Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 33 d

Tak ako sme včera predpovedali, slovenská demokracia bude napokon predsa len zachránená – kancelária NR SR práve oznámila, že už nebude otvárať zásielky (čo je od nej mimoriadne láskavé) a nebude triediť a skartovávať listy podľa toho, či obsahujú vulgarizmy. Šéf kancelárie Daniel Guspan, ktorý túto revolučnú ideu ešte včera obhajoval, ústupok odôvodnil tým, že inovatívna iniciatíva kancelárie bola „zneužitá na politický boj“.  

Predseda parlamentu Andrej Danko sa toho času prepadol pod zem, na odstúpenie ho od rána vyzývajú opozičné strany OĽaNO a SaS, ozvali sa aj vrcholní predstavitelia koalície. 

Minister kultúry Marek Maďarič dnes pred rokovaním vlády vyhlásil: „Aby nejaký úradník otvoril list adresovaný konkrétnej osobe, prečítal si jeho obsah a na základe svojho subjektívneho uváženia ho dal na skartovanie, to je nonsens. Listové tajomstvo je chránené ústavou. (...) To, že ministerstvo vnútra usmerňuje, je v poriadku, ale nie je v poriadku sa vyhovárať. Tí úradníci, ktorí toto urobili, by sa mali spamätať.“ 

V rovnakom duchu, len miernejším slovníkom hovorila aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

Všetci však horíme napätím, ako ďalej zareaguje Andrej Danko. Ak aspoň teoreticky pripustíme, že o zámere otvárať zásielky ani nevedel a že išlo len o horlivosť jeho úradníkov, ktorí si takto vyložili smernicu ministerstva vnútra, Danko by sa mal s Guspanom okamžite rozlúčiť a aspoň sa tváriť, že nejaký problém to naozaj bol.

Lenže pri Dankovi nikdy neviete – svojho času mu vraj Michal Gučík poradil, aby svoju kauzu s kapitánom vyriešil definitívne tým, že pred kamerami s vlasteneckou iskrou v oku pobozká kapitánske výložky. Ako vieme, vtedy to mediálne príliš nevyšlo, takže bozkávanie otvorenej obálky mu tentoraz mediálny profík Gučík zrejme radiť nebude. 

Napätie z očakávanej Dankovej reakcie teda graduje, naša fantázia zlyháva, neostáva nič iné, než čakať na najbližšiu tlačovú konferenciu predsedu NR SR.

FOTO TASR – Jakub Kotian

Imrich Gazda pred 33 d

Kým kritik islamu si ihneď vyslúži nálepku islamofóba, kresťanstvo je možné kritizovať bez akýchkoľvek zábran. Tvrdí to 85-ročný egyptský jezuita Henri Boulad, ktorého zaujímavý životný profil priblížila česká redakcia Vatikánskeho rozhlasu.

Podľa Bouladových slov politická korektnosť, ktorá chváli všetko cudzie a popri tom ničí vlastnú identitu, prenikla aj do cirkvi. „Nepočúvajte parížskych, berlínskych alebo oxfordských profesorov, ale našich bratov a sestry, ktorí predtým boli moslimami, počúvajte tých, ktorí žijú v moslimských krajinách,“ vyzýva jezuita melchitského obradu, ktorého otec bol Sýrčan a matka Talianka.

Moslimovia sú väčšinou veľmi otvorení, vľúdni a umiernení ľudia, ale ideológia, ktorou sú kŕmení, je podľa Boulada radikálna. Takzvaný umiernený islam je z ideologického hľadiska herézou, kým reálna moc je v rukách tých, ktorí sú presvedčení o svojej pravovernosti.

„Európa bola vždy otvoreným svetadielom, ale v súčasnej situácii si nemôže dovoliť záplavu s charakterom invázie, ktorá bude z perspektívy budúcnosti znamenať úplnú destabilizáciu,“ hovorí Boulad, ktorý nedávno prijal maďarské občianstvo.

„Predovšetkým si veľmi cením vytrvalosť Maďarska, pokiaľ ide o obranu európskych hodnôt, rovnako ako stanoviská k problematike migračnej krízy. Považujem za veľmi dôležitý tento postoj, ktorý slúži zachovaniu a obrane fyzickej a duchovnej stability a identity Európy,“ zdôrazňuje egyptský jezuita, ktorý si cení aj maďarskú obranu kresťanských hodnôt na európskych fórach.    

Foto – wikipedia.org

Jaroslav Daniška pred 33 d

Chcel by som oceniť včerajšiu rolu Jána Budaja počas tlačovky Igora Matoviča o otváraní listov, kde to Matovič „nedokázal povedať, do pr...“ a odišiel od mikrofónu.

Ján Budaj, stojaci vedľa, bravúrne zvládol dve veci. Bez emócií okamžite pokračoval podľa scenára a zároveň dal džentlmensky prednosť Veronike Remišovej. Bol to proste výkon herca vo vedľajšej role, ktorý vedel, že to červené nie je krv, ale kečup. 

