Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 43 d

„Keďže pokračujeme, až také vážne to nie je,“ povedal na záver tlačovky po rokovaní koaličnej rady Béla Bugár. Predsedovia vládnych strán sa opäť stretnú v piatok.

Zhrnutie: koaličná rada trvala veľmi krátko, zhruba hodinu. Fico a Danko sa mikrofónom vyhli. Bugár, ako ukázal už včerajšok, keď bezprostredne navštívil Danka, robí v konflikte prostredníka, človek by povedal, že most.

Zdá sa, že dochádza na najprenikavejší komentár k vládnej kríze, ktorý povedal včera Michal Horský: „Žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí.“ Po fáze surrealizmu našej politike vážne hrozí obdobie dadaizmu.

 
Foto: Martin Baumann/TASR

Fero Múčka pred 43 d

Nezáleží na tom, s kým sa zakliknete!

To je slogan holandských aerolínií KLM na podporu Gay Pride v Amsterdame.

Ako vizuál pridali obrázok s rozličnými kombináciami bezpečnostných pásov. Reklama vyvolala na stránkach spoločnosti veľkú debatu. Jej ústrednou témou je otázka, či naozaj všetky kombinácie bezpečnostných pásov garantujú bezpečnosť cestujúcim, a ak áno, kedy letecká spoločnosť začne ponúkať pasažierom na výber, aby si mohli zvoliť svoj spôsob zakliknutia.

Letecká spoločnosť sa do debaty na facebooku a Twitteri zapojila tiež. V príspevkoch tvrdí, že zvolený vizuál vhodne podnecuje spoločnosť k presadzovaniu tolerantnosti k LGBT agende.

Jaroslav Daniška pred 44 d

Pracoval som kedysi krátko pre jedného politika, kde som pochopil, aká zásadná a limitujúca môže byť ľudská psychika. Dnešná koaličná rada ukáže, či má Andrej Danko s Robertom Ficom psychologický alebo politický problém. Lepšie povedané či ten prvý dokáže kamuflovať tým druhým.

Včera všetkých šokoval, postupoval pritom mimoriadne neštandardne (bez tlačovky, bez argumentov, základného objasnenia), dnes bude za to čeliť zvýšenému tlaku. Ak vytiahne politické požiadavky a dokáže udrieť na Ficove slabiny (rekonštrukciu vlády a napr. koniec Kaliňáka vo vláde) a nebude hovoriť dlhšie ako päť minút, ustojí ho, ak nie, vážne mu hrozí, že sa znemožní pod úroveň kapitánskych výložiek.

Dankove včerajšie slová pre Plusku „rozhodol som sa a Robert Fico vie, čo má robiť. Mňa nebude on dráždiť. (...) Dnes neviem a nepoviem nič viac, lebo sú veci, ktoré sa nedajú povedať. Pôjdem nadoraz. Aj keby som nemal byť v politike“ napovedajú, že motorom celej akcie môže byť práve psychológia dlhodobo sa strápňujúceho Danka. Ale oplatí sa počkať, aj ten politik, ktorého som spomenul v úvode, to dokázal dlhé roky skrývať a kamuflovať.

V každom prípade, slovenská politika zažíva po morálnej, kultúrnej, odbornej aj akejkoľvek základnej „ľudskej“ stránke nevídané dno. Viniť ale za to Danka a ďalších politikov jeho generácie, ktorí vyvolávajú v spoločnosti občas pohŕdajúce, občas ľútostivé krútenie hlavou, je málo. Zodpovednosť nesie niekto iný.

Ilustračná foto: Michal Svítok/TASR

Imrich Gazda pred 44 d

Vo veku 83 rokov v sobotu zomrel na následky dlhotrvajúcej choroby emeritný arcibiskup Milána Dionigi Tettamanzi. Na čele arcidiecézy stál v rokoch 2002 – 2011, ako kardinál – voliteľ sa zúčastnil na posledných dvoch konkláve.

Pohrebné obrady sa uskutočnia v utorok v Milánskom dóme, kde bude zosnulý kardinál aj pochovaný.

„Vždy sa prejavoval ako starostlivý pastier, úplne zameraný na potreby a dobro kňazov a všetkých veriacich, so zvláštnou pozornosťou na témy rodiny, manželstva a bioetiky, v ktorých bol zvlášť odborníkom,“ napísal v kondolenčnom telegrame pápež František.

Kardinál Tettamanzi sa narodil v roku 1934, za kňaza ho vo veku 23 rokov vysvätil vtedajší milánsky arcibiskup Montini, neskorší pápež Pavol VI.

V roku 1989 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za arcibiskupa diecézy Ancona-Osimo, biskupskú vysviacku prijal od milánskeho kardinála Carla Mariu Martiniho.

V roku 1998 ho Ján Pavol II. kreoval na kardinála a v roku 2002 ho vymenoval za arcibiskupa Milána.

