Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 13 d

V roku 2016 zomrelo najviac biskupov v histórii – až 150. Bol tak prekonaný počet z roku 2012, keď ich bolo 149. Medzi zosnulými biskupmi bolo šesť kardinálov – Cottier, Coppa, Capovilla, Piovanelli, Macharski a Arns.

K úmrtiu došlo aj hneď na Nový rok, keď vo veku 94 rokov zomrel grécko-melchitský arcibiskup Hilarion Capucci.

Na druhej strane, v uplynulom roku rady katolíckej hierarchie rozšírilo až 193 nových biskupov. Viac ich naposledy bolo v rokoch 2001 (197) a 2000 (201). Medzi novými biskupmi figuruje aj pomocný biskup Košickej arcidiecézy Marek Forgáč.

K menovaniu došlo už aj v roku 2017 – pápež František 2. januára vymenoval za biskupa honduraskej diecézy Danlí  Josého Antonia Canalesa Motiña.

Foto – TASR/AP

Martin Hanus pred 13 d

Žiaden z Trumpových predchodcov nečelil takej nedôvere zo strany Američanov ako novozvolený americký prezident. Ako zisťoval Gallup, len 44 percent Američanov verí, že Donald Trump sa vyhne veľkým škandálom, iba 46 percent dôveruje jeho schopnosti manažovať medzinárodné krízy a len 47 percent má dôveru, že dokáže múdro naložiť s vojenskou silou USA. Keď Gallup tieto isté otázky kládol Američanom na začiatku Clintonovej, Bushovej a Obamovej éry, všetkým trom posledným prezidentom dôverovali tri štvrtiny respondentov, teda zhruba o 30 percent Američanov viac než Trumpovi.

 

Aj tento prieskum ukazuje na šťastnú súhru okolností, vďaka ktorej sa stal Donald Trump prezidentom. Medzičasom sa na to zabudlo, ale po postupnom spočítaní všetkých hlasov sa ukázalo, že Hillary Clintonovú volilo až o tri milióny Američanov viac než Donalda Trumpa. S podobným rozdielom porazil v roku 2004 George Bush Johna Kerryho, naposledy získal Barack Obama o päť miliónov hlasov viac než Mitt Romney. Samozrejme, v americkom volebnom systéme nejde o to, kto získa celonárodne viac voličských hlasov, ale viac hlasov takzvaných voliteľov z jednotlivých spolkových štátov. Preto sa nový prezident volá Donald Trump, ktorý napokon – a to už nebolo iba jeho šťastie, ale najmä strategická šikovnosť – porazil Clintonovú v kľúčových štátoch o desiatky tisíc hlasov. 

 

No argument, že Trumpovo víťazstvo je triumfom ľudu nad elitami, má predsa len isté trhliny.

 

Zamestnanci dokončujú hlavu voskovej figuríny novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa v Londýne 15. decembra 2016. FOTO TASR /AP

Pavol Rábara pred 13 d

Zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg vyhlásil, že už nie je ateista a náboženstvo považuje za veľmi dôležité. Toto vyjadrenie bolo odpoveďou Zuckerberga na otázku jedného z používateľov, ktorí reagovali na jeho post o slávení Vianoc. „Nie ste vy predsa ateista?“ opýtal sa Zuckerberga facebookový friend.

„Nie. Vyrastal som ako žid a potom som prešiel obdobím, keď som si kládol mnohé otázky, ale teraz verím, že náboženstvo je veľmi dôležité,“ reagoval Zuckerberg.

Portál ucatholic.com pripomína, že Zuckerberg bol roky považovaný za ateistu, viac o svojej viere však pod vianočným statusom neprezradil. 

V auguste 2016 sa Zuckerber spolu so ženou stretol s pápežom Františkom. Vo vatikánskom Dome sv. Marty hovorili o tom, ako by mohli byť komunikačné technológie využité v boji proti chudobe.

Na foto TASR/AP Zuckerberg s manželkou Priscillou a prvým potomkom, dcérou Maximou.

Jozef Majchrák pred 14 d

Rešpektovaný bulharský politológ Ivan Krastev napísal pre New York Times zaujímavý text o preceňovaní ruského vplyvu na svetové udalosti. „Sociálne médiá sú napadnuté falošnými správami a konšpiračnými teóriami, zatiaľ čo tie tradičné sú posadnuté zasahovaním Kremľa do volebného diania západných demokracií. Moskovské zasahovanie sa stalo akýmsi univerzálnym vysvetlením všetkého, čo sa deje na periférii Európy, a zdá sa, že aj inde,“ píše Krastev. 

