Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 52 d

Martin Weiss napísal pozoruhodnú poznámku. V západnej Európe vládne nezvykle veľa bezdetných politikov, tu je Weissov zoznam:

Francúzsky prezident Emanuel Macron, nemecká kancelárka Angela Merkelová, britská premiérka Theresa Mayová, škótska prvá ministerka Nicola Sturgeonová, taliansky premiér Paolo Gentiloni, holandský premiér Mark Rutte, švédsky premiér Stefan Löfven, írsky premiér Leo Varadkar, predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, jeho nástupca v úrade luxemburského premiéra Xavier Bettel, bývalý belgický premiér Elio di Rupo a možno aj budúci rakúsky kancelár Sebastian Kurz, aj keď jeho vek ho dáva ešte do inej kategórie.

Je to citlivá téma, zvlášť pri ženách, vášne treba krotiť a rôzne skratky odmietať. Stačí, keď si človek spomenie, akých významných bezdetných politikov sme mali v našich dejinách, katolíckych kňazov nerátajúc. Ale predsa, Macron nie je Havel, tu máme dočinenia s niečím iným, ako píše Weiss, „skoro jako by to nebyla náhoda. Skoro jako by to byla nová západoevropská norma“.

Čo ak je to tak? Čo to znamená?

Slobodná spoločnosť sa musí vedieť pýtať aj na citlivé otázky, inak nie je slobodná. Demografia je jeden z najväčších a dlhodobo neriešených problémov západnej Európy, čo ak bezdetní politici nie sú toho len prirodzeným dôsledkom? Čo ak s tým ruka v ruke ide aj niečo, čo ovplyvňuje budúcnosť (v tomto prípade najmä) západnej Európy?

Možno to chce výnimku, ktorá takúto diskusiu rázne uzavre: bezdetného politika, ktorý presadí štedrý prorodinný program. Alebo viac priestoru v predvolebných kampaniach. Žijeme v dobe, keď je súkromie politikov spolitizované, prečo nepolitizovať aj toto? Má rodič, ktorý sa stará o svoje deti, nejakú skúsenosť, ktorá ho môže robiť v nejakom ohľade lepším politikom?

Mám pocit, že ten znepokojivo dlhý zoznam mien stojí za väčšiu pozornosť, viac otázok aj odpovedí...

Foto: TASR/AP

Lukáš Obšitník pred 53 d

Mimovládne organizácie v Stredozemnom mori jednoznačne prekračujú zákon, robia prakticky to isté čo nelegálni prevádzači, hovorí armádny generál Jiří Šedivý, v rokoch 1998 – 2002 náčelník Generálneho štábu Armády ČR, v súčasnosti pôsobiaci na súkromnej vysokej škole CEVRO.

Mimovládky sa „podieľajú na nešťastí tých ľudí, ktorým pašeráci nasľubovali modré z neba a ktorí budú musieť podstúpiť všetky nebezpečenstvá a frustráciu, len čo sa dostanú na európsku pevninu vrátane rizika, že ich navrátia späť.“ Malo by sa pomáhať utečencom pred vojnou alebo terorom, ale nie ekonomickým migrantom, ktorí „bez riadneho azylového konania nemajú v Európe čo robiť. Zo strany týchto organizácií sú to neférové, kriminálne aktivity, ktoré by sa mali postihovať.“

Podľa Šedivého sa prijímaním desaťtisícov migrantov a azylovými procedúrami iba zvyšuje miera frustrácie týchto ľudí, ktorá často prerastá do terorizmu a vytvára tak začarovaný kruh. „Gordický uzol sa musí pretnúť na území afrických štátov a na Blízkom východe, nie v Európe.“

Narastajúca kritika neexistujúcich južných hraníc Európy pripomína slová bývalého austrálskeho premiéra Tonyho Abbotta, ktoré predniesol pred rokom v Prahe: je potrebné dôsledne navracať migrantov späť do Afriky a pre skutočných politických utečencov sprehľadniť legálne spôsoby udelenia azylu.

Foto: cevroinstitut.cz

Jozef Majchrák pred 53 d

Donald Trump je prezidentom ešte len pol roka, ale americká politická scéna sa už začína pripravovať na prezidentské voľby v roku 2020. Trump minulý týždeň usporiadal vo Washingtone prvú sponzorskú večeru a začal zhromažďovať peniaze na ďalšie voľby. 

