Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 38 d

Výsledok českých prezidentských volieb bude dôležitý, nejde len o to, čí zvíťazí zemanovská hrubosť a svojvoľnosť alebo drahošovská nevýraznosť, ale najmä o to, či bude mať babišovské politicko-ekonomicko-mediálne impérium na Pražskom hrade starnúceho komplica, alebo akého-takého oponenta. Preto je legitímne, ak sa v tejto dobe ozývajú hlasy českých biskupov a významných kňazov, ktorí dávajú najavo svoju preferenciu.

Napriek tomu však zaskočil spôsob, akým sa postavil za Drahoša plzenský biskup Tomáš Holub. Sám od seba – nie na otázku novinára – na svojom twitteri napísal, že sa medzi katolíkmi šíri správa, že Drahoš je slobodomurár, čo komentoval takto: „Som hlboko presvedčený, že ide o celkom lživú a ničím nepodloženú diskreditáciu. Prosím, oznámte môj postoj všetkým, ktorí túto lož berú vážne.“ Jednak je zvláštne, keď biskup vyslovuje garanciu tohto typu, navyše v situácii, keď Drahoša za slobodomurára verejne neoznačil Zeman ani žiaden vážny hlas (na rozdiel od Fica, ktorý Kisku opakovane cajchoval ako scientológa). Na sociálnych sieťach sa šíri všeličo, o tom vie napokon svoje aj Miloš Zeman. 

Takisto pôsobí neprimerane slovník kňaza Tomáša Halíka. Ten označuje voličský hlas za Zemana „za ťažké morálne previnenie proti záujmom krajiny“ a deklaruje, že „ja sa za Miloša Zemana modlím, pretože se modlím za všetkých zlých ľudí“ – koho môže tón takých vyhlásení z úst kňaza mobilizovať akurát v Česku viac, zemanovcov či antizemanovcov?  

Halík tiež voľby označil za stret dvoch kultúr „medzi džentlmenstvom a barbarstvom“, pritom si nevšimol, že zatiaľ najneférovejšieho útoku sa vo volebnej kampani dopustil sám Drahoš. V poslednej televíznej superdebate sa pokúsil diskreditovať Pavla Fischera tým, že poukáže na jeho katolicizmus v ľudsky najcitlivejšej otázke ochrany nenarodeného života. Keďže vedel, že Fischer sa už predtým preventívne vyjadril, že nie je za zmenu českého (dalo by sa povedať barbarského) potratového zákona, Drahoš mu nastavil pascu – tlačil ho k múru tým, nech povie svoj názor na poľský potratový zákon (ktorý je jeden z najprísnejších v Európe, potraty sa môžu vykonávať v prípade nezvratného poškodenia plodu alebo v prípade ohrozenia zdravia, života matky). Fischer sa potil, vedel, že úprimná odpoveď v takejto téme ho môže stáť percentá, takže nejako sa vykrútil.

Z Drahošovho chladnokrvného útoku však ostala pachuť, v Česku je predsa známe, že sám Fischer vychoval ťažko postihnutého syna, ktorý pred pár rokmi zomrel, rovnaká diagnóza hrozila aj ďalším jeho trom deťom. Takže ako na svojom facebooku poznamenala novinárka Lucie Sulovská, Fischer si asi častejšie užil lekárov, ktorý ho navádzali k potratu.

Napokon, na svojom facebooku reagoval po debate aj biskup Václav Malý, ktorý v súvislosti s touto výmenou vyčítal Drahošovi, že celkom odbočil od témy, a napísal: „Od pána Drahoša by som očakával väčšiu citlivosť.“ Biskup Malý pritom Zemana určite voliť nebude.

Niekedy je problém, keď cirkevní predstavitelia k politickým témam celkom mlčia alebo hovoria tak, aby sa to páčilo moci. Ale niekedy je problém aj to, keď hovoria ako príslušníci jedného politického či mediálneho frontu, hoci ich misia je oveľa vyššia.

