Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 4 d

V stredu sme boli svedkami mimoriadne ostrej a nezodpovednej rétoriky zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa aj niektorých ruských diplomatov a svet sa na pár dní ocitol na pokraji hrozivej vojny. Ranné raketové útoky USA, Francúzska a Veľkej Británie na tri konkrétne ciele v Sýrii však boli napokon značne miernejšie, než naznačovali slová Trumpa aj niektorých jastrabov v jeho okolí. 

Na jednej strane platí, že útok vedený USA bol o dosť masívnejší než podobné ostreľovanie pred rokom, tentoraz dopadlo na objekty Asadovho režimu dvojnásobne viac rakiet než vlani. Vtedy si USA vybrali jeden vojenský objekt, tentoraz tri objekty, na útoku sa navyše zúčastnili aj dvaja európski spojenci.

Na druhej strane, útok bol prísne cielený na vojenské objekty a sklady chemických zbraní, spojenci síce neinformovali Rusov o terčoch zásahu, ale krátko pred odpálením varovali ruské vzdušné sily a zjavne sa chceli vyhnúť akejkoľvek kolízii s Ruskom alebo Iránom. Rusi sa správali takisto zdržanlivo – hoci ich zariadenia protivzdušnej obrany mohli teoreticky zlikvidovať niektoré spojenecké rakety, ostali pasívne. 

Americké médiá naznačujú, že v Trumpovom okolí sa napokon presadil minister obrany James Mattis, ktorý vraj prezidentovi vyhovoril masívny útok, keď by hrozila zrážka s ruskými vojakmi a nepredvídateľná eskalácia konfliktu. Napriek tomu Trumpova „twitterová“ diplomacia prehlbuje chaos a nepokoj – Trump raz hovorí o tom, že Američania sa už konečne musia zo Sýrie stiahnuť, inokedy už temer Rusko vyzýva kvôli Asadovi na vojnu a rozhorúči sa natoľko, že ho musia upokojovať uvážlivejší generáli. 

Na fotke americký minister obrany James Mattis odpovedá novinárom na otázky o vojenskej akcii v Sýrii počas stretnutia s holandským rezortným partnerom Ankom Bijleveldom v Pentagóne vo Washingtone 11. apríla 2018. Foto TASR/AP.

Jaroslav Daniška pred 5 d

Včera zomrel vo veku 86 rokov významný česko-americký režisér Miloš Forman, nositeľ dvoch oskarov a celej rady ďalších cien, pre českú, resp. českoslovenkú kultúru mali veľký význam jeho rané filmy, najmä Lásky jedné plavovlásky a Hoří, má panenko, notoricky známe nášmu publiku vďaka osobitému humoru a výrazným hereckým postavám.

Pre svetový film bol dôležitejší exilový Forman, najmä jeho filmy Prelet nad kukučím hniezdom, hippie-muzikál Vlasy, Amadeus, Valmont, Muž na Mesiaci či Ľud vs. Larry Flynt. Pre liberálnu Ameriku sa stal umeleckou ikonou, pre konzervatívnejších divákov jeho význam postupne klesal a bledol.

Kukučie hniezdo ešte bolo možné vnímať ako alegóriu na komunizmus, film bol plný silných odkazov, ďalšie filmy už niesli povrchnejší a politicky protirečivejší odkaz, azda najviac to platilo pri Larry Flyntovi. Forman, ktorý ušiel z komunistického Československa kvôli neslobode, pasoval za kráľa slobody otvorene perverzného podnikateľa ponižujúceho ženy a vulgarizujúceho ľudské vzťahy, jeho ukrižovanie na plagáte k filmu mnohých poburovalo nielen kvôli povrchnosti, ale najmä nepravdivosti obrazu. Aj to je Formanovo svedectvo, aj tým mal vplyv na našu kinematografiu. 

Za nesmrteľnú z jeho tvorby považujem scénu zhoreného domu z Hoří, má panenko, tragédiu starého muža, ktorému práve zhorel dom a ktorú okolie prežíva trochu nezaujato ako komédiu.

Česť jeho pamiatke!

