Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 10 d

Rada KDH schválila cez víkend opatrenie s názvom „trikrát a prestávka“. Ide v ňom o to, že politik, ktorý bol trikrát po sebe zvolený do funkcie, na ktorú nominuje Rada KDH, už nemôže na túto funkciu kandidovať a musí si dať prestávku. V praxi ide o Annu Záborskú, ktorá už nebude môcť kandidovať v eurovoľbách.

Anna Záborská bola europoslankyňou KDH od nášho vstupu do Únie od roku 2004 a v podstate zadefinovala, ako má vyzerať práca slovenského konzervatívneho europoslanca. Nikomu sa ju dodnes nepodarilo prekonať, čoho si boli vedomí aj voliči, a keď bola Záborská na kandidátke nižšie (v eurovoľbách 2009), bez problémov sa prekrúžkovala. Teraz sa to už nezopakuje, pretože na kandidátke nebude.

Je to trochu politicky trápne a minimálne voči Záborskej aj neúctivé. A ktovie, čas ukáže, či nie aj riskantné.

Hlas pre Záborskú bol doteraz hra na istotu, bude zaujímavé sledovať, kým ju Hlina a predsedníctvo strany nahradí. Najmä ak sa stopka týka aj europoslanca Mikolášika, a ak problém môže mať aj tretí europoslanec KDH, nevýrazný a hodnotovo liberálny Ivan Štefanec, ktorý bol členom SDKÚ, podporoval registrované partnerstvá či členstvo Turecka v EÚ. 

Záborská si podobnú stopku nezaslúžila, strana jej má skôr za čo ďakovať, než ju takýmto spôsobom odstaviť.

Foto: Europoslanci Anna Záborská a Ivan Štefanec pred prezentáciou programových priorít SK PRES v pléne Európskeho parlamentu v stredu 6. júla 2016 v Štrasburgu. Michal Svítok/TASR

Kamil Draganovský pred 10 d

Po voľbách vo Veľkej Británii viacero konzervatívcov zaujalo posilnenie mocenskej pozície Demokratickej unionistickej strany (DUP) Severného Írska. Ide asi o poslednú mainstreamovú stranu Británie, ktorá je výrazne pro-life, ako aj proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia. K tomu sa pridáva aj postoj niektorých unionistov k evolučnej teórii, kde prezentujú skôr pro kreacionistické postoje. Tu však treba dodať, že ide skôr postoj jednotlivcov ako celej strany.

Na druhej strane si však DUP nesie problém spojený so Severným Írskom ako takým. DUP síce nie je napojená na militatné krídla protestantov tak priamo ako Sinn Fein na IRA. V minulosti však mala DUP neraz problém dištancovať sa od ultra anti-katolíckych miltitantov a urobila tak až po istom tlaku.

Situácia v Severnom Írsku sa začína síce pomaly zlepšovať, medzi katolíkmi a protestantmi však stále ostáva hlboká nedôvera. A tu je aj problém s podporou DUP pre menšinovú vládu konzervatívcov. Veľkopiatková dohoda z roku 1998 totiž stanovuje, že britská vláda ostane vo veciach Severeného Írska neutrálna. Ak sa však DUP stane akoby neoficiálnym partnerom vlády v Londýne, tak je možné o tejto neutralite pochybovať.

Zatiaľ čo DUP ostáva sociálne veľmi konzertavtívnou stranou, Sinn Fein ako zástupca katolíkov už konzervatívnou stranou dávno nie je. Politicky sa najviac podobá asi na škótskych nacionalistov a ide skôr ľavicovo-liberálnu stranu. Napokon aj jedným z hlavných dôvodov, prečo bol na jar rozpustený severoírsky parlament, boli nezhody medzi DUP a Sinn Fein kvôli registrovaných partnerstvám, respektíve manželstvám osôb rovnakého pohlavia. Vďaka DUP je totiž Severné Írsko jedinou krajinou v Británii, ktorá ešte neschválila tento inštitút.

Na snímke líderka severoírskej Demokratickej unionistickej strany (DUP) Arlene Fosterová (vľavo) a britská premiérka Theresa Mayová počas stretnutia v Belfaste.

Imrich Gazda pred 11 d

Voľba generálneho riaditeľa RTVS sa blíži. V nedeľu mohli diváci a poslucháči RTVS prvýkrát vidieť a počuť priamu konfrontáciu všetkých ôsmich uchádzačov. Pred týždňom v TA3 totiž diskutovali len piati najrelevantnejší.

