Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 21 d

Keby nám niekto po demisii ministra vnútra Kaliňáka a následne aj premiéra Fica povedal, že Tibor Gašpar ostane prezidentom policajného zboru minimálne do Veľkej noci, asi by sme si povedali, že je to rovnaká fantazmagória ako každý ďalší deň s Krajmerom na čele protikorupčnej jednotky.

Lenže Gašpar a Krajmer sú stále prikovaní a prinajmenej Gašpar – súdiac podľa slabošského vyhlásenia nového ministra Druckera – môže na svojom mieste zostať ešte mesiac. Nekonečne dlhý mesiac. 

No každý ďalší deň s mužom, ktorý spolustelesňuje marazmus nášho právneho štátu, švagrom Miroslava Bödöra, šéfpolicajtom, ktorý vedome šíril klamstvá o súvislosti Kuciakovej vraždy s akýmisi drogovými dílermi z Veľkej Mače, je do neba volajúcim škandálom.

Najskôr dve vety pre spravodlivosť – samozrejme, dá sa rozumieť tomu, že Drucker nechcel Gašpara odvolať hneď na druhý deň. Na to je zatiaľ príliš slabou postavou vo veľmi silnom rezorte, kde si Gašpar za tie roky vybudoval svoje kaliňákovsko-vzťahové impérium. Rovnako sa dá rozumieť, že nový minister prvé dni skôr dúfal, že Gašpar mu na upokojenie situácie ponúkne svoju tak či tak neudržateľnú funkciu, aby sa dalo začať bez konfliktu a s čistým stolom. Gašpar sa však navliekol do hrošej kože Kaliňáka a zrejme chce pokračovať do posledného výdychu.    

To však znamená, že ak chce Drucker minimálne budiť dojem, že odteraz riadi rezort on, musí prejsť do konfliktu, mäkkého alebo priamo tvrdého. Lebo ak to nespraví, tak najbližšie budú plné námestia volať „Dosť bolo Druckera!“ a náš ambiciózny premiant zo sektora pošty a zdravia razom v politike zostarne o desať rokov.

Na snímke prezident Policajného zboru SR Tibor Gašpar počas tlačovej konferencie o aktuálnych informáciách vo vyšetrovaní vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice v Bratislave 28. februára 2018. FOTO TASR – Marko Erd

Adam Takáč pred 21 d

Organizátori zhromaždení Za slušné Slovensko ohlásili ďalší protest. V Bratislave by sa mal konať budúci štvrtok o 17. hodine na Námestí SNP. V piatok je už námestie obsadené. 

„Tak ako sme sľúbili, pozorne sledujeme kroky tejto vlády a špeciálne nového ministra vnútra pána Druckera. Preto sme sa po dohode s organizátormi z ostatných slovenských krajov spoločne rozhodli, že iniciatíva Za slušné Slovensko zvoláva opätovne verejné zhromaždenia,“ napísali organizátori. 

Protesty by sa mali konať budúci štvrtok alebo piatok aj v ďalších mestách. 

„Pán Drucker tvrdí, že potrebuje čas na rozhodnutie o novom policajnom prezidentovi. Ak politici boli schopní vytvoriť novú vládu za dva dni, tak nerozumieme výhovorke pána Druckera, že nevie nájsť nového policajného prezidenta v radoch slušných policajtov, a to v priebehu pár dní,“ tvrdia organizátori, podľa ktorých sú odvolanie policajného prezidenta Tibora Gašpara, systémové zmeny v policajnej inšpekcii a odpolitizovanie vedenia polície prvé nevyhnutné kroky, aby sa Drucker mohol vôbec uchádzať o dôveru verejnosti.

