Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 19 d

Poľsko predstavilo svojho kandidáta na úrad európskeho prezidenta, je ním Jacek Saryusz-Wolski (na obr.), europoslanec opozičnej strany Občianska platforma v Európskom parlamente. Mnohí z cudziny sa nad tým pohoršujú, pretože súčasný prezident sa volá Donald Tusk, je to teda Poliak, mimochodom zakladateľ a dlhoročný predseda strany, ktorej členom je Saryusz-Wolski.

Je to dráma alebo komédia?

Tak trochu oboje. Je jasné, že Saryusz-Wolski nemá šancu byť zvolený, zatiaľ čo Tusk áno. Má podporu Angely Merkelovej aj väčšiny štátov EÚ. Na druhej strane, Tusk v tejto funkcii nijako nezaujal, naučil sa síce po anglicky, ale pravdu mali skôr jeho kritici, ktorí od začiatku upozorňovali, že nikdy nepôjde proti Merkelovej a že ide v podstate o trafiku. Poľsko má plné právo navrhnúť, koho chce. Väčšina kritikov, ktorí za jeho spochybňovaním vidia iba zášť Jaroslawa Kaczynského, prípadne údajnú morálnu zodpovednosť za pád lietadla pri Smolensku, sa mýli a skutočným poľským dôvodom nerozumie.

Ak tomu chce porozumieť slovenský čitateľ, mal by si predstaviť, ako by asi reagoval na prípadnú snahu hypotetického prezidenta EÚ Roberta Fica hypotetický premiér Richard Sulík.

Dráma je v niečom inom. Ak budú lídri EÚ tento týždeň o Tuskovi hovoriť ako o vážnom kandidátovi, aj keď kandidátom Poľska je niekto iný, láme sa tým doterajšia prax, že prezidenta Rady navrhuje štát odkiaľ tento kandidát pochádza, a nie štáty, ktorým sa jeho politické vystupovanie zalieča.

Až to by bol skutočný škandál.

Foto: wikimedia

Martin Hanus pred 19 d

Ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj zverejnil investigatívne zistenia, ktoré sa týkajú bohatstva premiéra Dmitrija Medvedeva. Podľa Navaľného si mal Medvedev nahonobiť impérium s nehnuteľnosťami, ktoré majú spolu hodnotu vyše jednu miliardu eur.  

Ide o luxusné stavby, vinohrady a jachty po celom Rusku, pomocou snímok z dronov vidieť, že ide o stavby a pozemky mimoriadnych rozmerov. Samozrejme, nič z toho nie je oficiálne vo vlastníctve premiéra, vlastníkmi na papieri sú rôzne nadácie (ktorým napríklad majetok daroval nejaký oligarcha alebo bývalí spolužiaci, či dôverníci Medvedeveva). 

Z rôznych fotiek je zrejmé, že Medvedev na viacerých z dokumentovaných miest trávi čas, chýba však jasný dôkaz, či je skutočným vlastníkom alebo len užívateľom. Navaľnyj, ktorý chce v najbližších prezidentských voľbách kandidovať proti Putinovi, zverejnil tieto informácie vďaka práci svojej Nadácie pre boj s korupciou, rešerše robili investigatívni novinári. 

Vladimír Putin a premiér Dmitrij Medvedev počas obeda v Putinovej rezidencii Bočarov Ručej na pobreží Čierneho mora neďaleko Soči 30. augusta 2015. 

Ján Duda pred 20 d

Evanjeliá pôstnych nedieľ majú svoje veľké témy. Témou evanjelia prvej pôstnej nedele je „pokušenie Ježiša na púšti“ v Matúšovej verzii (Mt 4,1-11).

(1) Lenže aj prvé čítanie dnešnej nedele je o pokušení. Diabol v raji pokúšal prvých ľudí a oni pokušeniu podľahli (Gn 2,7-9).

(2) Podľa evanjelia dnešnej nedele Ježiš bol pokúšaný v oblasti „chleba“, „popularity a svetskej slávy“ a napokon to bolo „pokušenie moci“. Ježiš v pokušení obstál a nepodľahol uvedeným ponukám.