Keďže účastníci diskusie v podstate len zopakovali najdôležitejšie body svojich projektov, ktoré verejne predstavili už 30. mája, zaujímavejšie bolo sledovať ich správanie a vystupovanie.

Najprv dve vety k moderátorovi – aj keď Martin Strižinec na začiatku diskusie zdôrazňoval svoju nestrannosť, ako aj skutočnosť, že nezastupuje oficiálne stanoviská RTVS, ale jej koncesionárov a verejnosť, bolo zjavné, ku ktorému z kandidátov má najbližšie. Nemožno sa mu čudovať, keďže Václav Mika je nielen jeho súčasným šéfom, ale aj kandidátom s najprepracovanejšou, najprogresívnejšou, aj keď miestami prehnanou víziou.

Nečakane konfrontačne začala Zuzana Ťapáková, ktorá hneď v úvode spochybnila celú diskusiu z dôvodu, že prebieha na pôde inštitúcie, o ktorej budúcnosti sa rozhoduje, a to za prítomnosti jej súčasného a budúceho riaditeľa, ktorý vzíde z ôsmich kandidátov.

Z trojice najsilnejších kandidátov (Mika, Rezník, Ťapáková) bolo rozprávanie bývalej generálnej riaditeľky Markízy najvšeobecnejšie a najneurčitejšie. Miestami otvorene útočila na spoludiskutujúcich, najmä na Miku. Kým on ju oslovoval Zuzka, ona jeho pán riaditeľ.

Hlas niekoľkokrát zvýšil aj obyčajne pokojný Mika. Odmietol kritiku Michala Ruttkaya, že väčšiu pozornosť venoval televízii a z rozhlasu sa stala Popoluška, ako aj Ťapákovej výhrady k príliš extenzívnemu nákupu športových práv. Hovorila dokonca o golfe, ktorý som osobne na obrazovkách RTVS nikdy nezachytil. 

Na kritiku kvality zamestnancov RTVS Mika reagoval výzvou, aby spoludiskutujúci vážili slová, keďže ide o najlepších ľudí na trhu. „To sú ľudia, ktorých si budete musieť získať a udržať, aby s vami pracovali,“ apeloval Mika.

Jaroslav Rezník, ktorý sa o pozíciu generálneho riaditeľa RTVS uchádza už tretíkrát, zanechal dobrý dojem. S vedomím, že teraz ma k získaniu vysnívanej pozície najbližšie, aj keď stále nič nemá isté, vystupoval pokojne, zmierlivo, prítomných oslovoval Vaško a Miško, počas jeho rozprávania sa v záberoch niekoľkokrát objavil pritakajúci Mika.

Čo povedať k zvyšným kandidátom? Ruttkay vystupoval profesionálne, ale o marketingu toho vie zďaleka viac ako o verejnoprávnom médiu, dlhoročný člen Rady pre vysielanie a retransmisiu Peter Abrahám je síce odborník, ale nie manažér, bývalý novinár Richard Dírer mal formálne uhladený, ale obsahovo nezaujímavý prejav, Fedor Flašík rozprával o všetkom a o ničom, takže najzaujímavejšie boli jeho okuliare.

Nesporne zaujímavým zjavom je podnikateľ žijúci v USA Stanislav Velitzky, ktorý sa pohyboval vo svojom vlastnom leveli diskusie. Divák či poslucháč sa dozvedel o jeho zážitkoch zo 70. až 90. rokov, pochválil sa svojimi kontaktmi v Hollywoode, párkrát pobavil ostatných účastníkov diskusie, ale k svojej predstave fungovania verejnoprávneho média nepovedal nič. Keďže však naznačil pozitívny vzťah k slovenskému štátu počas druhej svetovej vojny, možno napokon získa pár hlasov kotlebovcov.

Martin Hanus pred 11 d

Keď 39-ročný Emmanuel Macron zvíťazil v máji v prezidentských voľbách, mnohí pozorovatelia prognózovali, že bude ako prezident veľmi slabý, pretože sa nebude môcť oprieť o parlamentnú väčšinu a navyše bude čeliť posilnenému Národnému frontu na čele s Marine le Penovou.

Dnes sa konali vo Francúzsku parlamentné voľby a ako vyplýva z prvých volebných prognóz, nič z toho nebude pravda: Macronovo hnutie Republika vpred je jasným víťazom prvého kola volieb (vyše 32 percent) a vďaka väčšinovému volebnému systému má veľkú šancu na zisk suverénnej väčšiny v parlamente po druhom kole.

