Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 35 d

Nový Respekt priniesol reportáž z predvolebného Nemecka, jedna vec ma vystrašila. Najskôr krátke zhrnutie, ako vyzerá a žije priemerný Nemec, citát:

„Má 1,5 dítěte, rodičem se poprvé stane ve 29 letech a potomkům dává momentálně nejčastěji jméno Sophia či Maxmilian. Sedm hodin a minutu denně pracuje a 8,5 hodiny spí. Hodinu stráví dojížděním z práce, dvě a půl hodiny sedí u televize, hodinu a devět minut si čte. Vydělá průměrně 3 147 eur čistého. Ročně sní 87 kil masa, hlavně vepřového. Za bydlení a energie vydá průměrná domácnost měsíčně 850 eur, za jídlo a pití 285 eur, z toho 18 eur za sladkosti a čokoládu.“

Myslím, že zaujme viac než len to najvyššie číslo. Redaktor Respektu sa poradil, kde priemerných Nemcov hľadať, a poradili mu obec Hassloch neďaleko Mannheimu. A tu nasleduje malé zdesenie. 

Táto obec je tak dokonale priemerná, že to využívajú firmy na testovanie výrobkov a z miestneho obyvateľstva si urobili laboratórium, doslova:

„V místních supermarketech se prodává zboží, které nikde jinde není k dostání. Tři a půl tisíce testovaných domácností, tedy zhruba polovina obyvatel, má čipové kartičky, které přesně zaznamenávají jejich nákupy. Když doma sledují televizi, tak vidí odlišnou reklamu než diváci toho samého pořadu v jiných obcích – výzkumníci GfK jim do vysílání pouštějí spoty k testovaným výrobkům. Pokud se nový salám, příchuť zmrzliny nebo prací prášek mezi místními prosadí, tak je koncerny začnou prodávat všude v Německu.“

Strašná predstava. Existuje niečo horšie ako robotizácia spoločnosti, keď časť práce vykonávajú za ľudí roboty. Je to stav, keď sa ľudia menia na robotov.

Foto: Hassloch, wikimedia

Imrich Gazda pred 35 d

Za poslanca Trnavského samosprávneho kraja chce v novembrových voľbách do VÚC kandidovať aj 52-ročný kňaz Trnavskej arcidiecézy Róbert Horváth. Informovala o tom agentúra SITA.

Horváth kandiduje vo volebnom obvode Dunajská Streda za Maďarskú kresťanskodemokratickú alianciu. Ako svoje zamestnanie uviedol kňaz/farár.

Hovorca arcidiecézy Dušan Kolenčík pre agentúru SITA povedal, kňaz kandiduje bez vedomia nadriadených, ktorí sa o tom dozvedeli až z médií, a preto budú žiadať jeho vysvetlenie.

Kódex kánonického práva stanovuje, že kňazi „nemajú mať aktívnu účasť na práci v politických stranách a na riadení odborových organizácií, ak to podľa úsudku kompetentnej cirkevnej vrchnosti nevyžaduje obrana práv cirkvi alebo napomáhanie spoločného dobra“.

Foto – TASR/Radovan Stoklasa

Adam Takáč pred 35 d

Po letnej prestávke začal minulý týždeň pápež František opäť sláviť ranné omše v kaplnke Domu sv. Marty. V pondelkovej homílii povzbudil veriacich, aby sa modlili za svojich vládnych predstaviteľov. Zároveň však varoval, aby tak nerobili len smerom k tým, ktorí sú im sympatickí alebo patria k ich preferovanej strane. „Ja som ho volil, má môj hlas’ – ,Ja som ho nevolil, nestarám sa’? Takto nie. Nesmieme nechať verejných predstaviteľov samých na seba, musíme ich sprevádzať modlitbou. Kresťania sa musia za vládnych predstaviteľov modliť. ,Ale otče, ako sa mám modliť za tohto, čo robí toľko zla?’. ,O to viac to potrebuje. Modli sa, konaj pokánie za neho,“ povedal v kázni pápež.