 

Ako ilustráciu uvádza príklad prezidentských volieb v Bulharsku. Svetové médiá interpretovali víťazstvo Rumena Radeva, v USA školeného generála letectva, ako triumf prezidenta Putina a dôkaz rastúceho vplyvu Ruska vo východnej Európe. Krastev však upozorňuje na to, že otázky zahraničnej politiky určite nepatrili ku kľúčovým témam, ktoré rozhodli bulharské voľby. Podľa neho to nie je tak, že do Bulharska sa vkráda ruský vplyv, ten v krajine existuje už dlho. Zároveň však platí, že väčšina Bulharov považuje členstvo v NATO a ešte viac v EÚ za veľkú hodnotu, ale z historických a kultúrnych dôvodov sa nechce na Rusko pozerať ako na nepriateľa. Čiže bolo logické, že generál Radev, rovnako ako jeho pravicový súper obhajovali zrušenie sankcií proti Rusku a zlepšenie vzťahov s Moskvou. 

 

Podľa Krasteva údajné zasahovanie Kremľa do prezidentských volieb v USA oživilo uvažovanie o svete v rámcoch studenej vojny. Tento prístup však považuje za veľmi problematický. Nielenže vecne nesedí, ale v konečnom dôsledku vlastne vedie k posilňovaniu Putinovej pozície. „Ruská príťažlivosť dnes nemá korene v jeho ideológii, ale v imidži jeho veľkej moci.“ Pripomína, že v dnešnom globalizovanom svete môžu byť cudzie zásahy do volieb ľahko dielom osamelých jednotlivcov či skupín, uvažovanie v rámcoch studenej vojny má však tendenciu vidieť akúkoľvek podvratnú činnosť ako dielo štátov. Podľa Krasteva to znamená veľké riziko prehnaných reakcií a konfliktov. 

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 14 d

Je to pozoruhodné, ale je to tak: kým minuloročná silvestrovská noc v Kolíne, kde stovky mužov spomedzi utečencov násilnícky obťažovali stovky žien, prevrátila nemeckú politiku naruby a preferencie Merkelovej CDU začali padať, po teroristickom útoku v Berlíne s dvanástimi obeťami k ničomu podobnému nedošlo. 

 

Samozrejme, o vývoji preferencií je ešte priskoro hovoriť. Od útoku Tunisana Anisa Amriho robila prieskum len agentúra Forsa, ktorá Merkelovej strane namerala tohtoročný rekord 38 percent (a to ešte v septembri dosahovala CDU okolo 32-33 percent).

 

Faktom však je, že z útoku a úradných zlyhaní, ktoré mu predchádzali, sa nestala žiadna veľká téma.

 

Všíma si to aj Der Spiegel, podľa ktorého sú s výnimkou CSU všetky strany „pozoruhodne ticho“. Ako prekvapene konštatuje Spiegel, je pritom očividné, že v tomto prípade došlo k závažným chybám, keďže Amri mal kontakt s islamistami, po Nemecku sa hýbal s falošnými dokumentmi, obchodoval s drogami, a o tomto všetkom úrady celé mesiace vedeli. Podľa Spiegla je preto samozrejmé klásť otázku, kto za to nesie zodpovednosť. Ale nič také sa nedeje, pretože dve vládne a najsilnejšie strany CDU a SPD uzavreli akúsi dohodu o mlčaní.

 

Spiegel vysvetľuje: „Angela Merkelová je ochromená, pretože to boli práve šéfovia bezpečnostných úradov, ktorí neustále upozorňovali na riziká jej utečeneckej politiky.“ A SPD sa podľa týždenníka bojí, že úradné zlyhania v prípade Amriho by sa mohli pripísať aj vláde Hannelore Kraftovej, sociálnodemokratickej premiérky v Severnom Porýni-Vestfálsku, kde sa budú v máji konať voľby. Preto veľké strany o zlyhaniach mlčia a dúfajú, že vďaka sviatočnému obdobiu a mediálne ospalému začiatku roka sa im cez krvavý útok Anisa Amriho podarí preniesť.

 

Nemecká kancelárka a líderka CDU Angela Merkelová a vicekancelár, minister hospodárstva a šéf SPD Sigmar Gabriel. FOTO TASR/AP

Jozef Majchrák pred 14 d

Turecké médiá informovali, že páchateľ silvestrovského útoku v istanbulskom klube Reina pravdepodobne pochádza zo Strednej Ázie, buď z Uzbekistanu, alebo Kirgizska. 