Jiří Drahoš, foto TASR/AP

Pavol Rábara pred 39 d

Podpredseda Nemeckej biskupskej konferencie biskup Franz-Josef Bode volá po debate o tom, či má katolícky klérus požehnávať zväzky medzi osobami rovnakého pohlavia. 

Nemecko schválilo manželstvá homosexuálov vlani v lete, na jeseň sa „zosobášil“ prvý pár gejov. 

„Hoci sa ,manželstvo pre všetkých’ jasne líši od konceptu manželstva, ako ho chápe cirkev, stalo sa politickou realitou,“ uviedol biskup z mesta Osnabrück.

„Musíme sa sami seba pýtať, ako sa budeme stretávať s tými, ktorí tvoria takéto vzťahy a sú zároveň súčasťou cirkvi, ako ich budeme pastoračne a liturgicky sprevádzať,“ uviedol Franz-Josef Bode v rozhovore pre Neue Osnabrucker Zeitung.

„Zväzky rovnakopohlavných osôb sú v cirkvi považované za ťažký hriech, my však musíme uvažovať nad tým, ako ich rozlišovať,“ dodal.  

„Nemali by sme byť spravodlivejší, keďže je tam veľa pozitívneho, dobrého a správneho? Nemali by sme, napríklad, zvážiť požehnanie – niečo, čo sa nebude zamieňať so svadobným obradom?“ pýtal sa Bode. 

Podľa neho by mala cirkev detailnejšie diskutovať o homosexuálnych zväzkoch a uznať, že ticho a tabu nič nerieši. 

Britský magazín Catholic Herald na margo týchto slov cituje Kódex kánonického práva, v ktorom je manželstvo definované ako nerozlučiteľný zväzok medzi mužom a ženou. (kán. 1055 až 1057)

Schválenie homosexuálnych manželstiev v Nemecku pritom katolícki lídri odmietli. Medzi nimi aj predseda Komisie pre manželstvo a rodinu a arcibiskup Berlína Heiner Koch, ktorý sa vyjadril, že spolužitie osôb rovnakého pohlavia by malo byť riešené cez iné inštitucionálne nástroje.

Naopak, liberálnejší prístup mali niektoré laické spoločenstvá, ako napríklad Wir sind Kirche, ktoré volali po možnosti cirkevného požehnania pre homosexuálne zväzky. 

Foto: biskup Franz-Josef Bode (Flickr.com/Bistum Osnabrück)

Jozef Majchrák pred 39 d

Poľská opozičná strana Občianska platforma vylúčila zo svojho parlamentného klubu troch konzervatívnych poslancov Mareka Biernackeho, Joannu Fabisiak a Jaceka Tomczaka. Podľa hovorcu strany poslanci sa previnili proti straníckej disciplíne tým, že v parlamente nepodporili návrh na liberalizáciu potratového zákona a, naopak, podporujú jeho sprísnenie. To spočíva v zákaze potratu aj v prípade poškodenia plodu. 

V rámci Občianskej platformy vždy existovalo aj konzervatívne krídlo. Poľskí komentátori preto tento tvrdý zákrok voči konzervatívnym poslancom interpretujú ako jasný posun strany v kultúrno-etických témach doľava. 

Foto: TASR/AP/Alik Keplicz

Martin Hanus pred 39 d

Česko čakajú dva horúce januárové týždne, v druhom kole prezidentských volieb buď vyhrá Miloš Zeman, čo by upevnilo babišokraciu, alebo Jiří Drahoš, teda jej protiváha.

Jiří Drahoš má dobré predpoklady, aby prevýšil zisk Karla Schwarzenberga z druhého kola prezidentských volieb v roku 2013 (45 percent), ale zrejme ťažko napodobní Andreja Kisku, ktorý porazil Roberta Fica v pomere 60 ku 40.