František takisto nabáda k modlitbe samotných vládnych predstaviteľov. Modlitba im má pomôcť uvedomovať si podriadenosť voči Bohu a zverenému ľudu a ochrániť ich pred uzatvorením sa.

Na záver homílie ponúkol pápež výzvu: „Prosím vás o láskavosť: každý z vás nech si dnes vyhradí päť minút, nie viac. Ak je to verejný predstaviteľ, nech sa opýta sám seba: ,Modlím sa k tomu, ktorý mi dal moc skrze ľud?’ Ak nie si verejný predstaviteľ, [spýtaj sa sám seba]: ,Modlím sa za predstaviteľov moci? Áno, za toho a za toho áno, lebo sa mi páčia, ale za tamtých nie’? – Oni to však potrebujú ešte viac! Nuž: ,Modlím sa za všetkých verejných predstaviteľov?’ A ak si pri spytovaní svedomia pred spoveďou uvedomíte, že ste sa nemodlili za vládnych predstaviteľov, vyznajte to v spovedi. Lebo nemodliť sa za verejných predstaviteľov je hriech.“

Foto: facebook/Vatican Radio

Martin Hanus pred 35 d

Zdá sa, že nedeľňajšie voľby v Nemecku budú napínavejšie, než to vyzeralo ešte pred pár týždňami. Na jednej strane je už prakticky jasné, že Merkelovej CDU/CSU porazí SPD na čele s vyzývateľom Martinom Schulzom. Merkelovej síce preferencie mierne klesajú (v prieskumoch dosahuje okolo CDU/CSU okolo 36 percent, čo je oproti augustu pokles o dve až tri percentá), ale na historické minimá klesá aj SPD (od 20 do 23 percent).

Dramatický súboj sa zvedie o tretie miesto, ktoré by podľa viacerých prieskumov mohla obsadiť protestná a antiutečenecká AfD (Alternatíva pre Nemecko). Tej sa od začiatku roka nedarilo, prehupla sa výraznejšie pod 10 percent, ale čerstvé prieskumy jej opäť dávajú šancu na dvojciferný výsledok.

Volební analytici sú však pri odhade jej výsledku pomerne zúfalí. Pribúda totiž nerozhodnutých voličov, takisto sa zdá, že volebná účasť môže byť vyššia než naposledy. To by za istých okolností mohla byť výhoda pre AfD, ktorá mobilizuje práve masy bývalých nevoličov. 

Prieskumy už dnes vo svojich prepočtoch nadhodnocujú percentá pre AfD oproti tomu, čo v skutočnosti hovoria respondenti, pretože rátajú s tým, že mnohí svoju preferenciu zatajujú.

Preto je možné, že skutočný výsledok AfD môže byť značne nižší, ale aj vyšší, než sú dnešné preferencie okolo 10 až 12 percent. 

Dobrý záver kampane majú aj liberáli (FDP), ktorí pred štyrmi rokmi vypadli z parlamentu. Aj tí v súčasnosti atakujú desať percent, ich 38-ročný líder Christian Lindner púta charizmou aj citom pre niektoré témy, v závere kampane sa usiluje dištancovať od utečeneckej politiky Angely Merkelovej (ale súčasne sa dôrazne vyhraňuje aj voči AfD), aby tak pritiahol na svoju stranu váhajúcich voličov CDU.

Do parlamentu sa dostanú aj Zelení a Ľavica (Die Linke), aj tieto dve strany sa v prieskumoch šplhajú k 10 percentám.   

FOTO TASR/AP 

Martin Hanus pred 35 d

Takýto pocit házetdeesáckeho déjà vu som nemal už dávno. V mailovej schránke som našiel pozvanie na konferenciu Právny štát alebo právo na pravdu, na ktorej majú koncom septembra vystúpiť traja rečníci, expremiér Vladimír Mečiar, sudca Ústavného súdu Milan Ľalík a exminister spravodlivosti Štefan Harabin.