 

Pri útoku prišlo okrem Turkov o život 27 cudzincov. Najviac – sedem obetí pochádza zo Saudskej Arábie, ďalšie sú občanmi Libanonu, Iraku, Maroka, Tuniska, Jordánska, Kuvajtu, Indie, Izraela, Kanady a Ruska. 

 

K teroristickému útoku sa dnes prihlásil Islamský štát. 

Foto: TASR/AP

Adam Takáč pred 17 d

Priali ste svojim blízkym „šťastné a veselé“ alebo „požehnané“ sviatky? Kým pre niektorých sú Vianoce len o pohode a oddychu, pre iných – a zdá sa, že stále ide o väčšinu – sú to dni osláv narodenia Ježiša Krista.

Najsilnejší zápas o zmysle Vianoc prebieha zrejme v USA. Donald Trump ešte počas predvolebnej kampane vyhlásil, že po nástupe do úradu bude priať namiesto čoraz frekventovanejšieho Happy Holidays (Šťastné sviatky) svojim spoluobčanom Merry Christmas (Veselé Vianoce). Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, rozdiel medzi týmito slovami je veľký.

„Anglický výraz pre Vianoce ,Christmas` zahŕňa priamo Krista. Doslova ide o ,Kristovu omšu`. V Spojených štátoch či v niektorých ďalších krajinách sa v minulosti vyskytli polemiky vo veci toho, či príliš verejné slávenie Vianoc neprekračuje napríklad hranice sekularizmu. Prípadne či sa nedotýka cítenia ľudí iných vierovyznaní,“ napísal komentátor Lukáš Krivošík.

Vo svojom texte spomenul aj prieskum verejnej mienky, podľa ktorého až 79 percent Američanov silne alebo veľmi stotožňuje Vianoce s narodením Krista. Zároveň 57 percent z nich uprednostňuje želať blízkym Merry Christmas a len 37 percent dáva prednosť výrazu Happy Holidays.

„Zdá sa však, že celá vec je zbytočne spolitizovaná, čo si tieto dôležité sviatky nezaslúžia. Ľudia sa proste nechcú za Vianoce ospravedlňovať. Ani sa cítiť kvôli ich oslave previnilo. To je všetko,“ zakončil svoj komentár Krivošík.

A ja k tomu len dodám, že ak by pre niekoho bol náboženský rozmer Vianoc skutočne neznesiteľný problém, môže si pomôcť politicky najkorektnejším želaním nášho šéfredaktora spred niekoľkých rokov. :-)

 

Oprava: V pôvodnom znení tejto správy sme napísali, že Donald Trump chce zmeniť prax Baracka Obamu, ktorý svojim spoluobčanom želal pred Vianocami "Happy Holidays", túto vetu sme neskôr bez upozornenia vymazali, za čo sa ospravedlňujeme. Na upresnenie: Obama želal ako prvý prezident USA "Happy Holidays" na prezidentských vianočných pohľadniciach, čo sa stalo predmetom sporom. Sám Obama však používa aj prianie "Merry Christmas". 

Foto – plusquotes.com

Imrich Gazda pred 18 d

Počet účastníkov stretnutí s pápežom Františkom vo Vatikáne v roku 2016 oproti predchádzajúcemu roku stúpol. Z údajov, ktoré zverejnila Prefektúra pápežského domu, vyplýva, že na liturgických sláveniach, audienciách a modlitbách Anjel Pána sa zúčastnili takmer štyri milióny pútnikov. V roku 2015 ich bolo približne 3,2 milióna. Zvýšený počet pútnikov nesporne pritiahol mimoriadny Svätý rok milosrdenstva, ktorý cirkev prežívala v končiacom roku.

Z priloženého grafu je zjavné, že najviac ľudí prišlo do Vatikánu v prvom roku Františkovho pontifikátu – bolo ich až 6,6 milióna. Naopak, v poslednom roku úradovania Benedikta XVI. sa na stretnutiach zúčastnilo len necelých 2,4 milióna pútnikov.

Prefektúra pápežského domu zároveň pripomenula, že ďalšie milióny veriacich sa v uplynulom roku stretli s pápežom Františkom počas apoštolských návštev Mexika, ostrova Lesbos, Arménska, Poľska, Gruzínska, Azerbajdžanu a Švédska.

Infograf – autor  

Martin Hanus pred 18 d

Americká zahraničná politika práve pred celým svetom predvádza svoje dno, ktoré môže byť, zdá sa, jej novým štandardom. Začalo sa to tým, že Obamova administratíva na údiv celého sveta nevetovala v Bezpečnostnej rade OSN protiizraelskú rezolúciu, ktorá tvrdo odsúdila osídľovanie palestínskych území Izraelom.