„Vo štvrtok uplynie 10 dní od vyslovenia dôvery vláde a napriek tomu nevidíme jasný signál, že nová vláda to myslí so snahou o obnovenie dôvery vážne, miesto toho počúvame o potrebe zorientovať sa v tom, čo je nám všetkým jasné.“

Foto: Andrej Lojan

Adam Takáč pred 22 d

Pápež František navštívil v utorok popoludní emeritného pápeža Benedikta XVI. Súčasná hlava Katolíckej cirkvi prišla do kláštora Mater Ecclesiae vo Vatikáne popriať svojmu predchodcovi požehnané veľkonočné sviatky. František zavítal k Benediktovi XVI. aj pred Vianocami.

K utorkovému stretnutiu došlo iba týždeň po tom, čo vo Vatikáne prepukla kauza okolo (ne)zverejnenia listu emeritného pápeža, v ktorom obraňoval Františka. Vatikánsky komunikačný sekretariát pôvodne zatajil časť listu Benedikta XVI., v ktorej kritizuje účasť liberálneho teológa na diele o teológii pápeža Františka.

Kvôli prípadu nazvanom „Lettergate“ odstúpil minulú stredu zo svojej funkcie šéf komunikačného oddelenia Dario Edoard Viganó.

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 22 d

Všimol si to Dmitrij Trenin (na obr.), významný ruský autor, na ktorého sa v starej dobe hodilo označenie atlantista. V svojom nedávnom tweete poukázal na to, ako sa diplomacia stáva vo vzťahoch medzi Ruskom a USA (ale aj Európou) stále viac irelevantnou. Dôsledkom je, že atmosféra hustne, kreslia sa červené čiary, prípravy pre zrážku sú v chode. Nepríjemný postreh. Človek sa občas musí počudovať, ako by asi dnešní politickí lídri zvládali studenú vojnu. Rusi podľa neho strácajú v informačnej vojne.

Trenin nedávno publikoval zaujímavý text o tom, ako konflikt s Ukrajinou zmenil Rusko, označuje to za začiatok novej éry. Namiesto západných obáv z novodobej ruskej ríše Trenin ukazuje, ako tento koncept zlyhal, Krym na to nemá žiadny vplyv. Naopak, Rusko sa ocitlo v stave multi-etického post-imperiálneho národného štátu. Rusi dlho chápali Ukrajinu ako súčasť svojho národa, nechápali preto tamojšie procesy (prorocky o tom písal Solženicyn v Súostroví Gulag), čo je lekcia, ktorú musí Moskva pochopiť, lebo bude mať dosah aj na Bielorusko a ďalšie okolité štáty.

Poradil mi to kedysi Milan Hamada a som mu za to vďačný: Keď ide o Rusko, treba čítať najmä Rusov.

Lukáš Obšitník pred 23 d

Po tom, čo Turecko dobylo severosýrsku provinciu Afrín, OSN eviduje už takmer 170-tisíc utečencov z tejto oblasti. Podľa českej novinárky Jany Andert, ktorá je posledné mesiace priamo v Afríne, utečenci nemajú kam odísť a žijú v úbohých podmienkach. Sýrsky režim ich totiž nechce vpúšťať na svoje územie a odísť do Turecka je pre Kurdov vysoko riskantné. Jednak by sa museli zmieriť s tureckou okupáciou, a tiež preto, že väčšina z kurdských rodín má v jednotkách YPG alebo YPJ rodinných príslušníkov a hrozili by im postihy a zatýkanie zo strany tureckých štátnych orgánov. 

Česká televízia v pondelok večer odvysielala reportáž novinárok Markéty Kutilovej a Lenky Klicperovej o tureckej invázii do Afrínu. Mapujú v nej zlé životné podmienky afrínskych Kurdov, zdôrazňujú, že tamojšie jednotky YPG a YPJ nepáchali teroristické útoky, z ktorých ich obviňuje turecký prezident Erdogan, ale naopak sa najviac zaslúžili o porážku Islamského štátu. Turecko na druhej strane dodnes podporuje islamistické skupiny v Sýrii, napr. Ahrar aš-Šám, ktorá pôsobí napr. v meste Idlíb a vo východnej Ghúte, či Sultan Murad, pomocou ktorej ovláda niektoré kurdské oblasti.

