pýtali aj samotného pápeža Františka, ktorý sa nechcel vyjadriť v kardinálov prospech alebo neprospech, ale zároveň priznal istú pochybnosť. „Buďme pozorní na to, ako rozhodne justícia. Po tom, ako prehovorí súd, prehovorím ja,“ povedal vtedy František.


Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 45 d

Mateusz Morawiecki (na obr.) urobil zmeny vo vláde a dnes predstavil svoj kabinet. Vo vláde skončili štyria ministri, najmä minister obrany Antoni Macierewicz, najkontroverznejší člen vlády, blízky Kaczynskému a hlavný šíriteľ protiruských a smolenských konšpirácií, ďalej minister zahraničných vecí Witold Waszczykowski, ktorý často pôsobil nepresvedčivo, nedokázal nájsť spôsob, ako reprezentovať krajinu trochu prekvapivo a zaujímavo, čo mu, samozrejme, sťažovali iní, ale občas vedel aj sám vyrobiť kiks. A končí aj minister zdravotníctva Radziwill, keďže v krajine momentálne dominuje spor o zdravotníctvo.

Morawiecki pritom zachoval vplyv Kaczynského vo vláde, novým ministrom obrany je Mariusz Blaszczak a obsadenie ďalších postov údajne ovplyvnil aj prezident Duda. Prezident uspel napr. v tom, že skončil Macierewicz, s ktorým mal viaceré spory.

Médiá, pravicové aj ľavicové, tento moment označili ako začiatok predvolebnej kampane a útok strany Právo a spravodlivosť na stredových voličov a totálnu porážku opozície. V poslednom prieskume má PiS podporu 43 percent (nárast + 7 percent), opozičná PO 19 percent.

Foto: wikimedia

Martin Hanus pred 45 d

RTVS včera večer na dvojke odvysielala v dvoch častiach po sebe pozoruhodný dokument o kupónovej privatizácii. Autorom dokumentu z roku 2015 je mladý český filmár Martin Kohout, ktorému sa podarilo dostať pred kameru viacero protagonistov zo začiatku 90. rokov (zo známejších tvárí Petr Pithart, Tomáš Ježek, Dušan Tříska, Jan Stráský, zo slovenských politikov tej doby prehovorili Ivan Mikloš a Fedor Gál). 

Kohoutov dokument je skvelo zostrihaný, spomienky aktérov striedajú dobové snímky, čo je však najdôležitejšie, autorovi sa podarilo vďaka informovaným respondentom z oboch strán priblížiť zákulisie vzniku kupónovej privatizácie. Tá mala byť pôvodne doplnkovou metódou, ale keďže Václav Klaus mal oveľa viac energie aj chladnokrvnosti než vtedajší šéf českej vlády Pithart a jeho tím ekonómov, zavrhla sa cesta priameho odpredaja najväčších československých firiem zahraničným investorom, ale zvolila sa Klausova „česká cesta“.

Pre Klausa bolo kľúčové, že získal na jednom stretnutí podporu skôr skeptického Václava Havla výmenou za to, že Klaus zas Havlovi odsúhlasil reštitúcie (dokument naznačuje, že Havlovi na tom mohlo záležať aj kvôli vlastným záujmom či záujmom jeho okolia, v ktorom bol napríklad Karel Schwarzenberg).

Dlho sa viedol spor, či nedostatočné právne pokrytie kupónky bolo nevyhnutnou daňou za rýchlosť reformy alebo bol za tým úmysel. Svedectvo niekdajšieho vysokopostaveného člena ODS Petra Hledíka, že za Dušanom Třískom, vtedajším Klausovým námestníkom na federálnom ministerstve financií, chodil v čase prípravy kupónky Viktor Kožený a podobní ľudia, prináša do tejto polemiky viac svetla. Dobovým oponentom Klausa z pravicového tábora bol nedávno zosnulý Tomáš Ježek, ktorý si neželal, aby sa stala kupónka eldorádom privatizačných investičných fondov. Tie na čele s Viktorom Koženým využili právne vákuum, nezorientovanosť ostatných účastníkov a s prísľubom „istoty desaťnásobku“ pre obyčajných DIKov (držiteľov investičných fondov) určili charakter kupónovej privatizácie.

Na dokumente bolo tiež zaujímavé, že Ivan Mikloš nehovoril o skutočných problémoch, ktoré otvorene pomenoval napríklad Ježek (pričom Ježek tvrdil, že práve Mikloš v tom čase dobre chápal slabiny nastavených parametrov), skôr len opakoval starú tézu o tom, že reformy diktované z Prahy boli oveľa lepšie, než čo prišlo neskôr za Mečiara z Bratislavy. (S čím by sa dalo aj súhlasiť, len je to už námet na inú tému.)

V každom prípade, Martin Kohout natočil politický dokument, ktorý patrí v našich zemepisných šírkach zatiaľ k tomu najlepšiemu.  

Foto TASR/AP Photo/Stanislav Peška, ČTK

Jaroslav Daniška pred 46 d

Amerika žije neskutočnou témou, možnou kandidatúrou Oprah Winfrey za prezidentku v roku 2020. Onedlho 64-ročná černoška je hviezda amerického showbiznisu, americká a úspešnejšia obdoba Haliny Pawlovskej, moderátorka, ktorá založila vlastné bulvárno-celebritné mediálne impérium, je miliardárka a pravdepodobne najbohatšia černoška v dejinách. Jej majetok sa odhaduje na 3 miliardy dolárov a jej fundraisingové schopnosti sú obrovské.

Keď v nedeľu dostala cenu na Zlatých glóbusoch, predniesla reč, ktorá sa stala virálnou rovnako ako túžba jej podporovateľov, aby sa stala kandidátkou na prezidentku v roku 2020. Za demokratov, samozrejme. Vlna MeToo je už naplno spolitizovaná a má svoju novú líderku, televízni moderátori sršia nadšením.

Nie je to úplne nová vec.

Aj u nás známy Michael Moore chcel, aby Oprah, ako ju v Amerike volajú, kandidovala už v rokoch 2004 a 2008, Oprah sama vtedy podporila Obamu. V septembri minulého roku myšlienku na jej kandidatúru oživil John Podhoretz, ktorý ju označil za ideálnu kandidátku Demokratov v trumpovskej Amerike. A Oprah jeho článok skromne postovala na svojom twitteri.

Dnes jej partner hovorí, že keby to ľudia chceli, Oprah by to urobila a Hollywood sníva, že bude mať prvého naozaj svojho prezidenta (Reagan sa nerátal). Čo tam po politike, dôležité je, že na to máte! A ak ste filantrop, žena a ešte aj čierna, prečo by ste nemohli byť aj prezidentkou najmocnejšej krajiny na svete? Iba ak zúfalo zakričať, Oprah nerob to!

Takže v roku 2020 Trump verzus Oprah? Dnes sa dá na tom ešte zasmiať, voľby sú ešte ďaleko, ale zábavy bude zjavne pribúdať. A americká politika sa ďalej meniť na nepoznanie.

Foto: Oprah Winfreyová si preberá cenu Cecila B. DeMilla za celoživotné dielo v rámci nedeľňajšieho 75. ročníka Zlatých glóbusov, TASR/AP