Zeman má síce z prvého kola naoko slušný náskok 12 percent, lenže jeho problém je, že má značne slabší rezervoár na zisk nových hlasov než protikandidát Drahoš (podobne ako kandidát Fico u nás pred štyrmi rokmi). Keby fungovala papierová matematika a odporúčania porazených kandidátov Fischera, Horáčka, Hilšera a Topolánka by vypočuli všetci ich voliči, Drahoš by s prehľadom zvíťazil „na Kisku“ (59 percent).

Lenže také jednoduché to nie je – Drahoš môže síce pomerne pevne rátať s tým, že sa k nemu masovo presunú protizemanovskí voliči od Horáčka či Topolánka, ale napríklad motivácie voličov menej protizemanovsky vyhraneného Hilšera sú rôznorodejšie. Ich časť pôjde určite voliť proti Zemanovi, o víťazovi volieb rozhodne, v akom pomere sa tak udeje. A, samozrejme, voľby nebudú len o sile protizemanovskej emócie, ale aj o tom, ako napríklad obaja kandidáti zvládnu televízne debaty a mobilizujú svoj, prípadne demobilizujú druhý tábor.

Drahoša mierne favorizovali aj niektoré prieskumy, ktoré simulovali súboj Zeman vs. Drahoš. Ak by som si mal vybrať, na koho staviť 20 eur, tipoval by som v prospech akademika.

FOTO TASR/AP 

Jaroslav Daniška pred 40 d

Česká televízia zverejnila prieskum, ktorý robili firmy Kantar TNS a Median v druhý deň volieb, ak chcete vidieť, čo výsledné čísla znamenajú, oplatí sa pozrieť si ho.

Drahoša napríklad prekvapivo volil zhruba každý siedmy Zemanov volič z druhého kola z minulých prez. volieb, Drahoš má pred prezidnetom prevahu iba medzi mladšími voličmi (18 – 39 r.), alebo až takmer polovica voličov ANO volí automaticky Zemana, Babiš už stihol Zemana podporiť aj do druhého kola, aj keď mu naznačil aj veci, ktoré by mal zmeniť

Foto: Nicolas Raymond/flickr.com

Lukáš Obšitník pred 41 d

Kniha Fire and fury o Trumpovej vláde od Michaela Wolffa je manipulatívna, píše Rod Dreher, autor Benediktovej voľby. Dreher ju začal čítať, ale v polovici si povedal, že to ďalej nemá význam a prestal.

„Číta sa to ako pornografia hnutia 'Nikdy Trump',“ píše Dreher. „Nie som žiadnym prezidentovým fanúšikom a predpokladám, že väčšina z toho, čo je vo Wolffovej knihe, je pravdivá, resp. z väčšej časti pravdivá. Problém ale je, že neviete, čo je čo, a či si po prečítaní niečoho pikantného s vami Wolff práve nezahráva. Wolff priznal, že nevie zaručiť, že všetko je úplná pravda. Dôvod, prečo si myslím, že väčšina z knihy je zrejme pravdivá, je, že potvrdzuje to, čo už predtým napísali skutoční profesionálni novinári, nie talentovaní fabulátori ako Wolff. Tým pádom ale neprináša nič nové. (...) Pikantnými citátmi zo zákulisia autor detailne hovorí o sporoch v Bielom dome a o Trumpovej nekompetentnosti, ale čitateľ sa neustále musí sám seba pýtať, čo z toho je pravda alebo či je to niečo, čo chce alebo nechce, aby pravdou bolo. 