V demokratickom tábore sa zase usilovne hľadá jeho budúci vyzývateľ. Najviac sa zatiaľ hovorí o bývalom Obamovom viceprezidentovi Bidenovi, ale špekuluje sa aj o tom, že bývalý demokratický prezident bude mať iného favorita. Podľa portálu Politico sa chystá podporiť bývalého guvernéra štátu Massachusetts Devala Patricka. Tento politik afroamerického pôvodu, ktorý momentálne so svojou novou knihou cestuje po USA, sa zatiaľ k možnej prezidentskej kandidatúre nevyjadril. 

Foto: TASR/AP

Imrich Gazda pred 54 d

V RTVS počas horúcich letných dní dochádza k výmene stráží. Na riaditeľskú stoličku si po päťročnom pôsobení Václava Miku už zajtra zasadne bývalý riaditeľ TASR a SRo Jaroslav Rezník.

Odchádzajúci riaditeľ sa so zamestnancami rozlúčil nielen v čiernom tričku s veľavravným nápisom, ale aj inaugurovaním nového prenosového vozu. Členov Rady RTVS na poslednom zasadaní informoval, že svojmu nástupcovi necháva finančne stabilizovanú inštitúciu a približne 36 miliónov eur na účtoch.

Denník N v pondelok informoval, že Rezník minimálne dvom členom Mikovho manažmentu ponúkol pokračovať v doterajších funkciách. Šéf národnostného vysielania Attila Lovász už prikývol, programový riaditeľ televízneho vysielania Tibor Búza si vzal čas na premyslenie.

Jediným človekom, ktorý odchádza s Mikom, je nateraz manažérka marketingu a komunikácie s verejnosťou Dominika Šulková. Ostatní členovia Mikovho manažmentu zatiaľ zvolili vyčkávaciu taktiku.

Najneistejšiu pozíciu má zrejme šéf spravodajstva Lukáš Diko, pričom otáznou je aj budúcnosť programového riaditeľa rozhlasového vysielania Vincenta Štofaníka. Podľa Denníka N by ho mohol nahradiť dočasný riaditeľ TASR a Rezníkov súputník Vladimír Puchala.

Končiaci riaditeľ Václav Mika priznal, že na to, čo bude s jeho bývalými kolegami, je zvedavý aj on sám. „Budem otvorený. Moje ďalšie pôsobenie bude závisieť aj od toho, ktorí z mojich priateľov a kolegov budú voľní pre nový projekt alebo spoluprácu,“ povedal Mika pre denník SME. Na otázku, o aký projekt ide, však odmietol odpovedať.

Foto – TASR/Michal Svítok

Imrich Gazda pred 55 d

K výbuchu pred sídlom Konferencie biskupov Mexika v hlavom meste Mexico City sa prihlásilo radikálne feministické hnutie. Výbuch podomácky vyrobenej bomby nikoho nezranil a budova bola len mierne poškodená. Informovalo o tom rádio Lumen.

Na internetovej stránke contra.info sa k výbuchu prihlásila radikálna feministická skupina s názvom Neformálne feministické vedenie proti autoritárskym akciám.

Skupina vo vyhlásení uviedla, že útok bol odvetou za všetko násilie páchané v Božom mene a za zneužívanie detí. Napriek tomu, že radikálna skupina sa prihlásila aj k niekoľkým minulým útokom, jej reálna existencia doteraz nebola potvrdená.

Mexiko má dlhodobo povesť krajiny, kde kňazi čelia silnej agresii. Za posledných šesť rokov tu zavraždili 18 kňazov, k poslednému prípadu došlo len pred mesiacom.

Ilustračné foto: TASR/AP

Pavol Rábara pred 55 d

Štátna tlačová agentúra v Číne vydala usmernenie pre čínskych novinárov, aby kardinála Zena volali „bývalý“ biskup a netitulovali ho ako „emeritného“. 

S kardinálom Josephom Zen Ze-kiunom, ktorý je emeritný biskup Hongkongu, mal denník Postoj rozhovor začiatkom júna. Kardinál je veľkým kritikom komunistického režimu v Číne, bojovník za náboženské a politické slobody a odporca myšlienky o kompromisnej dohode mezi režimom a Vatikánom. 

Nová terminológia súvisiaca s titulovaním kardinála Zena je súčasťou širšieho zoznamu, ktorý vydala štátna agentúra, a obsahuje slová a frázy, ktoré sú zakázané alebo upravované. Píše o tom server Catholic Herald. 

Povinnosť uvádzať „bývalý biskup“ namiesto „emeritný“ sa podľa smernice týka kardinála Zena a ostatných biskupov na dôchodku z diecézy Hongkong. Lenže v diecéze Hongkong je iba jeden emeritný biskup, a to Zen Ze-kiun. 