Reportáž obsahuje aj videozáznam Erdoganovho radikálneho prejavu na niekoľkotisícovom mítingu z konca januára tohto roku, kde okrem iného hovorí: „Kto zomrie na božej ceste za Allaha, ten nezomrel, ale žije ďalej v nebi. Kto zomrie v Afríne, pôjde do neba. Kto je proti tomu, ten nie je s nami a nemá právo žiť medzi nami.“

Podľa Lenky Klicperovej sa Turecko chystá ovládnuť aj ďalšie kurdské oblasti na severe Sýrie, napr. mesto Manbič, ktoré bude podľa jej informácií zrejme odovzdané po dohode s USA bez boja, a taktiež tradičné kurdské kantóny Rojava. Pre reláciu DVTV v komplexnom rozhovore tiež povedala, že okrem pasivity západných krajín voči tureckej invázii netreba zabúdať ani na úlohu Ruska, ktoré kontroluje sýrsku oblohu a bez ktorého súhlasu by Erdogan tento vpád nemohol uskutočniť.

„Proč nás v tom celý svět nechal? Proč nám nikdo nepomohl? ptají se Kurdové. Víme proč. Ale i tak je nám s Markétou Kutilovou hanba, že se celý svět, celá Evropa, všechny členské země NATO, OSN, EU jen dívá. Historie nás odsoudí, stejně jako se to už stalo tolikrát v minulosti. A zřejmě se ještě mnohokrát stane,“ uzatvára Klicperová.

Foto: Turecký prezident Erdogan na mítingu v sobotu 10. marca 2018, na ktorom kritizoval štáty NATO, že nepodporujú jeho vojenské akcie na severe Sýrie. Zdroj: TASR/AP

Martin Hanus pred 23 d

Najskôr prišla správa, že študentskí lídri minuloročných protikorupčných protestov Dávid Straka a Karolína Farská sa nezhodujú v tom, ako ďalej pokračovať v protestoch proti novej Pellegriniho vláde. Farská je súčasťou iniciatívy Za slušné Slovensko, ktorá minulý piatok zrušila ohlásenú demonštráciu na SNP. Bolo to síce zvláštne rozhodnutie, ale malo istú vnútornú logiku a organizátori iniciatívy aspoň pôsobili dojmom, že rozmýšľajú o ďalšom kroku.

S ich taktikou nesúhlasil Straka, ktorý chcel spolu so študentom Adamom Bajom cez ulicu ďalej tlačiť na predčasné voľby. Na dnes preto zvolali demonštráciu pred parlament, prišli stovky ľudí. Počas toho sa však ohlásil predseda NR SR Andrej Danko, pozval oboch organizátorov k sebe a viedli dvojhodinový rozhovor. Po dvoch hodinách predstúpili pred novinárov najskôr Straka a Bajo, na ktorých spravil Danko zjavne veľký dojem.

Dávid Straka sa zmohol len na jednu vetu („Sme veľmi radi, že nás Andrej Danko prijal ako jeden z navyšších ústavných činiteľov“), potom Bajo dodal, že z Dankovej strany „to bolo veľmi úprimné a nesnažil sa kamuflovať“. Zarazení novinári sa pýtali ďalej, čo je výsledkom dvojhodinového rozhovoru a ako ďalej postupovať, boli to však zbytočné pokusy, zo študentov totiž vyprchal akýkoľvek revolučný elán – zo stretnutia si vraj odniesli to, že vo vládnej koalícii nie je dohoda na predčasných voľbách (to im naozaj musel povedať až Danko dnes osobne?), tie sa dajú dosiahnuť len referendom. O nejakých ich požiadavkách už nepadlo ani slovo, len toľko, že pravdepodobne budú podporovať iné iniciatívy.

Potom vystúpil očividne so sebou spokojný Andrej Danko, ktorý ocenil organizátorov a poďakoval sa za „dôstojný a slušný míting“. Pellegrini, Fico či Bugár možno po dnešnom dni pochopili, že najlepším spôsobom, ako zničiť mladého revolucionára, je poslať ho na dve hodiny za Dankom. 