(3) Zdá sa, že ani súčasného človeka pokušenia neminú a človek pri ich zvládaní nebýva nijakým hrdinom. Dôležité je pokušeniu odporovať (sebazapieraním a konaním pokánia) a ak padneme, treba sa s pokorou opätovne uchádzať o Božie odpustenie. Nemá zmysel zahmlievať, že sa nič nestalo alebo že my sme len obete, že my nič.

Ponaučenie: Ježiš má moc pomôcť nám v pokušeniach obstáť a má moc nás zachrániť, keď padneme.

Požehnanú prvú pôstnu nedeľu praje všetkým Ján Duda!

Martin Hanus pred 22 d

Liberálny denník La Stampa napísal o príbehu 41-ročnej Talianky, ktorá chcela ísť na potrat, no 23 nemocníc v celom regióne Benátska jej ho odmietlo vykonať. Matka dvoch detí v decembri zistila, že čaká tretie, neplánované dieťa, rozhodla sa využiť zákon, podľa ktorého má prvé tri mesiace právo na potrat na základe vlastnej žiadosti.

La Stampa s úľavou konštatuje, že napriek odmietnutiam z 23 nemocníc termín napokon stihla. Ako poslednú možnosť sa obrátila na odborovú organizáciu Cgil, ktorá využila svoje postavenie a našla jej nemocnicu v Padove. Denník cituje aj dotknutú ženu, podľa ktorej je urážkou, že hoci zákon stanovuje právo voľby, zdravotnícke zariadenia ho celkom hatia.

Pre tých z nás, ktorí vnímajú právo na potrat celkom inak než napríklad denník La Stampa, ukazuje aj tento prípad na postupný pozitívny vývoj v myslení. Hoci má Taliansko propotratovú legislatívu, príslušný personál nemocníc si čoraz viac uplatňuje výhradu vo svedomí. Aj dotknutá Talianka sa pri 23 odmietnutiach stretala s odpoveďou, že v danej nemocnici si všetci uplatňujú výhradu, či už lekári, alebo anesteziológovia.

Aj na tom vidieť, že ak sa gynekológom poskytne právo na výhradu vo svedomí, možnosť odmietnuť ten smrtiaci zákrok zďaleka nevyužívajú len veriaci lekári. V Taliansku si podľa oficiálnych údajov uplatňuje výhradu vo svedomí až 70 percent gynekológov.

 

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 22 d

Nemecko sa vo svete právom uvádza ako príklad vyspelej krajiny, ktorá dokázala aj vďaka reformám sociálneho štátu razantne znížiť hrozivo narastajúcu nezamestnanosť. Ešte pred vyše desiatimi rokmi dosahovala vyše 11 percent, odvtedy postupne klesá, dnes je okolo 6,3 percenta.

Der Spiegel sa však bližšie pozrel, či majú pravdu ľavicoví kritici, ktorí Merkelovej vládu obviňujú, že zahmlieva skutočnú výšku nezamestnanosti. A to tým, že mnohých de facto nezamestnaných rôznymi trikmi nezahŕňa do štatistiky.

Čo teda týždenník zistil? Kritici majú čiastočne pravdu. Podľa štatistík je dnes oficiálne nezamestnaných zhruba 2,76 milióna Nemcov, no v skutočnosti je ich o celý milión viac, 3,76 milióna. Zo štatistiky tak vypadávajú celé skupiny ľudí bez práce, ktorí by tam podľa nemeckých kritérií mali patriť, napríklad tí, ktorí sa zúčastňujú na preškoľovaniach alebo ľudia starší než 58 rokov, ktorí poberajú životné minimum.

Der Spiegel však súčasne píše, že hoci sú oficiálne údaje z hľadiska vlastných nemeckých kritérií naozaj značne prikrášlené, sú celkom v súlade s medzinárodnými štandardmi EÚ a OECD.

Keby sa teda medzinárodné štandardy merania nezamestnanosti riadili podľa náročnejších nemeckých štandardov, nielen Nemci, ale aj ostatné štáty vrátane Grécka či Španielska s hrozivou armádou nezamestnaných by museli dnes vykazovať značne vyššiu mieru nezamestnanosti.