Po smrti kardinála Tettamanziho má kardinálsky zbor 223 členov, z toho 121 voliteľov.

Foto – TASR/AP

Adam Takáč pred 44 d

V katolíckom chráme v meste Ozubulu na juhu Nigérie došlo v nedeľu ráno k brutálnemu útoku. Ozbrojený muž vtrhol počas rannej omše o šiestej hodine do kostola sv. Filipa a automatickou zbraňou zavraždil najmenej jedenásť ľudí, niekoľko ďalších zranil. 

Podľa jedného zo svedkov však boli útočníci dvaja a počet obetí odhadujú na viac ako pätnásť.

K útoku sa zatiaľ neprihlásila nijaká skupina, no miestne úrady vylučujú, že by za ním boli teroristi z Boko Haram, ktorí v posledných rokoch zničili v krajine množstvo kostolov.

Vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin zaslal v mene pápeža kondolečný telegram miestnym veriacim. „Svätý Otec vyjadruje sústrasť obzvlášť rodinám a tým, ktorých tragédia bezprostredne zasiahla. Celej diecéze vyprosuje požehnanie v podobe útechy a posily.“

Ilustračné foto – TASR/AP

Ján Duda pred 46 d

Tohto roku na 18. nedeľu cezročného obdobia pripadá sviatok Premenenia Pána (6. 8. 2017). Evanjelium je zo sviatku a opisuje nám udalosť premeny Ježiša na hore Tábor (Mt 17,1-9).

(1) Nie je to jediná udalosť z Písma svätého, ktorou Boh dáva možnosť, aby niektorí ľudia viac a dôslednejšie poznali „Božiu velebu“, ako sa vyjadril apoštol sv. Peter (2 Pt 1,16). Na hore Premenenia niečo „veľké“ zažili s Bohom Peter, Jakub a Ján. Zažil to aj Mojžiš na hore Sinaj (Ex 34), apoštol Pavol pred Damaskom (Sk 9). Všetky tieto udalosti majú spoločné, že Božie sebazjavenie a jeho plán spásy s človekom presahuje pozemské ľudské chápanie.

(2) Sú tieto svedectvá hodné našej dôvery? Apoštol Peter sa k udalosti Premenenia Pána hlási, keď píše, že to nie sú bájky, lebo „sami sme boli očitými svedkami Božej veleby a počuli hlas, keď sme boli s ním na svätom vrchu“ (2 Pt 1,16-18).

Všetci apoštoli okrem Jána zomreli mučeníckou smrťou. To dokazuje, že ich skúsenosť a stretnutie s realitou „neba“ vplývala na nich mocnejšie než trápenia a bolesti násilnej smrti.

Toto je dôkazom moci a duchovnej sily veriacich prvotnej cirkvi. V akom je to radikálnom kontraste s dneškom, keď sa mnohí veriaci nevedia zrieknuť ani len mäsa v piatok?!

Ponaučenie: modlime sa za dar sily, aby sme – napriek pozemskej príťažlivosti – s Božou pomocou dokázali milovať veci nebeské.

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: Písmo sväté v obrazoch

Jaroslav Daniška pred 47 d

Volá sa Mujtaba al-Sweikat, v roku 2012, keď sa chystal odísť do Ameriky na Western Michigan University, ho zatkli. Priamo na letisku v Rijáde. Mal vtedy 17. Po piatich rokoch tohto dnes už 22-ročného mladíka a trinástich ďalších, z toho jedného hendikepovaného a dvoch (v čase zatknutia) maloletých, čaká poprava. Pravdepodobne sťatím. Previnenie? Účasť na opozičnom mítingu.

Boli odsúdení, súd všetko potvrdil, jediný, kto to môže zastaviť, je saudský kráľ Salmán (na obr.).

Vyše 100 členov Western Michigan University sa preto obrátilo na prezidenta Trumpa, aby loboval za ich omilostnenie. New York Times tejto téme venoval svoj editoriál s príznačným názvom Spojenec je pripravený popraviť svojich kritikov. Bude pán Trump mlčať?

Saudská Arábia je americký spojenec, preto majú takéto správy v americkej tlači zmysel. Američania sa majú právo pýtať, prečo vláda a Kongres upozorňuje na porušovanie ľudských práv v jednej krajine, napríklad v Rusku, zatiaľ čo inde omnoho väčšie porušovanie práv buď ignoruje, alebo volí iný tón. Viete si predstaviť, ako by vyzerali správy, keby Rusi popravili účastníka opozičného mítingu?

Donald Trump bol v kampani prísľubom zmeny vzťahov so Saudmi, keďže svoje slovo nedodržal, zaslúži si, aby takéto správy mali väčšiu publicitu.