Lukáš Obšitník pred 5 d

Komunita Sant´Egidio oslavuje 50. výročie svojho založenia, jej slovenská časť aj 10 rokov pôsobenia na Slovensku. V nedeľu 15. apríla o 10.30 hod. bude v Katedrále svätého Martina v Bratislave arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský pri tejto príležitosti celebrovať ďakovnú svätú omšu. Po nej bude nasledovať obed s ľuďmi bez domova, členmi a priateľmi Komunity Sant'Egidio.

Členovia Komunity sa od počiatkov jej vzniku v roku 1968 v Ríme zamerali na starostliovsť ľudí žijúcich na perifériách talianskeho hlavného mesta – prevažne utečencov z južných častí Talianska, ktorí žili v absolútnej chudobe v slumoch. Neskôr sa ich činnosť rozšírila do celej krajiny a následne aj do celého sveta. Dnes komunita pôsobí vo viac než 70 krajinách sveta a desaťtisíce členov tohto veľkého spoločenstva slúži státisícom núdznych. 

Členovia komunity sa na medzinárodnej úrovni venujú aj projektom zameraným na uplatnenie ľudských práv, práv detí a boja proti AIDS v Afrike, takisto aj na riešení akútnych humanitárnych kríz – aktuálne kríza Rohingov či utečenecká kríza v Európe. Zúčastňujú sa aj na vyjednávaní mieru pre krajiny dlhodobo zasiahnuté vojnou.

Na Slovensku pôsobí komunita v Bratislave, Topoľčanoch, Banskej Bystrici a Nitre, venuje sa hlavne službe ľuďom bez domova, ľuďom v domove dôchodcov, chorým a rómskym deťom. Pre ľudí bez domova jej členovia okrem iného pravidelne organizujú vianočné obedy. „Úroveň kultúry v meste by sa dala merať vzťahom k najchudobnejším. Ak sa vieme starať o biednych, mení to život nielen im, ale aj nám,“ povedal v rozhovore pre Postoj Slavomír Zrebný, jeden zo zakladateľov Komunity Sant´Egidio na Slovensku.

Foto: Jeden z obedov slovenskej Komunity Sant'Egidio pre ľudí v núdzi, zdroj: santegidio.sk

Martin Hanus pred 6 d

Včera v noci sme so smútkom prijali správu, že Robert Žitňanský zomrel na následky nehody, ktorá sa stala minulý rok v máji. Robo bol pre viacerých z nás kolegom, v roku 2004 som s ním stál pri zrode časopisu .týždeň, predtým pracoval v týždenníku Domino fórum, v rádiu Slobodná Európa, v Sme aj Trende. Po odchode z novinárčiny pracoval ako analytik a s Danielom Lipšicom a ďalšími spoluzaložil hnutie NOVA. V Postoji pripravujeme text so spomienkami ľudí, ktorí mali možnosť z rôznych perspektív poznať Roba, jeho múdrosť a talent. V týchto hodinách sa modlíme za Roba a myslíme na jeho manželku Janu aj deti.  

Foto: NOVA

Martin Hanus pred 6 d

Tá správa v dnešnom virvare okolo Druckera či zmiznutého mafiána Okoličányho temer zanikla: predseda KDH Alojz Hlina na svojom facebooku napísal, že niekto zo SaS telefonicky oznámil KDH, že žiadna centrálna dohoda o spolupráci medzi SaS, OĽaNO a KDH nebude, a Hlina tiež vyjadril poľutovanie nad tým, akým spôsobom sa to udialo. Richard Sulík to komentovať nechcel, Igor Matovič to zas komentoval rád: „Nepripadá mi vôbec zodpovedné od predsedu politickej strany, keď chce rokovať so svojimi partnermi cez facebook.“ 

Táto prestrelka nasledovala len dva dni po tom, čo Alojz Hlina v rozhovore pre Postoj de facto vylúčil povolebnú spoluprácu s Borisom Kollárom a v ktorom uviedol, že Igor Matovič svojím egoistickým prístupom zabil ideu opozičného referenda o predčasných voľbách („... bude to neúspešné, lebo ľudia nechcú ísť na Matovičovo referendum. Tento prístup „ja, ja, ja!“ je chybou Igora Matoviča, ktorej sa nevie zbaviť“). A Igor Matovič akoby na Hlinovu výčitku hneď aj z celého srdca zareagoval: aktuálne je zriadená stránka www.zaslovensko.sk, s fotkou príjemne usmiateho Matoviča a heslom „Za Slovensko, kde budeme radi žiť“. Sám Matovič už ohlásil, že ide zbierať podpisy na referendum o predčasných voľbách aj ďalších témach, viac sa dozvieme v pondelok. 