Na snímke graf nezamestnanosti v Nemecku zo začiatku tisícročia, keď Nemcov trápila rekordná nezamestnanosť. TASR

Fero Múčka pred 22 d

Petr Jašek, ktorý sa v nedeľu vrátil po roku väznenia zo Sudánu, poskytol interview českej DVTV. V ňom podrobnejšie hovorí o okolnostiach svojho zatknutia i väznenia a mučenia. Vo väzení sa ocitol za pomoc miestnym kresťanom, čo bolo vyhodnotené ako protištátna činnosť a špionáž. Sudánsky prezident mu udelil napokon milosť, pôvodne ho miestny súd odsúdil na dvadsať rokov väzenia. V base nakoniec strávil štrnásť mesiacov, kde musel strpieť opakované mučenie.

Bolo to ako proces z päťdesiatych rokov, hovorí bývalý riaditeľ nemocnice a humanitárny pracovník, člen Cirkvi bratskej v interview

Jašek bol po zadržaní v cele so zaktnutými bojovníkmi Islamského štátu, ktorí ho vo väzení týrali. Jeden z nich mal byť spoluvrahom dvadsiatich kresťanov, ktorých rituálne zavraždili pred dvoma rokmi v Egypte. Jašek bol neskôr premiestnený do cely prezývanej „chladnička“, bola to pomsta za poukazovanie na podmienky vo väzení. Následne držal hladovku a bol hospitalizovaný.

Martin Hanus pred 23 d

Minister kultúry a podpredseda Smeru Marek Maďarič dnes prekvapil vyjadrením, že keby bol poslancom, hlasoval by za zrušenie Mečiarových amnestií. Ako ďalej informoval Denník N, stalo sa tak po premiére filmu Únos, ktorý je o zavlečení syna prezidenta Michala Kováča.

Maďarič podľa denníka doslova uviedol: „Amnestie sú nemorálne, spor na politickej scéne sa vedie v právnej rovine. Je na konkrétnom poslancovi, ako sa zachová. Ja, najmä po tom, čo boli publikované právne stanoviská viacerých právnikov a sudcov, ktoré hovoria o tom, že sa dajú zrušiť amnestie, tak keby som bol poslancom, hlasoval by som za zrušenie amnestií.“ Maďarič doplnil, že Smer zrejme nechá na svojich poslancoch, ako sa rozhodnú. 

Dnešné Maďaričovo vyhlásenie je malou senzáciou, hlavný ideológ Smeru predsa len nezvykne strieľať od buka. Ak sa teda vo vedení strany naozaj dohodli, že hlasovanie o zrušení amnestií nechajú na voľnú úvahu smeráckych poslancov a ak Maďarič ako prvý hovorí, že on sám by hlasoval za, je pravdepodobné, že sa k rovnakému rozhodnutiu odváži aspoň istá skupina poslancov Smeru. To je pozoruhodný obrat, veď Robert Fico ešte v decembri 2016 (rovnako ako dlhé roky predtým) vyhlasoval, že „amnestie sú nezrušiteľné, to predsa každý vie, kto má základné právnické vzdelanie“. A v Smere to všetci po ňom povinne opakovali.

Faktom je, že pre Smer sa táto téma stala medzičasom tak trochu otravným bremenom. Fico sa kedysi staval proti zrušeniu amnestií najmä z dôvodu, že chcel pre Smer získať čo najviac voličov HZDS. Lenže zmenila sa atmosféra aj generácie voličov, takže to už dnes pre neho nehrá žiadnu rolu. Podľa najnovšieho prieskumu Focusu si navyše zrušenie amnestií želá väčšina občanov vrátane väčšiny voličov Smeru a SNS. A tak si možno v Smere povedali, že sa témy treba zbaviť, Fico bude asi ďalej tvrdiť, že z právneho hľadiska považuje zrušenie Mečiarových amnestií za irelevantné, ale svojim poslancom veľkoryso umožní hlasovať podľa gusta. Uvidíme, čo povie v najbližších dňoch.   