Na snímke organizátori protikorupčného protestu Karolína Farská  a Dávid Straka na Námestí SNP v Bratislave 18. apríla 2017. FOTO TASR – Michal Svítok

Jaroslav Daniška pred 24 d

Denník Wall Street Journal venoval nedávno text téme Gerharda Schrödera, bývalého nemeckého kancelára, ktorý okamžite po odchode z politiky začal pracovať pre ruské firmy. Najskôr sa stal predsedom dozornej rady Nord Stream (projekt schválil ešte ako kancelár), potom Nord Stream 2 a napokon aj predsedom dozornej rady Rosneftu, veľkej ropnej fimy, ktorá je pod kontrolou ruskej vlády. Schröder podľa informácií z poľských médií zarobil desiatky miliónov eur a má ohromný vplyv, najmä v Nemecku (údajne porovnateľnú s tolkienovským Pánom prsteňov).

Holman W. Jenkins píše, že Schröder je najväčší oligarcha, akého Putin stvoril, na ktorého sa nevzťahujú americké sankcie (sankcie postihujú 214 iných konkrétnych indivíduí), pritom na jeho vplyv dopláca Poľsko, Ukrajina, Pobaltie (a tiež Slovensko, o čom už denník nepíše).

Debata o Schröderovi nie je len o ňom, čoraz viac upriamuje pozornosť na dvojakú politiku Nemecka, keď Angela Merkelová niečo tvrdí a Nemecko iným spôsobom sleduje svoje záujmy. Keďže v Európe nie je nikto, kto by dokázal na pokryteckú politiku Nemecka pritlačiť, angažovanie Ameriky je vítané.

Foto: wikimedia

Lukáš Krivošík pred 24 d

Na americkej káblovej stanici AMC má dnes premiéru dlho očakávaný seriál The Terror o nešťastnej námornej expedícii Sira Johna Franklina, ktorá sa v rokoch 1845 – 48 pokúšala nájsť takzvaný Severozápadný priechod z Atlantického do Tichého oceánu.

Výpravu tvorili britské lode Terror a Erebus, no počas plavby medzi ostrovmi na severe Kanady uviazli v ľade a neskôr zmizli aj s viac ako 120 mužmi na palube. Presné okolnosti skazy sú dodnes predmetom debát, hoci sa pred pár rokmi podarilo lokalizovať vraky oboch plavidiel.

Spisovateľ Dan Simmons, známy predovšetkým vďaka pozoruhodnej literárnej science-fiction sérii Hyperion Cantos, zverejnil v roku 2007 mrazivý román Terror o osudoch Franklinovej výpravy. Vyšiel aj v češtine. Hororové prvky a klaustrofobickú atmosféru spája so sugestívnym opisom polárneho prostredia, kde aj v lete teploty stúpajú sotva k nule.

Nový televízny seriál bol natočený práve podľa Simmonsovej literárnej predlohy. Nuž, uvidíme, ako sa tvorcom skvele spracovanú atmosféru románu podarilo pretlmočiť na televíznu obrazovku. Šance nie sú zlé. Koniec koncov, televízia AMC je tiež domovskou stanicou zombie-hitu The Walking Dead.

Trailer k novému seriálu možno vidieť TU.

Snímka vraku jedného z dvojice plavidiel Franklinovej výpravy, ktorú zhotovilo podmorské pátracie zariadenie v roku 2014. Ilustračné FOTO: TASR/AP Photo/Parks Canada, via The Canadian Press

Lukáš Obšitník pred 24 d

Držiteľom 14. Medzinárodnej ceny sv. Vojtecha, ktorú udeľuje nemecká Nadácia sv. Vojtecha, sa stane profesor Peter Zajac. Na tlačovej konferencii v bratislavskom hoteli Carlton to v sobotu 24. marca oznámili členovia predstavenstva Nadácie a František Mikloško ako jeden z navrhovateľov ocenenia.