Takže si to zhrňme: Hlina si s Kollárom nechce nikdy sadnúť do jednej miestnosti, s Matovičom sa vie vystáť asi tak ako so Sulíkom, o spolupráci s Matovičom zas nechcú ani len počuť slovensko-maďarské dvojčatá Danko a Bugár, teda keď si to dokopy zrátame, s perspektívou Smeru po roku 2020 to nemusí byť také zúfalé, aké sa to zdá v týchto týždňoch. Fico aj Smer sú síce v historickom prepade, no expremiér to nevzdáva a pracuje na záchrannej stratégii, ako si sociálnym megabalíčkom udržať masové voličstvo aspoň medzi dôchodcami. Vie, že k 30 percentám mu to už naspäť asi neporastie, ale ak sa neprepadne hlbšie pod 20 percent, môže stále dúfať, že zvyšok už zariadia rozhádaní lídri ostatných strán. A že bez Smeru sa opäť nebude dať vládnuť.   

Tlačová konferencia z roku 2014, foto TASR – Štefan Puškáš

Lukáš Obšitník pred 7 d

V Brne sa koncom mája plánuje uviesť hra Naše násilí, vaše násilí, v ktorej postava Ježiša Krista znásilňuje moslimku. Malo to byť pokusom o spochybnenie Európy pre jej rôzne prístupy k obetiam teroristických útokov v európskych mestách a k útokom na Blízkom východe. Režisérom hry je kontroverzný Chorvát Oliver Frljić, hra sa uvedie na medzinárodnom festivale Divadelní svět Brno, ktorý organizuje Národné divadlo Brno.

Hra si už vyslúžila viacero negatívnych reakcií. Zástupca brnenského primátora Petr Hladík v otvorenom liste požiadal riaditeľa festivalu o stiahnutie hry, pridalo sa k nemu aj niekoľko občianskych spolkov. Riaditeľ Martin Glaser mu odpovedal taktiež verejným listom, v ktorom bránil uvedenie hry slobodou umeleckej tvorby a spoločenskej diskusie o súčasných otázkach. Pod jeho list sa podpísali všetci členovia dramaturgickej rady festivalu Divadelní svět Brno.

Pražský pomocný biskup Václav Malý na sociálnej sieti Facebook napísal: „Hra chorvatského režiséra Frljiće ‚Naše násilí, vaše násilí‘ vyvolává oprávněný nesouhlas. Jsem nemile překvapen, s jakou necitlivostí organizátoři obhajují uvedení hry v Brně, aniž berou v potaz, že svoboda slova je pokřivena, pokud prezentuje sice dramaticky nadsazenou, ale nechutnou a urážlivou scénu o Ježíši.“

Podľa komentátora liberálneho časopisu Reflex Jiřího X. Doležala „Ježíš znásilňující muslimku není umění, ale kravina“. Podľa neho sa hra v prvom rade netýka žiadneho skutočného či aktuálneho problému, keďže jednak počas Ježišovho života ešte žiadny islam neexistoval, a aj od križiackych výprav, kedy mohlo dochádzať k znásilneniam zo strany kresťanov, už prešlo niekoľko storočí. „Něco jiného by bylo, kdyby na brněnských prknech odehráli kus, kde muslim, uvědomělý stoupenec Islámského státu, znásilňuje jezídku. To se fakt v nedávné minulosti dělo. A taková hra by se za angažované umění, které se vyjadřuje k problémům dneška, určitě pokládat dala. Ovšem na takovou hru zjevně nemá ani chorvatský benekakatistický dramatik, ani brněnští divadelníci koule.“