 

Obama pritom pred piatimi rokmi podobnú rezolúciu vetoval, pričom v minulých rokoch nevyvinul na izraelského premiéra Netanjahua žiaden tlak, aby s osídľovaním palestínskych území prestal. Na Západnom brehu Jordánu žije dnes zhruba 400-tisíc židovských osadníkov, len za Netanjahuovej vlády ich počet vzrástol o 100-tisíc.

 

Ak teda v samotnom závere Obamovho pôsobenia USA umožnili, aby to BR OSN ostro odsúdila, bolo to iba na efekt, Obama tým chcel ukázať, o koľko je „krajší“ než jeho nástupca Donald Trump, ktorý príde o pár týždňov. Trump sa nezdržal ani chvíľku, svojim twítom odkázal: „Vydrž Izrael. 20. január príde čoskoro.“ Trump sa už v izraelsko-palestínskej otázke správa, ako keby bol americký šerif, ktorého nezaujíma geopolitika, ale iba záujmy osadníkov a radikálnej izraelskej pravice. Za nového amerického veľvyslanca v Izraeli vysiela Davida Friedmana, ktorý označil za antisemitu aj Obamu. 

 

Trumpov Friedman chce premiestniť ambasádu USA z Tel Avivu do Jeruzalema (čo by bola totálna provokácia pre Palestínčanov), podporuje ďalšie židovské osídľovanie aj pripojenie oblastí Predjordánska k Izraelu. To je úplné popretie všetkého, čo uplynulých 40 rokov hovorila k izraelsko-palestínskemu problému oficiálna línia USA.

 

Stále celkom nerozumiem, prečo sa v časti konzervatívnych kruhov s takou ľahkosťou rozšíril názor, že s Trumpom prichádza éra vyváženejšej americkej zahraničnej politiky.    

 

Novozvolený americký prezident Donald Trump a odchádzajúci prezident Barack Obama počas stretnutia v Bielom dome vo Washingtone 10. novembra 2016. FOTO TASR/AP

Imrich Gazda pred 19 d

Pri predvianočnom stretnutí s členmi Rímskej kúrie Svätý Otec predniesol vianočnú modlitbu pátra Mattu el Meskeena (1919 – 2006) z jeho diela Ľudskosť Boha. Ide o koptského pravoslávneho mnícha z Egypta, ktorého nazývajú Matúš Chudobný. Tento výnimočný teológ a hlboko zbožný mních priviedol k rozkvetu kláštor sv. Makária v severnom Egypte.

V čase vianočnej oktávy môže byť duchovne obohacujúce zahĺbiť sa do slov tejto modlitby:

„Ak je pre nás skúsenosť detstva ťažká vec, pre teba nie je, Boží Syn. Ak sa potkýname na ceste k spoločenstvu s tebou v dôsledku tejto malej postavy, ty si schopný odstrániť všetky prekážky, ktoré nám v tom bránia. Vieme, že si nedáš pokoj, pokým nás nebudeš mať podľa svojej podoby a s takouto postavou.

Dovoľ nám dnes, Boží Syn, priblížiť sa k tvojmu srdcu. Daj nám, aby sme sa nepokladali za veľkých v našich skúsenostiach. Daj nám, naopak, aby sme sa stali malými tak ako ty, až tak, aby sme ti boli blízko a dostali od teba v hojnej miere poníženosť a miernosť.

Neponechaj nás bez svojho zjavenia, zjavenia tvojho detstva v našich srdciach, lebo s ním môžeme vyliečiť každú pýchu a aroganciu. Zúfalo potrebujeme [...], aby si v nás zjavil svoju jednoduchosť, priblížiac nás, ba celú Cirkev a celý svet, k tebe.

Svet je unavený a vyčerpaný, pretože súťaží o to, kto je väčší. Je v ňom nemilosrdná konkurencia medzi vládami, medzi cirkvami, medzi národmi, vo vnútri rodín, medzi farnosťami: kto z nás je väčší? Svet je sužovaný bolestivými ranami, pretože jeho veľká choroba je: kto je najväčší? Ale dnes sme našli v tebe náš jediný liek, Syn Boží. My i celý svet nenájdeme ani spásu, ani mier, ak sa nenavrátime, aby sme ťa opäť stretli v jasličkách v Betleheme. Amen.“

Foto - wikipedia.org