Foto: Martin Baumann/TASR

Imrich Gazda pred 33 d

Tradicionalistické Kňazské bratstvo sv. Pia X. (FSSPX), známejšie pod názvom lefèbvristi, požiadalo Ministerstvo kultúry Českej republiky o registráciu. Informoval o tom portál Christnet.eu.

„FSSPX požiadalo o registráciu ako náboženská spoločnosť, ktorá je organizačne nezávislá od iného štátom registrovaného náboženského subjektu. Platí to aj voči miestnej hierarchii rímskokatolíckej i gréckokatolíckej cirkvi v zmysle štátnej registrácie. Nedotýka sa to však vzťahu ku katolíckej cirkvi ako takej,“ informoval prívržencov lefèbvristov člen prípravného výboru Tomáš Stritzko.

Katolícky kňaz a právnik Michal Podzimek označil konanie FSSPX za schizmatické. „Podľa svetského práva je, samozrejme, možné byť členom viacerých cirkví naraz, z hľadiska Kódexu kánonického práva je to však problém. Pokiaľ totiž niekto vstúpi do inej registrovanej cirkvi ako tej, ktorá je ako ,rímskokatolícka´ registrovaná na ministerstve kultúry, tak z hľadiska cirkevného práva túto cirkev opúšťa so všetkými dôsledkami, ktoré kódex deklaruje, teda dopúšťa sa opustenia spoločnosti – schizmy,“ povedal Podzimek pre Christnet.eu.

Česká biskupská konferencia odmietla vzniknutú situáciu bližšie komentovať. Podľa portálu Christnet.eu v prípade FSSPX v ČR „vzniká zásadný rozpor – na jednej strane chce bratstvo od štátu registráciu ako samostatná cirkev, na druhej strane veriacim tvrdí, že bude stále súčasťou katolíckej cirkvi“.

Foto – fsspx.cz

Martin Hanus pred 34 d

O tom, že antiestablišmentové strany napriek vzostupu v posledných rokoch nezažívajú po zvolení Donalda Trumpa práve najlepšie časy, svedčí aj prípad nemeckej AfD (Alternatíva pre Nemecko). 

Táto strana chcela pôvodne oslovovať najmä sklamaných voličov Merkelovej CDU, ktorí nesúhlasili najskôr s pôžičkami pre Grécko a eurovalom, neskôr s utečeneckou politikou kancelárky. AfD sa o takomto čase pred rokom darilo, v niektorých prieskumoch rástla až k 15 percentám. Problémom strany však bolo, že bola vnútri totálne rozhádaná a jej časť sa čoraz viac radikalizovala – od začiatku tohto roka tak stratila zhruba tretinu potenciálnych voličov.

Spory vyvrcholili tento víkend – šéfka strany Frauke Petry, ktorá sa chce vysporiadať s radikálnymi elementmi a posunúť stranu viac k stredu, na sneme pohorela. Nepresadila nič z toho, čo chcela, nemá žiadnu autoritu, v podstate je už len formálnou predsedníčkou. Volebnými lídrami strany sa stali Alice Weidelová (ktorá, mimochodom, žije v lesbickom vzťahu, s partnerkou vychovávajú malé dieťa) a Alexander Gauland.  

O strane sa už dá sotva hovoriť ako o konzervatívnej alternatíve – člen jej úzkeho vedenia Armin Paul Hampel vyzval práve všetkých kresťanských členov strany, aby vystúpili z katolíckej aj evanjelickej cirkvi. Takisto povedal, že štát by už nemal dávať cirkvám nič z daní. Dôvodom tohto útoku zo strany AfD je kritický postoj cirkví k ich strane. 

Napriek všetkému sa zdá, že AfD sa v septembrových voľbách dostane do parlamentu, keďže má odhodlané jadro voličov, ktorí zlomili palicu nad stranami hlavného prúdu. Vnútorne rozorvaná a zradikalizovaná partia však už zďaleka nenaháňa veľkým stranám taký strach ako pred rokom.  

Líderka Alternatívy pre Nemecko (AfD) Frauke Petry

Jaroslav Daniška pred 34 d

Päť západných spoločností podpísalo dohodu s Gazpromom o spolufinancovaní druhej vetvy plynovodu Nordstream (na obr.), ktorý spája Rusko s Nemeckom a obchádza Ukrajinu a Slovensko. Ide o spoločnosti Engie (Francúzsko), OMV (Rakúsko), Royal Dutch Shell (Holandsko), Uniper a Wintershall (Nemecko), správu priniesol poľský denník Rzeczpospolita. 

Výlučným vlastníkom plynovodu Nordstream 2 AG má byť Gazprom, účasť západných spoločností zablokovalo Poľsko. Dohoda o 50-percentnom financovaní Nordstreamu 2 ukazuje, že západné firmy našli spôsob, ako to obísť. Či ide o formu úveru alebo iný mechanizmus, nie je známe. Akcie Gazpromu reagovali na podpis dohody posilnením o 4,3 percenta.

Čakalo sa, že k podpisu príde až po nemeckých voľbách, stalo sa tak skôr. Až bude niekto najbližšie hovoriť o tom, aký je Západ zásadový a Slovensko nezásadové vo vzťahu k Rusku a Ukrajine, oplatí sa spomenúť si.