Čo bolo teda dôvodom uviesť takúto hru? Podľa Doležala čisto marketing: „Díky urážce křesťanů sa brněnské divadlo konečně zase dostalo do celostátních médií. Myslím, že to byl jediný cíl uvedení oné patafyzické hry. Brňáci se prostě rozhodli, že plivnou po křesťanství a křesťané jim na oplátku udělají reklamu. Protože co může být pro umělce z Brna krásnější, než když jej kritizují věřící.“

Foto: divadelnisvet.cz

Martin Hanus pred 7 d

Igor Matovič spustil tento týždeň kobercový nálet na nového ministra vnútra, po ktorom Druckerov imidž už nenapraví ani očakávaný odchod policajného prezidenta Tibora Gašpara. Dokonca sa zdá, že jedným z hlavných terčov nedeľných protestov - nie možno ani podľa predstáv organizátorov, ale podľa hesiel skandujúceho davu - sa stane sám Tomáš Drucker.

Minister vnútra musí jednak vysvetľovať toxickú kauzu s pozemkami v Trnave a v jej okolí, ku ktorým sa jeho manželka dostala za podozrivých okolností cez reštitúcie. Dvom reštituentom, ktorí sa nevedeli domôcť pozemkom, isté firmy cez Slovenský pozemkový fond vybavili pridelenie parciel v inom okrese na omnoho lukratívnejšom mieste, tieto firmy si príslušné parcely odkúpili za zlomok sumy a od nich sa dostali k Druckerovcom. Minister sa tvári, že o podozrivých zámenách cez fond nevedel, ale pri takom biznise tomu nie je jednoduché uveriť.   

Matovič dnes obvinil Druckera, že dom na Floride získal o 120 tisíc dolárov lacnejšie. Pozadie kúpy Druckerovej floridskej vily od spolumajiteľov slovenskej siete hotelov Holiday INN (ktorí na hotely čerpali eurofondy) budú v najbližších dňoch overovať aj novinári, takže ostaňme ešte zdržanliví.

V každom prípade platí, že Drucker, ktorý mal ako minister zdravotníctva povesť toho najlepšieho v tretej Ficovej vláde, na toxickom poste ministra vnútra Pellegriniho vlády zostarol behom pár dní o niekoľko rokov. A bude mať čo robiť, aby si o pár dní nepodával s Kaliňákom ruky aj pre podobný imidž. 

Doplnené: Tomáš Drucker podal na Igora Matoviča trestné oznámenie za ohováranie a krivé obvinenie. Drucker odmietol, že vilu na Floride kúpil príliš lacno, označil to za vykonštruované fabulácie.  

FOTO TASR - Vladimír Benko 

Lukáš Obšitník pred 7 d

Cenzuruje Facebook konzervatívcov? Mark Zuckerberg v Senáte USA odpovedal na otázky týkajúce sa zneužitia údajov svojich používateľov, ale aj na niektoré ďalšie.

Republikánsky senátor Ted Cruz sa ho spýtal, či Facebook sám seba považuje za neutrálnu verejnú platformu alebo sa ako celok politicky angažuje, na čo má právo podľa prvého dodatku americkej ústavy. Keď Zuckerberg trval na neutralite svojej firmy, Cruz mu vymenoval viacero verejne známych prípadov, keď bola činnosť konzervatívcov zo strany Facebooku cenzurovaná (napr. pri Mittovi Romneym, Glennovi Beckovi), resp. keď Facebook zablokoval niekoľko desiatok katolíckych fanpage, či naposledy fanpage Trumpových podporovateliek Diamond and Silk, ktorá mala 1,2 milióna fanúšikov, pretože podľa Facebooku vytvárala pocit „nebezpečia“ pre komunitu. 

Zuckerberg mu odpovedal, že chápe, že tieto obavy pochádzajú z toho, že Silicon Valley, kde má sidlo Facebook a ďalšie technologické firmy, „je extrémne ľavicovo zamerané miesto“, a že vo svojej firme sa to snažil vykoreniť. Uisťoval tiež, že ich práca nie je ovplyvnená žiadnou predpojatosťou. Cruz ho prerušil a opýtal sa ho, či má vedomosť o tom, že by Facebook stiahol fanúšikovské stránky napr. firiem Planned Parenthood, Moveon.org (webová stránka pre ľavicovo orientovaný aktivizmus a online petície) alebo akéhokoľvek kandidáta za Demokratickú stranu. Zuckerberg o takých prípadoch nevedel.