Toto nie je kniha, ktorej autor by mal záujem hovoriť pravdu. Je to kniha, ktorej autor chce vyrozprávať senzácie, či už sú, alebo nie sú pravdivé, no sú hlavne zábavné.“

Dreher potom odkazuje aj na komentár Davida Brooksa, stĺpčekára New York Times, ktorý je tiež „antiTrump“ a knihu vidí podobne. Hnutie „Nikdy Trump“ podľa Brooksa hlúpne: „Zdá sa, že čoraz viac 'antiTrumperov' si nahovára falošný príbeh, že 'Trump je pologramotný blázon obklopený pätolízačmi, ktorí sú morálne, intelektuálne a psychologicky podradní oproti ľuďom ako my'. Rád by som si myslel, že je možné byť horlivým antiTrumperom, ale pritom neredukovať všetko do rozprávky pre malé deti.“ Brooks píše, že podobne ako u Trumpových fanúšikov sa aj medzi jeho odporcami rozmáha uzavretá slabomyseľnosť. „Antitrumpovská slabomyseľnosť rozkvitla vo Wolffovej knihe do plného kvetu,“ píše Brooks.

Foto: Michael Wolff a jeho kniha Fire and fury, zdroj: flickr.com/Erik Solheim

Ján Duda pred 41 d

Evanjelium 2. nedele v cezročnom období (14. 1. 2018) je o tom, ako sa dvaja učeníci Jána Krstiteľa stali Ježišovými učeníkmi (Jn 1,35-42). Ján sa zahľadel na Ježiša a povedal: „Hľa, Baránok Boží“. A dvaja jeho učeníci to počuli a odišli za Ježišom.

(1) Pomenovanie „Baránok Boží“ pripomína kresťanom tri udalosti: odchod Izraelitov z Egypta, kde krv baránka ich zachránila (Ex 12,21-27); potom Ježišovu smrť na kríži ako „veľkonočného baránka“ (Jn 19,33-36); napokon „nebeského Baránka“ (Zjv 19,7) (Dictionnaire culturel de la Bible, 10). Týmto pomenovaním Ján vyjadril obrovský význam Ježišovho poslania, ako aj význam pôsobenia jeho učeníkov.

(2) Ako to, že Ján „videl viac“? No lebo bol svedok (Jn 1,6). Boh dáva ľuďom nadprirodzené svetlo, aby „videli“. A Boh dáva toto svetlo poznania človeku do tej miery, do akej miery je človek ochotný ho poznávať a milovať (sv. Katarína Sienska, 155). Mučeníci sú svedkami Boha, lebo vydávajú svedectvo o láske k nemu, lebo ho milovali viac než svoj pozemský život. Aj my môžeme byť svedkami Boha ako učeníci, ak vydávame svedectvo o svojej láske k nemu.

(3) Tých, ktorí sa vybrali za Ježišom, sa opýtal: „Čo chcete?“ Lebo nie všetci vykročili za ním s rovnakým cieľom: jedni pre dobrá materiálne, iní duchovné. Ježiš chce zistiť ich úmysel, prečo za ním idú (sv. Tomáš Akvinský, 242). Ideme za Ježišom? A ak už ideme, je náš zámer duchovný? Alebo iba pozemský?

Ponaučenie: prosme Pána o úprimnosť srdca a mysle i ochotu byť jeho vernými učeníkmi.

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: pravdavlaske.sk

Jaroslav Daniška pred 41 d

Český rozhlas urobil anketu, kde sa pýtal kandidátov na prezidenta na vieru v Boha, praktizovanie viery, vzťah k rodine a podobne. Ak čakáte na výsledky prvého kola, pozrite si, čomu veria a ako praktizujú svoju vieru Drahoš, Fischer, Topolánek či Horáček.

Foto: Brian Jeffery Beggerly/flickr.com

Imrich Gazda pred 42 d

Nielen bulvárne médiá momentálne žijú témou požehnania Úradu Žilinského samosprávneho kraja kňazom Ľubošom Václavekom, ktorého si zavolala županka Erika Jurinová. Nie je však na tom nič šokujúce – v novoročnom období si katolíci nechávajú domy, byty či pracovné priestory požehnávať kňazom. Prečo je potom okolo toho také haló?