Nadácia sv. Vojtecha (Adalbert-Stiftung) sídli v nemeckom Krefelde. Od roku 1995 odovzdáva ceny osobnostiam, ktoré sa výnimočným spôsobom zaslúžili o trvalé zblíženie celej Európy a o prehĺbenie a udržiavanie susedských vzťahov medzi národmi západnej a strednej Európy. Profesor Zajac sa zaradí vedľa osobností ako Tadeusz Mazowiecki, József Antall, František Kardinál Tomášek, Franz Kardinal König, Václav Havel, Helmut Kohl, František Mikloško, Wladislaw Bartoszewski, Árpád Göncz, Ján Čarnogurský, Petr Pithart, Hanna Suchocka a Imre Kónya.

Peter Zajac v rokoch 1968 – 1972 spolupracoval s reformnými časopismi Mladá tvorba a Slovenské pohľady. Z miesta redaktora vydavateľstva Smena musel v roku 1972 z ideologických dôvodov odísť. Angažoval sa v zbližovaní mladších českých a slovenských spoločenských vedcov a organizoval podujatia, ktoré komunistický režim zakázal. V jeseni 1989 sa stal spoluzakladateľom a prvým predsedom Slovenského centra P.E.N. a verejne sa angažoval za prepustenie posledných politických väzňov na Slovensku, tzv. bratislavskej päťky. Bol jedným z lídrov Nežnej revolúcie a spoluzakladateľom VPN. Neskôr stál aj v čele zápasu o demokraciu počas vlády Vladimíra Mečiara.

Je autorom a spoluautorom 15 monografií, držiteľom Ceny Dominika Tatarku a prezidentom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. S manželkou Altou Vášovou majú päť detí. Pravidelne publikuje v časopise .týždeň.

Foto: TASR/Martin Baumann​

Ján Duda pred 25 d

Kvetná nedeľa (25. 3. 2018) sa nazýva aj nedeľou utrpenia Pána. Prvé nedeľné evanjelium nám pripomína Ježišov vstup do Jeruzalema (Mk 11,1-10), druhé nám opisuje priebeh Ježišovho utrpenia, smrti na kríži a pochovania (pašie – Mk 14,1-15,47). Len dve poznámky.

(1) Jeruzalem je pre Ježiša dôležitým mestom. Na jednej strane je pre Ježiša miestom jeho bolestného utrpenia, smrti i hrobu. Na druhej strane Jeruzalem je miestom jeho zmŕtvychvstania, je „svätým mestom“, „novým Jeruzalemom“, ktorý je „vystrojený ako nevesta pre svojho ženícha“ (Zjv 21,1-27). V ňom už nebude sĺz, ani žiaľ, ani smrť (21,4). Pre Ježiša je Jeruzalem koncom, ale i novým začiatkom. Utrpením i oslávením.

(2) Druhá poznámka je o Kalvárii. Okrem Ježiša ukrižovali aj dvoch zločincov. Aj keď ich spomína len Lukáš, treba si ich všimnúť (Lk 23,39-43). Na Kalvárii sú tri kríže a traja ukrižovaní. Sú v rovnakej životnej situácii. Všetci traja vedia, že umierajú, že na tejto zemi končia, že ešte tých zopár hodín alebo minút bude plných utrpenia. Obaja zločinci prednesú svoje modlitby Ježišovi: prvá je rúhaním a prvý zločinec ukazuje, že ako žil, tak aj umiera. Druhá modlitba je priznaním a ľútosťou. Druhý zločinec prosí v momente svojej pozemskej smrti o novú budúcnosť: „Pane, spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve.“ A Ježiš mu sľúbil: „Ešte dnes budeš so mnou v raji.“ Ako je možné, že dvaja ľudia v rovnakej životnej situácii sa prejavia tak odlišne? Prosíme Pána v modlitbe o novú budúcnosť? Mali by sme...

Požehnanú Kvetnú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: http://www.dagelijksestandaard.nl