Podujatie organizuje Iniciatíva 2016 (jej signatármi sú napríklad bývalá poslankyňa HZDS Eva Zelenayová, historik Martin Lacko, kňaz Ján Košiar), ktorá zatiaľ zaujala tým, že minulý rok vyzývala voliť Kotlebovu ĽSNS.

Ešte viac ma zaujali partnerské organizácie tohto podujatia, netušil som, že tieto fosílie javia ešte známky života: NEZES (pamätáte si ešte na toto Nezávislé združenie ekonómov Slovenska, ktoré kedysi zabávalo svojimi predstavami, ako „ozubadliť“ ekonomiku?), Slovakia plus – Korene, Kongres slovenskej inteligencie.

Lenže vôbec nepôjde o návrat do HZDS-praveku, stačí si pozrieť, kto sú mediálni partneri podujatia: Rostasov Zem a vek, Hlavné správy či infovojna.sk.

Alternatívne médiá tak nadväzujú na duchovné dedičstvo niekdajšieho vládneho denníka Slovenská republika, to, čím bol v 90. rokoch Ján Smolec, dnes stelesňuje fotogenickejší Tibor Eliot Rostas.

 

Na snímke predseda HZDS-ĽS Vladimír Mečiar a vpravo minister spravodlivosti Štefan Harabin počas 20. schôdze NR SR 27. marca 2008 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann

Imrich Gazda pred 36 d

Slovenskí biskupi sa ohradili proti prezentovaniu symbolov a zástav politických strán a hnutí na púťach.

Pred minulotýždňovou národnou púťou v Šaštíne-Strážach pri príležitosti slávnosti Sedembolestnej Panny Márie bratislavský arcibiskupský úrad vydal stanovisko, v ktorom konštatoval, že púť je duchovnou udalosťou, a teda „tu nie je priestor pre prezentovanie symbolov politických strán, zástav, vlajok a podobne“.

Podobné stanovisko vydal pred levočskou púťou v júli spišský diecézny biskup. „Úctivo žiadam všetkých účastníkov tohtoročnej levočskej púte, aby sa v priestore Mariánskej hory zdržali prezentovania zástav, symbolov, tlačovín a nepropagovali politické strany, hnutia. Také aktivity sú znevážením duchovnej podstaty významného kresťanského podujatia,“ uviedol biskup Štefan Sečka.

Foto – TASR/Martin Palkovič

Imrich Gazda pred 39 d

V rámci celoročných spomienkových podujatí na 500. výročie reformácie sa v týchto dňoch na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave koná medzinárodné vedecké sympózium s názvom 500 rokov reformácie na Slovensku.

Počas štyroch dní na ňom vystúpi približne 70 prednášajúcich, vrátane celosvetovo uznávaného odborníka Roberta A. Colba, ktorý je profesorom Concordia Seminary v americkom St. Louis.

Záštitu nad podujatím prevzal prezident Andrej Kiska.

Pavol Rábara pred 40 d

Indický salezián Tom Uzhunnalil, ktorého v Jemene uniesli na jar 2016 islamskí radikáli, je na slobode. Informuje o tom portál Asianews.it. 

O prepustení 57-ročného saleziána informoval apoštolský vikár pre Južnú Arábiu Mons. Paul Hinder. Ten na stránke vikariátu podľa serveru AsiaNews.it oznámil, že „biskup ďakuje všetkým, ktorí sa pričinili o oslobodenie, a všetkým na svete, čo sa za prepustenie modlili.“

Ďalšie informácie by mal biskup Hinder poskytnúť neskôr. Známe je len to, že na oslobodení kňaza zohrala kľúčoú rolu vláda susedného Ománu. 

Momentálne sa don Tom Uzhunnalil nachádza v Ománe (foto), odkiaľ podľa Vatikánskeho rozhlasu pocestuje cez Rím do Indie. 