Konzervatívni republikáni získajú asi vyše 20 percent, ako útecha im ostáva fakt, že na rozdiel od socialistov, s ktorými sa desaťročia striedali pri moci, Macronovu revolúciu aspoň prežili (zatiaľ čo socialisti budú mať v 577-člennom parlamente sotva dvojcifernú hŕstku poslancov). 

Pozoruhodný je aj prepad Le Penovej Národného frontu, ktorému prvé prognózy pripisujú zisk asi 14 percent. Ešte pred pár mesiacmi si pritom nacionalisti verili na 25 až 30 percent, keďže zhruba takéto výsledky dosahovali v komunálnych či európskych voľbách.

Hoci Marine Le Penová urobila veľa preto, aby stranu po svojom otcovi posunula do stredu a otvorila novým skupinám voličov, jej stratégia napokon vo finále skrachovala. 14 percent je zhruba toľko, koľko kedysi dosahoval jej otec Jean Maria Le Pen. Le Penová tak nebude mať možno ani vlastnú frakciu (na ktorú treba minimálne 15 poslancov).

Na vlne francúzskeho protestu proti straníckemu establišmentu sa tak napokon dych vyrážajúcim spôsobom vyviezlo proeurópske liberálne hnutie okolo Macrona.      

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a jeho manželka Brigitte vychádzajú z kabínok po úprave hlasovacích lístkov vo volebnej miestnosti v Le Touguet na severe Francúzska 11. júna 2017. Foto: TASR/AP

Imrich Gazda pred 12 d

Pápež František v sobotu zavítal na rímsky Kvirinál, ktorý je sídlom talianskeho prezidenta. Stretol sa nielen s aktuálnou hlavou štátu Sergiom Mattarellom, ale aj s dvoma stovkami detí pochádzajúcich z oblastí zasiahnutých zemetrasením.

„Spôsob, akým štát a taliansky národ čelia migračnej kríze, spoločne s vynaloženým úsilím náležite pomáhať obyvateľom postihnutým zemetrasením, sú vyjadreniami cítenia a postojov, ktoré nachádzajú svoj skutočný zdroj v kresťanskej viere, ktorá stvárnila charakter Talianov a ktorá v dramatických okamihoch žiari ešte viac,“ povedal v príhovore k prezidentovi Svätý Otec.

Zároveň ocenil koncept „pozitívnej laicity“ prítomný v talianskom verejnom živote. „Nie nepriateľskej a konfliktnej, ale priateľskej a spolupracujúcej, aj keď s prísnym rozlišovaním medzi kompetenciami vlastnými politickým inštitúciám na jednej strane a náboženským na druhej strane,“ zdôraznil pápež František, ktorý prvýkrát navštívil Kvirinál v novembri 2013.

„Kvirinálsky palác slúžil počas mnohých storočí ako hlavné sídlo pápežov. Od roku 1870 až do roku 1939 žiaden pápež neprekročil prah Kvirinálu. Od toho času vstúpil do dnešného sídla talianskej hlavy štátu ako prvý pápež Pius XII., ktorý navštívil vtedajšieho kráľa Vittoria Emanuela III. Dôvodom bola snaha presvedčiť panovníka, aby sa Taliansko nezapojilo do druhej svetovej vojny,“ uviedla slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu.

V kvirinálskom paláci sa v roku 1846 konalo aj posledné konkláve pred zjednotením Talianska, z ktorého vyšiel ako pápež Pius IX.

Foto - TASR/AP

Ján Duda pred 12 d

Posolstvo evanjelia nedele Najsvätejšej Trojice (11. 6. 2017) nie je ani tak o tom, kým Boh je, ale skôr o tom, že Boh vstúpil do dejín našej spásy, do nášho sveta, do nášho života a skutočne koná, aby sme dosiahli nebo (Jn 3,16-18).

(1) „Boh neposlal svojho Syna, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil“ a „aby nezahynul nik, kto v neho uverí, ale aby mal život večný“ (Jn 3,16-18). Boh pracuje, pretvára nás, aby sme dosiahli nebo.

(2) Tu citovaný úryvok z Jn 3,16-18 je rozvinutím rozhovoru, ktorý mal Ježiš s Nikodémom o krste, ktorý nás duchovne pretvára a robí z nás dedičov neba. Krstná liturgická formula je trojičná modlitba a má pôvod v príkaze Ježiša „krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19). Je tu aj osobné posolstvo pre každého z nás: Boh (krstom) vstúpil do mojich osobných dejín, aby som dosiahol nebo.