Po slovách Marka Maďariča sa však zdá, že slovenský parlament nebol ešte nikdy tak blízko k zrušeniu Mečiarových amnestií, ako to bude na najbližšej schôdzi. Ak to parlament navzdory pôvodným očakávaniam schváli, historickú zásluhu si pripíšu niekdajší politici KDH, ktorí to vytrvalo celé roky presadzovali, ďalej 26 významných právnikov, ktorí pred mesiacom vyzvali poslancov k zrušeniu amnestií. A v neposlednom rade Ján Budaj, ktorý predložil aktuálny návrh a prezieravo ho presunul na ďalšiu schôdzu, aby zvýšil verejný tlak na Smer. 

Najbližšia schôdza NR SR tak môže minimálne symbolicky uzavrieť najtemnejšiu kapitolu ponovembrových dejín Slovenska.

 

Na snímke Marek Maďarič, FOTO TASR – Jakub Kotian

Jozef Majchrák pred 24 d

Nórsky odvolací súd rozhodol, že práva teroristu Andersa Breivika nie sú vo väzení porušované. Súd tak zvrátil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý akceptoval Breivikovu sťažnosť a označil jeho pobyt na samotke za neľudské a ponižujúce zaobchádzanie. Breivikov advokát avizoval, že sa voči rozsudku odvolá na Najvyšší súd. 

 

Pravicový extrémista Breivik odpálil v roku 2011 v Osle nálož, pri ktorej výbuchu zahynulo osem ľudí. Následne postrieľal 69 účastníkov tábora sociálnodemokratickej mládeže. 

Foto: TASR/AP

Pavol Rábara pred 24 d

Máte dnes na čele krížik, škvrnu alebo hinduistickú bodku? Za znakom popola, ktorý ste už možno dostali, sa môže skrývať oveľa hlbší zmysel. Ako ukazuje tento vtipný obrázok, fantázii sa medze nekladú. Osobne preferujem „Farárovu pomstu“ v duchu hesla – keď už, tak už.

Jaroslav Daniška pred 24 d

Lenka Zlámalová, komentátorka českého týždenníka Echo, napísala zaujímavý text o tom, prečo máme nízke mzdy. Text nesie názov Prečo je Česko bohatou krajinou chudobných ľudí, ale možno predpokladať, že sa rovnako týka aj Slovenska.

 

Základný problém opisuje takto:

„Evropané se dají podle toho, za jaké platy jsou ochotni pracovat v poměru k výkonu, který své firmě přinášejí, rozdělit na drahé a levné zaměstnance. V Evropské unii jde na platy v průměru 47,6 procenta HDP. Vůbec nejdražší jsou Švýcaři, kteří si na platech rozdělují 59,7 procenta přidané hodnoty, která se v jejich zemi vytvoří. Na padesát procent se dostávají ještě Francouzi (52,7 procenta), Dánové (51,7 procenta), Němci (50,7 procenta), Belgičané (50,3 procenta). Laťce padesáti procent se těsně přibližují zmínění Estonci se 48 a Slovinci se 49 procenty. Stejná část bohatství míří na platy zaměstnanců i v Nizozemsku.“

 

Samotní Česi patria – ako to nazýva – medzi „low-cost zamestnancov“, na platoch sa rozdeľuje 39,9 percenta HDP. V Rumunsku je to ešte horšie – 32 percent (svoj vplyv má aj to, že Rumunsko má výrazne vyššiu nezamestnanosť).

 

V neprospech Čechov (a dovolím si predpokladať aj Slovákov) hovorí to, že zatiaľ čo v niektorých krajinách (Írsko, Rumunsko) je pomer nízky z dôvodu nedávneho ekonomického vývoja, a teda došlo preto k zníženiu miezd, v Česku sú mzdy nízke, aj keď ekonomika rastie. Na to má autorka psychologické vysvetlenie, príčiny vidí v mentalite národa.

 

Oplatí sa prečítať a zamyslieť, nielen potraviny u nás a v Rakúsku majú dva štandardy.