Toma Uzhunnalila islamisti zadržiavali od 4. marca 2016, keď vtrhli do starobinca sestier Matky Terezy v jemenskom Adene. Džihádisti zavraždili 16 ľudí vrátane štyroch rehoľníčok. Saleziánskeho kňaza uniesli a odvtedy ho držali v zajatí.

Počas minuloročnej Veľkej noci sa objavili správy, že radikáli ho plánujú na Veľký piatok ukrižovať. Neskôr sa ukázalo, že informácie boli falošné a kňaz je v poriadku. 

Väznený salezián medzitým prosil o pomoc vládu, cirkevných predstaviteľov aj samotného pápeža.

Krátko po Vianociach sa na internete objavila videonahrávka, v ktorej prosil o pomoc priamo pápeža Františka. Jeho únoscovia zverejnili neskôr ďalšie video, kde väznený kňaz opätovne prosí o pomoc. 

Uzhunnalil v ňom hovorí, že vo veci jeho prepustenia bola niekoľkokrát kontaktovaná indická vláda, rovnako ako biskup z Abú Dhabí. Ich reakcia, ako vraví, bola však „veľmi, veľmi žalostná“. Rovnaké sklamanie vyjadril aj v predchádzajúcej nahrávke.

O Tomovu záchranu požiadal aj pápež František. „Pokračujem vo svojej výzve na oslobodenie všetkých unesených v ozbrojených konfliktoch. Špeciálne chcem pamätať na saleziánskeho kňaza Toma Uzhunnalilho, ktorý bol unesený v Adene,“ vyzval ešte v apríli minulého roku Svätý Otec.

Uzhunnalil pôsobil v Jemene štyri roky. Katolícku misiu tu založil jeho strýko – salezián Matteo, pričom saleziáni boli jedinými katolíckymi kňazmi v tejto arabskej krajine. Po vyhrážkach radikálov sa z päťčlennej komunity rozhodli zostať len dvaja, jedným z nich bol Tom. Saleziáni v Jemene pôsobia od roku 1987 a venujú sa najmä malej kresťanskej komunite, ktorú tvoria prisťahovalci z Indie, Filipín či Indonézie.

(Foto: radiovaticana.cz)

Imrich Gazda pred 41 d

Apoštolský nuncius na Slovensku Giacomo Guido Ottonello v utorok popoludní odovzdal poverovacie listiny prezidentovi Andrejovi Kiskovi, čím oficiálne začal svoju diplomatickú misiu na Slovensku.

Za nuncia na Slovensku ho pápež František vymenoval ešte 1. apríla. V tejto pozícii nahradil dovtedajšieho nuncia Maria Giordanu. Arcibiskup Ottonello v minulosti pôsobil ako apoštolský nuncius v Paname a v Ekvádore.

Foto - TASR/Martin Baumann

Jozef Majchrák pred 42 d

Téma odškodnenia za škody spôsobené počas druhej svetovej vojny je v Poľsku stále živá. Požiadavku, aby Nemecko zaplatilo vojnové reparácie, ktorých výška sa odhaduje na približne bilión dolárov, podporil aj poľský parlament. Argumentuje aj znaleckým posudkom, ktorý odmieta nemecké argumenty proti reparáciam. 

V skratke: Nemecko tvrdí, že Poľsko sa zrieklo reparácií v roku 1953, keď bola potvrdená jeho západná hranica na Odre a Nise. Poľský protiargument znie, že vtedajšia poľská vláda konala v rozpore s ústavou, pod nátlakom Sovietskeho zväzu a zrieknutie sa vieže len k vtedajšej Nemeckej demokratickej republike. 

Téma reparácií začne v Poľsku vždy rezonovať najmä vtedy, keď sa zhoršia jeho vzťahy s Nemeckom. Momentálne je to silná agenda premiérky Beaty Szydlovej.

Foto: TASR/AP