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 48 d

Martin Weiss napísal pozoruhodnú poznámku. V západnej Európe vládne nezvykle veľa bezdetných politikov, tu je Weissov zoznam:

Francúzsky prezident Emanuel Macron, nemecká kancelárka Angela Merkelová, britská premiérka Theresa Mayová, škótska prvá ministerka Nicola Sturgeonová, taliansky premiér Paolo Gentiloni, holandský premiér Mark Rutte, švédsky premiér Stefan Löfven, írsky premiér Leo Varadkar, predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, jeho nástupca v úrade luxemburského premiéra Xavier Bettel, bývalý belgický premiér Elio di Rupo a možno aj budúci rakúsky kancelár Sebastian Kurz, aj keď jeho vek ho dáva ešte do inej kategórie.

Je to citlivá téma, zvlášť pri ženách, vášne treba krotiť a rôzne skratky odmietať. Stačí, keď si človek spomenie, akých významných bezdetných politikov sme mali v našich dejinách, katolíckych kňazov nerátajúc. Ale predsa, Macron nie je Havel, tu máme dočinenia s niečím iným, ako píše Weiss, „skoro jako by to nebyla náhoda. Skoro jako by to byla nová západoevropská norma“.

Čo ak je to tak? Čo to znamená?

Slobodná spoločnosť sa musí vedieť pýtať aj na citlivé otázky, inak nie je slobodná. Demografia je jeden z najväčších a dlhodobo neriešených problémov západnej Európy, čo ak bezdetní politici nie sú toho len prirodzeným dôsledkom? Čo ak s tým ruka v ruke ide aj niečo, čo ovplyvňuje budúcnosť (v tomto prípade najmä) západnej Európy?

Možno to chce výnimku, ktorá takúto diskusiu rázne uzavre: bezdetného politika, ktorý presadí štedrý prorodinný program. Alebo viac priestoru v predvolebných kampaniach. Žijeme v dobe, keď je súkromie politikov spolitizované, prečo nepolitizovať aj toto? Má rodič, ktorý sa stará o svoje deti, nejakú skúsenosť, ktorá ho môže robiť v nejakom ohľade lepším politikom?

Mám pocit, že ten znepokojivo dlhý zoznam mien stojí za väčšiu pozornosť, viac otázok aj odpovedí...

Foto: TASR/AP

Lukáš Obšitník pred 49 d

Mimovládne organizácie v Stredozemnom mori jednoznačne prekračujú zákon, robia prakticky to isté čo nelegálni prevádzači, hovorí armádny generál Jiří Šedivý, v rokoch 1998 – 2002 náčelník Generálneho štábu Armády ČR, v súčasnosti pôsobiaci na súkromnej vysokej škole CEVRO.

Mimovládky sa „podieľajú na nešťastí tých ľudí, ktorým pašeráci nasľubovali modré z neba a ktorí budú musieť podstúpiť všetky nebezpečenstvá a frustráciu, len čo sa dostanú na európsku pevninu vrátane rizika, že ich navrátia späť.“ Malo by sa pomáhať utečencom pred vojnou alebo terorom, ale nie ekonomickým migrantom, ktorí „bez riadneho azylového konania nemajú v Európe čo robiť. Zo strany týchto organizácií sú to neférové, kriminálne aktivity, ktoré by sa mali postihovať.“

Podľa Šedivého sa prijímaním desaťtisícov migrantov a azylovými procedúrami iba zvyšuje miera frustrácie týchto ľudí, ktorá často prerastá do terorizmu a vytvára tak začarovaný kruh. „Gordický uzol sa musí pretnúť na území afrických štátov a na Blízkom východe, nie v Európe.“

Narastajúca kritika neexistujúcich južných hraníc Európy pripomína slová bývalého austrálskeho premiéra Tonyho Abbotta, ktoré predniesol pred rokom v Prahe: je potrebné dôsledne navracať migrantov späť do Afriky a pre skutočných politických utečencov sprehľadniť legálne spôsoby udelenia azylu.

Foto: cevroinstitut.cz

Jozef Majchrák pred 50 d

Donald Trump je prezidentom ešte len pol roka, ale americká politická scéna sa už začína pripravovať na prezidentské voľby v roku 2020. Trump minulý týždeň usporiadal vo Washingtone prvú sponzorskú večeru a začal zhromažďovať peniaze na ďalšie voľby. 

V demokratickom tábore sa zase usilovne hľadá jeho budúci vyzývateľ. Najviac sa zatiaľ hovorí o bývalom Obamovom viceprezidentovi Bidenovi, ale špekuluje sa aj o tom, že bývalý demokratický prezident bude mať iného favorita. Podľa portálu Politico sa chystá podporiť bývalého guvernéra štátu Massachusetts Devala Patricka. Tento politik afroamerického pôvodu, ktorý momentálne so svojou novou knihou cestuje po USA, sa zatiaľ k možnej prezidentskej kandidatúre nevyjadril. 

Foto: TASR/AP