Chyby sa podľa mňa dopustil Jurinovej stranícky kolega Richard Vašečka, ktorý v statuse napísal, že posvätenie úradu (správne má byť požehnanie – posväcujú sa sakrálne priestory a vysväcujú sa osoby) vykonal exorcista. Práve toto čarovné slovíčko spustilo mediálne tance. Kňaz Ľuboš Vaclavek však požehnanie nevykonal z titulu exorcistu (zjednodušene povedané, nebol tam vyháňať diabla), ale z toho titulu, že je katolíckym kňazom.

Nadbytočné a nešťastné použitie „exorcistu“ v statuse nesporne rozžiarilo oči nejednému novinárovi, ktorý tak mohol posunúť udalosť do šťavnatej roviny „vyháňania zla po Blanárovi“.

Ale možno je všetko ináč, zafungoval politický marketing a „exorcista“ v statuse bol úmyselným háčikom pre novinárske šťuky, ktoré sa ochotne chytili.

Foto – facebookový profil Richarda Vašečku

Martin Hanus pred 42 d

Angela Merkelová si dnes ráno mohla po mesiacoch napätia trochu vydýchnuť, jej v poradí štvrtá vláda by mala vzniknúť ešte pred Veľkou nocou. Vyjednávacie tímy CDU/CSU a SPD sa po 24-hodinovom rokovacom maratóne dohodli na hlavných bodoch programu novej vlády. SPD sa nepresadila s návrhom zvýšiť dane najbohatším Nemcom (zo 42 percent na 45 percent), naopak, uspela v oblasti zdravotného poistenia, takisto s kvótami vo verejnej službe, kde do roku 2025 majú byť všetky vedúce miesta obsadené paritne mužmi a ženami. Detaily ešte nie sú známe, vzhľadom na dobrý vývoj ekonomiky a rozpočtové prebytky sa strany sporili, do akých (mega) projektov investovať desiatky miliárd eur, investičná ofenzíva sa plánuje v oblasti školstva.

To, či veľká koalícia bude pokračovať, však ešte nie je isté. SPD po volebnom debakli v decembri 2017 bola odhodlaná zostať v opozícii, jej líder Martin Schulz a ďalší z vedenia rezolútne vylúčili ďalšie vládnutie s Merkelovou. Spoliehali sa, že vznikne takzvaná koalícia Jamajka (CDU/CSU, FDP, Zelení) a sociálni demokrati verili, že v opozícii získajú späť masy stratených ľavicových voličov. Lenže FDP prekvapujúco rokovania ukončila, Merkelová vyhlásila, že pred menšinovou vládou uprednostňuje predčasné voľby, Schulz sa toho zľakol a vedenie SPD zrušilo svoj povolebný sľub, že s CDU stopercentne nezačne žiadne rokovania o vláde.

Definitívne rozhodnutie padne budúci týždeň na mimoriadnom sneme SPD, kde chce vedenie sociálnych demokratov presvedčiť delegátov, aby posvätili vstup do štvrtej Merkelovej vlády. Nedá sa pritom vylúčiť, že základňa sa vzbúri a odmietne vstup do vlády zo strachu, že SPD tak dokoná svoju politickú samovraždu.

Najmä sociálni demokrati v Severnom Porýní-Vestfálsku, čo je najsilnejší regionálny zväz SPD, sú z predstavy ďalšieho dusivého objatia „Mutti Merkel“ vydesení, mládežnícka organizácia SPD robí otvorenú kampaň proti veľkej koalícii. Keďže SPD je vnútorne živšia a nepokojnejšia strana než CDU, ktorú si Merkelová skrotila na svoj obraz, nedá sa vylúčiť ani úspech revolty. 

Martin Schulz a Angela Merkelová počas novoročnej recepcie nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera v paláci Bellevue v Berlíne 9. januára 2018. FOTO TASR/APFOTO TASR/AP