(3) S krstom súvisí aj vyjadrenie, v čo vlastne veríme. Tak vzniklo „krstné vyznanie viery“ (obrady krstu), ktoré je trojičné, či „apoštolské vyznanie viery“ (naše súčasné „Verím v Boha“), ktoré je taktiež trojičné.

Formuly viery (nazývajú sa aj „symbolmi viery“), ktorými kresťania pri modlitbe a liturgii vyjadrujú svoju kresťanskú vieru, obsahujú taktiež posolstvo, že Boh koná, aby sme dosiahli nebo.

(4) Existujú aj iné liturgické modlitby, ktoré nám pripomínajú Božiu činnosť v prospech našej spásy. Jednu takúto modlitbu nachádzame v druhom čítaní Trojičnej nedele a použil ju apoštol sv. Pavol: „Milosť nášho Pána Ježiša Krista, Božia láska i spoločenstvo Ducha Svätého nech je s vami všetkými“ (2 Kor 13,13).

Dnes pri sv. omši je to jedna z možností, ktorou môže kňaz veriacich pozdraviť na začiatku sv. omše po prežehnaní. Aj toto je trojičná modlitba, ktorá nám pripomína, že Boh prišiel, je s nami, aby nám pomohol dosiahnuť nebo.

Poučenie: je upokojujúce žiť s vedomím, že Boh pracuje, aby sme dosiahli nebo; často mu za to ďakujme.

Požehnanú nedeľu Najsvätejšej Trojice vyprosujem všetkým.

Ján Duda

Lukáš Obšitník pred 14 d

„Jeremy Corbyn má v otázce bezpečnosti téměř velezrádnou reputaci,“ píše Alexander Tomský, český politológ, publicista a vydavateľ, ktorý dlhé roky žil a pôsobil vo Veľkej Británii.

„Za celou svou 33letou parlamentní kariéru vždy hlasoval proti zvýšení výdajů na policii a za snížení nákladů na armádu i proti své vlastní straně. Tento obdivovatel Castra a Che Guevary stál na straně irských teroristů i Hizballáhu a Hamasu a po prvním atentátu v Londýně oslavoval v BBC islám. Mayovou dokonce pokrytecky napadl za snížení policejního rozpočtu, ačkoli se týkal neozbrojených pochůzkářů a nikoli speciální antiteroristické divize.“

Corbynove ekonomické návrhy by podľa Tomského priviedli Britániu k bankrotu. Prečo teda získava takú popularitu? V prvom rade sú Briti z často sa opakujúcich volieb už otrávení. Tomský tiež uznáva kombináciu troch dôvodov, ktoré sa uvádzajú: jednak „zblbnutie“ mladých, antiestablišmentový efekt, ktorý pomohol Trumpovi aj Macronovi, a takisto aj demagogický efekt masovej demokracie, keď sa žiada autentická osobnosť so sľubmi lepších časov. „Chudák premiérka ovšem působí dřevěně a strojeně, jako by znala jen omšelé politické fráze. Corbyn působí skutečně autenticky, tak jako každý fanatik a extremista.“

Hlavný dôvod však Tomský prisudzuje otraseniu po bankovej kríze a neistej vízii budúcnosti. „Staré dělení na klasickou ekonomickou pravici a levici padlo a lidé tápou. A nejen chlebem živ je člověk.“

Foto: Jeremy Corbyn (zdroj: TASR/AP)

Juraj Kríž pred 14 d

Bez ohľadu na skutočné volebné výsledky niektoré výskumné spoločnosti si po dnešku budú musieť nasypať popol na hlavu. Posledné dva týždne sa volebné prieskumy jednotlivých agentúr zásadne odlišujú. Trend bol síce zjavný – rozdiel medzi dvoma najväčšími stranami sa zmenšoval, no podstatná bola jeho veľkosť. V stredu 7. júna sa predpoveď náskoku vládnych konzervatívcov medzi relevantnými agentúrami zásadne líšila od iba 1 % (Survation), až po 13 % (BMG).