Spravodajský portál o ázijskom kresťanstve Ucanews.com uvádza, že slovné obmedzenia nahnevali viacerých čínskch katolíckych blogerov, ktorí už beztak musia znášať cenzúru internetu. 

„Emeritný biskup. Tak čo, prídete ma zavrieť?“ reagoval jeden z blogerov. „Je praxou Cirkvi, že biskupa na penzii volá emeritný. Zmena označenia je odklonom od reality,“ napísal ďalší z blogerov. 

Výraz „bývalý“ biskup znie totiž, ako keby už nebol biskupom a nemal biskupskú moc. 

Na snímke kardinál a emeritný biskup Hongkongu Joseph Zen Ze-kiun SDB. (foto: Pavol Rábara)

Ján Duda pred 56 d

Evanjelium 17. nedele cezročného obdobia (30. 7. 2017) obsahuje tri Ježišove podobenstvá: o poklade, o vzácnych perlách a o rybárskej sieti (Mt 13,44-52). Prvé dve podobenstvá sú podobenstvami povolania/pozvania, kým tretie je podobenstvom o poslednom súde (kardinál Martini, str. 91, str. 154). Pokúsim sa o výklad prvých dvoch na životnom príklade sv. Marty a Márie (zajtra je liturgická spomienka sv. Marty), ku ktorým sa viaže udalosť, keď si sv. Marta robila starosti s obsluhou, ale Mária sedela pri Ježišových nohách a rozprávala sa s ním (porov. Lk 10,38-42). Obidve uznali a prijali Ježiša a život s ním ako poklad, ako vzácnu perlu, ako najvyššiu hodnotu života.

(1) Sv. Marta prijala Ježiša za najvyššiu hodnotu svojho života spôsobom činorodej lásky (kardinál Ravasi, 277). Varí, posluhuje, pomáha, aby sa Ježiš u nich doma cítil dobre. Toto bola jej cesta do neba. Dobročinná láska k blížnym je rozhodujúcou charakteristikou kresťanov (Benedikt XVI., 25). Preto ak pomáhame blížnym, pomáhame Ježišovi a kráčame do neba podľa vzoru sv. Marty.

(2) Mária, sestra Marty, kráčala do neba inou cestou: sedela pri Ježišovi, rozprávala sa s ním a najmä počúvala ho (kardinál Ravasi, 277). Jej cestu do neba možno nazvať aj „cestou oltára“, pretože pri sv. omši počúvame Božie slovo a sme účastní na Ježišovej oltárnej obeti. Koľko mladých chlapcov a mužov našlo pri oltári svoje kňazské povolanie? Koľkí sa pravidelnou účasťou na sv. omši posilnili vo viere natoľko, že považujú Krista za svoj „poklad“ a „vzácnu“ najvyššiu hodnotu života? Toto je cesta do neba podľa vzoru Márie, sestry Marty a Lazára.

Ponaučenie: prosme Pána Ježiša, aby nás obdaril úprimnou túžbou po nebi a ukázal nám tú našu cestu do nebeského kráľovstva.

Požehnanú nedeľu praje všetkým Ján Duda, aby bola skutočným dňom posvätenia nášho života.

Foto: Freska Posledného súdu z katedrály v Orviete, flickr.com

Lukáš Obšitník pred 56 d

Robert Fico v Bruseli súhlasil s kompromisom vo veci migračných kvót a Európska únia ho bude za to podporovať, píše bruselská sekcia serveru Politico.eu.

K dohode malo dôjsť počas posledného stretnutia Fica s Jeanom Claudom Junkcerom, na ktorom rokovali o dvojitej kvalite potravín dovážaných zo západnej do strednej Európy. Dohoda nie je bližšie špecifikovaná, podľa serveru Politico si Fico uvedomuje malú pravdepodobnosť úspechu svojej žaloby vo veci kvót. Na druhej strane Brusel vidí vo Ficovi posledného človeka, s ktorým môže v strednej Európe rokovať, keďže Poľsko a Maďarsko sú jasne proti migrácii a v Českej republike sa v jesenných voľbách rysuje víťazstvo euroskeptika Andreja Babiša. Fico by sa podľa dohody stal kľúčovým spojencom Bruselu v „problémovej“ Vyšehradskej štvorke.

„Narúša Slovensko jednotu V4?“ pýta sa český server Echo24 a pripomína Ficove výroky o vôli Slovenska začleniť sa do jadra EÚ. Vo veci možnej dohody redakcia Echa oslovila Ficovu hovorkyňu Beatrice Szabóovú, ale na jeho otázky nereagovala.