Foto: nord-stream2.com

Lukáš Obšitník pred 34 d

V týchto dňoch sa v amerických kinách začal premietať veľkofilm venovaný genocíde Arménov Sľub (The Promise). Jeho režisérom a scenáristom je Terry George, ktorý v minulosti pracoval na skvelých filmových dielach ako V mene otca (1993) o IRA a politickej situácii v Severnom Írsku alebo Hotel Rwanda (2004) o kmeňovej vojne v Rwande. Vo filme Sľub hrajú napr. Oscar Isaac, Christian Bale, Charlotte Le Bon či Jean Reno.

Rozpočet dosiahol 100 miliónov dolárov, čo je prísľubom kvalitnej produkcie. Ide o prvý veľký film na tému genocídy Arménov. Termín jeho uvedenia na Slovensku alebo v Českej republike zatiaľ nie je známy.

Foto: imdb.com

Jozef Majchrák pred 35 d

Marine Le Penová udala hneď po prvom kole francúzskych prezidentských volieb smer, akým sa bude uberať jej kampaň pred druhým kolom. „Chcem sa stretnúť s Francúzmi a upriamiť ich pozornosť na dôležité témy, ku ktorým patrí aj islamský terorizmus. Prinajmenšom chcem povedať, že pán Macron je voči nemu slabý. Máme tu teda niekoho, kto kandiduje v prezidentských voľbách a nemá program na ochranu francúzskeho ľudu pred terorizmom,“ povedala Le Penová na tlačovej konferencii. 

Druhé kolo prezidentských volieb bude podľa nej referendom o nekontrolovanej globalizácii. 

Podľa jej poradcu Floriana Philippota nie je Macron vlastenec a obvinil ho aj z toho, že kritizoval francúzsku kultúru. 

Foto: TASR/AP

Ján Krupa pred 35 d

24. apríl predstavuje výročný deň zatýkacej akcie osmanskej tajnej polície medzi príslušníkmi arménskej elity v Konštantínopole, ktorá sa konala v roku 1915 a znamenala začiatok genocídy Arménov. Je potešiteľné, že tento deň sa vo svete začína sláviť ako spomienka na všetky obete vyhladzovacej kampane proti kresťanom v Osmanskej ríši počas prvej svetovej vojny a bezprostredného povojnového obdobia.

Rukami Mladoturkov prichádzali o majetok a životy nielen pravoslávni a katolícki Arméni, ale aj pravoslávni a katolícki Sýrčania, pravoslávni Asýrčania a katolícki Chaldejci a napokon aj pravoslávni Gréci. A pritom nie je vylúčené, že som nejakú ďalšiu dotknutú kresťanskú konfesiu vynechal.

Je dobré, že dnes už aj títo kresťania majú svoj hlas. Niekoľko rokov ma totiž prenasleduje hypotéza, že niektoré spomenuté konfesie postihla vyhladzovacia kampaň v podobnej miere ako Arménov, ak porovnáme  počty ich príslušníkov pred a po vyhladzovacej kampani. Na podloženú odpoveď historikov si rád počkám. Čo sa týka opodstatnenosti uvedenej hypotézy, prečítajte si príbeh Asýrčanov a Chaldejcov.     

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 35 d

Ak zrátame všetky protestné hlasy, to znamená hlasy, ktoré konvenčná žurnalistika označuje ako krajnú pravicu/ľavicu, získame číslo 42,8 percenta. Keď k tomu prirátame 2,6 percenta prázdnych hlasovacích lístkov hodených do urien, získame súčet voličov, ktorí sú krajne nespokojní s vývojom vo Francúzsku. Ak zrátame počet hlasov, ktorí volili kandidátov volajúcich po zmene zahraničnej politiky (v EÚ, voči Rusku), do čoho rátam aj Fillona, dostaneme sa k číslu 68,4 percenta. Macron pravdepodobne druhé kolo vyhrá, ale ako vidieť, nespokojnosť je vo Francúzsku obrovská – voči systému aj v voči EÚ. Toto je hlavný paradox nedeľných volieb: Francúzi sú nespokojní s domácou aj zahraničnou politikou, napriek tomu ich budúcim prezidentom zrejme bude Macron.

Ak spočítame, ako si viedli dve hlavné francúzske strany, spolu získali 26 percent, socialisti spadli oproti roku 2012 z 29 na 6 percent, republikáni z 27 na 20 percent. To je prvá časť niečoho, čo treba nazývať Macronov efekt. Tú druhú budeme môcť posúdiť podľa toho, ako sa mu po predpokladanom víťazstve v druhom kole a nadchádzajúcich parlamentných voľbách bude dariť vládnuť. To, ako o tom doteraz hovoril Macron, vyzerá dosť iluzórne. Keď som sledoval jeho vystúpenia na konci kampane, mám pocit, že Francúzsko čaká obrovské sklamanie. Najmä ak sa socialisti a republikáni budú snažiť rehabilitovať v očiach voličov.

Uvidíme. To zaujímavejšie ako výsledky druhého kola sa začne až potom.

Foto: wikimedia