Najmä po posledných voľbách v 2015, keď väčšina agentúr predpovedala omnoho lepší výsledok pre labouristov a podcenila Cameronových konzervatívcov, už každý berie predvolebné prieskumy s veľkou rezervou. Výskumné spoločnosti sledujú a porovnávajú svoje prieskumy jedna s druhou. Ak sa potvrdí nejaký trend, postupne modifikujú svoje odhady viac v súlade s touto tendenciou, aby sa príliš odlišnými prieskumami náhodou po voľbách neznemožnili. V minulých voľbách tak väčšina agentúr po vzájomnom „stádovaní“ predpovedala rovnako mylný výsledok. V týchto voľbách sa však ukazuje opačná tendencia, keď sa odhady prudko líšia – niektoré agentúry budú po voľbách oslavovať, zato iné utrpia veľkú škody na dôveryhodnosti.

Na stránke betfair.com, kde ľudia zvyčajne stávkujú na športové výsledky, sú odhady jednoznačnejšie – najviac tipujúcich (vrátane autora tohto textu) očakáva jasné konzervatívne víťazstvo. To, či majú pravdu gambleri alebo výskumné agentúry, uvidíme už o pár hodín.

Foto: TASR/AP

Adam Takáč pred 14 d

„Kresťania veria, že sme stvorení na obraz a podobu Boha a Boh je slobodný, ale vždy si vyberá dobro, pretože on sám je dobro. Na vyjadrenie zla sme si vytvorili symbolické postavy ako diabla. Túto postavu môžu predstavovať aj spoločenské podmienky, keďže existujú ľudia, ktorí konajú zlo, pretože vyrastajú v prostredí, kde je náročné konať inak.“

Tieto slová povedal v nedávnom rozhovore pre španielske noviny El Mundo generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej Arturo Sosa. Vyjadrenie Venezuelčana, ktorý sa stal šéfom jezuitov len minulý rok, okamžite vyvolalo silné reakcie.

Taliansky exorcista Sante Babolin tvrdí, že diabol existuje, a nie je iba sociálnym konštruktom. Vo svojej reakcii sa odvoláva na učenie cirkvi, podľa ktorého je diabol padlým anjelom.

Rovnako cituje vyjadrenie Štvrtého lateránskeho koncilu z roku 1215, podľa ktorého Boh stvoril všetko vrátane duchov, ktorí sa stali zlými. Ďalším silným dôkazom je podľa neho samotný Katechizmus Katolíckej cirkvi, ktorý hovorí, že „Písmo a Tradícia Cirkvi vidia v tejto bytosti padlého anjela, ktorý sa volá satan alebo diabol“.

V interview sa Sosa dotkol aj témy pôsobenia žien v cirkvi. Pápež František im zriadením komisie na preskúmanie ženského diakonátu „otvoril dvere“. Na otázku o možnosti ich svätenia reagoval: „Príde čas, keď ich rola bude viac pochopená. Cirkev budúcnosti bude mať odlišnú hierarchiu s rôznymi služobníkmi.“

Foto – jesuit.org

Martin Hanus pred 15 d

Lídrovi SaS Richardovi Sulíkovi hrozí, že sa pri úvahách o slovenskej budúcnosti v EÚ zamotá do podobnej politickej izolácie ako pred šiestimi rokmi pri eurovale – teda že prehrá a stratí aj potenciálnych spojencov.

Sulík mal pritom na jar vcelku dobrý rozbeh: predstavil svoj európsky manifest, ktorý mal svoje chyby, ale súčasne to bol na slovenské pomery jedinečný dokument. Na rozdiel od premiéra Roberta Fica hovoril, že Slovensko sa nemá automaticky upísať integračnému jadru (ak niečo také vznikne), pretože by to mohlo byť za istých okolností nevýhodné.

Problém je, že Sulík túto rétorickú líniu, ktorá pripúšťala istú flexibilnosť, svojím posledným videom aj grafmi opúšťa. Aj s nezmyselnými argumentmi – to, že vo Francúzsku je na rozdiel od Slovenska akútna hrozba islamského terorizmu, nijako nesúvisí s tým, či chceme alebo nechceme dobudovať bankovú úniu, či chceme alebo nechceme mať spoločného ministra financií alebo spoločný rozpočet pre eurozónu a tak ďalej.

Navyše, vôbec nie je jasné, akú podobu bude mať integračné jadro, keďže medzi samotnými Francúzmi a Nemcami v tomto nepanuje žiadna názorová harmónia. Debata je teda ešte celkom otvorená, jej výsledok môže byť pre Slovensko viac aj menej výhodný. Preto by bolo nešťastné, keby najsilnejšia opozičná strana zabuchla dvere už teraz.

 

FOTO TASR - Oliver Ondráš