Cruz sa ho následne opýtal, či pozná politickú orientáciu 15- až 20-tisícov zamestnancov, ktorých Facebook zamestnáva na dohliadanie nad obsahom zverejňovaným na sociálnej sieti. Zakladateľ Facebooku mu iba odpovedal, že pri prijímaní ľudí sa nepýtajú na ich politickú orientáciu, a snažil sa presvedčiť, že Facebook je platformou pre všetky myšlienky a názory.

Zuckerberg sa snažil, ale politickú neutralitu zjavne neobhájil.

Foto: Ted Cruz a Mark Zuckerberg v Senáte USA, zdroj: youtube.com/CNN

Adam Takáč pred 8 d

Iniciatíva Za slušné Slovensko zvoláva na nedeľu ďalšie protesty. Uskutočnia sa o 16. hodine v Bratislave a v Humennom.

„Takto chceme symbolicky vyjadriť jednotu naprieč všetkými slovenskými krajmi – symbolicky na začiatku a konci krajiny,“ napísali organizátori.

Naďalej požadujú vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, odvolanie policajného prezidenta Tibora Gašpara, odstúpenie špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a systémové zmeny v polícii a špeciálnej prokuratúre.

„Napriek prísľubom politikov o systémových zmenách a vyvodení personálnej zodpovednosti nenastali najmä v rezorte ministerstva vnútra stále žiadne reálne zmeny. Miesto toho počúvame výhovorky a vnímame hrozbu nastupujúcej „normalizácie“ ako zo strany politikov, tak zo strany vedenia RTVS,“ uviedli organizátori.

Minister vnútra Tomáš Drucker v utorok popoludní povedal, že do konca pracovného týždňa oznámi, či Tibora Gašpara odvolá z funkcie.

Foto: TASR

Lukáš Obšitník pred 8 d

„Ve vaší protiasadovské bublině mluvíte jen o civilistech zabitých na té ‚správné straně‘!" napísala na svojom facebooku česká vojnová reportérka Markéta Kutilová. Zverejnila pritom video nakrútené priamo z terénu jej kolegyňou Janou Andert, ktoré zachytáva kurdské obete tureckého bombardovania v Afríne, medzi nimi sú ženy aj deti. Kurdských civilných obetí na životoch bolo podľa jej údajov viac ako 500. 

„Některá média, politici a aktivisté mluví jen o některých z nich – hlavně o těch zabitých Asadem a Ruskem (mají na svědomí nejvíc mrtvých Syřanů). Vadí mi neskutečně jejich pokrytectví. Krásně to ukazuje teď chemický útok, při němž ve městě Duma zahynulo několik desítek civilistů. OSN, USA a další už plamenně prohlašují, že za tím stojí Asad a Rusko a že budou potrestáni. (...) A po Afrínu ticho. OSN, USA mlčí, Rusko mlčí, dokonce i aktivisté mlčí. No jo, šlo hlavně o kurdské oběti, kteří nebojovali proti Asadovi. Navíc si nikdo nechce naštvat Turecko. (...) Vytváříte dojem, že jediný, kdo v Sýrii vraždí, je Asad a Rusko. Ani jednou se nezmíníte o těch zabitých tzv. rebely (to nevadí, že jde hlavně o džihádisty, že...), nezmíníte se, že tzv. rebelové ostřelovali Damašek 5 let a umírali tam civilisté denně, nezmíníte se o tom, že rebelové používají civilisty jako živé štíty, ani o těch zabitých USA (bombardování Rakky např.), Tureckem (bombardování Afrínu) a těmi, kdo podle vás stojí na té správné, tedy protiasadovské straně. Je to fakt ubohé.“

Markéta Kutilová spolu s Lenkou Klicperovou v marci napísali verejnú výzvu predstaviteľom ČR, aby v NATO vyjadrili jasný nesúhlas s tureckým bombardovaním kurdských civilistov, podpísalo ju už viac ako 7-tisíc ľudí.

Foto: facebook.com//marketa.kutilova.5