Foto: TASR/Úrad vlády SR

Martin Hanus pred 57 d

Do septembrových volieb v Nemecku chýbajú necelé dva mesiace a líder sociálnych demokratov Martin Schulz je so svojimi témami v koncoch.  

Ešte začiatkom jari pritom veril, že môže poraziť Angelu Merkelovú, to boli časy, keď nemeckí novinári vynašli slovo „Schulzomania“ a SPD v niektorých prieskumoch konečne po prvý raz v tejto dekáde predbiehala kresťanských demokratov. To všetko je preč. Volebný blok CDU/CSU má v posledných prieskumoch 40 percent, kým Schulzova SPD sa potáca medzi 22 až 25 percentami (pričom vo všetkých relevantných prieskumoch je trend padajúci...).

Naopak, Merkelovej CDU ide mierne nahor, a to aj napriek tomu, že začiatkom tohto mesiaca ju stíhali mediálne katastrofy. Najprv SPD porušila koaličnú zmluvu a za podpory väčšiny médií aj veľkej časti spoločnosti presadila spolu s ľavicovou opozíciou a vďaka rozpoltenej CDU homosexuálne manželstvá.

Viacerí komentátori vtedy špekulovali, že možno nastáva bod zlomu a trendy sa zas obrátia v prospech Schulza. Ale nič také sa nekonalo. Krátko nato prišiel summit G20, ktorý sa na návrh Merkelovej konal v Hamburgu – summit priniesol skromné výsledky, no vlnu nespútaného násilia zo strany ľavicových extrémistov, ktorí plienili celé štvrte a polícia nedokázala účinne zasiahnuť (pri zásahu bolo zranených napokon až 600 policajtov).

Kritiku si napokon odskákal primátor Olaf Scholz z SPD, Merkelová sa cez túto krízu opäť preniesla mlčaním. Neskôr povedala, že sa nezbavuje zodpovednosti, zastala sa Olafa Scholza a potom odišla tradične na dovolenku.

Martin Schulz chcel jej dovolenku minulý týždeň využiť a zaútočil na kancelárku, že ignoruje utečeneckú krízu v Taliansku. Schulz ju dokonca obvinil, že počas vrcholu krízy v roku 2015 nekoordinovala svoju politiku s ostatnými európskymi štátmi. 

Schulz si však na gradovanie kampane vybral najhoršiu možnú tému – bola to napokon SPD a on sám, ktorí patrili k ešte hlasnejším protagonistom „vítacej politiky“ utečencov než CDU. Vychutnala si to najmä bavorská CSU, ktorá Schulzovi obratom pripomenula, že práve SPD bráni prijať alebo blokuje viaceré opatrenia (odsuny zamietnutých žiadateľov, dohody so severnými štátmi Afriky o navracaní migrantov a tak ďalej).

Martin Schulz tak po svojom poslednom letnom útoku opäť stíchol a Angela Merkelová si môže dovolenku pokojne predĺžiť do 24. septembra.  

FOTO TASR/AP

Lukáš Obšitník pred 58 d

Smrteľne chorý 11-mesačný chlapček Charlie Gard dnes krátko po 19. hodine stredoeurópskeho času zomrel po tom, čo bol odpojený od pľúcnej ventilácie. „Náš krásny chlapček odišiel. Sme na teba veľmi hrdí, Charlie,“ povedala pre Daily Mail jeho mama Connie Yatesová.

Charlie trpel veľmi zriedkavou vrodenou genetickou poruchou, ktorá spôsobuje slabosť svalov a poškodenie mozgu. Vplyvom choroby nebol schopný samostatne dýchať a niekoľko mesiacov ho pri živote udržiavali prístroje. Jeho rodičia viedli súdny spor s londýnskou nemocnicou o to, aby ho mohli previezť do USA, kde by podstúpil experimentálnu liečbu. Od ľudí sa im na to aj podarilo vyzbierať 1,5 milióna dolárov. Nemocnica namietala vážnosťou Charlieho zdravotného stavu a tým, že podporné prístroje mu spôsobujú utrpenie, ktoré odporúčali ukončiť.

Zápas bol ostro sledovaný na celom svete a vyvolal veľkú diskusiu o rodičovských právach a etike starostlivosti o zomierajúcich. Rodičia dlho sa vlečúci zápas nakoniec vzdali tento pondelok, podľa posledných zdravotných výsledkov Charlieho by už bolo aj na potenciálnu experimentálnu liečbu neskoro.

Foto: facebook.com/Charliegardsfight