Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 6 d

Apoštolský nuncius na Slovensku Giacomo Guido Ottonello v utorok popoludní odovzdal poverovacie listiny prezidentovi Andrejovi Kiskovi, čím oficiálne začal svoju diplomatickú misiu na Slovensku.

Za nuncia na Slovensku ho pápež František vymenoval ešte 1. apríla. V tejto pozícii nahradil dovtedajšieho nuncia Maria Giordanu. Arcibiskup Ottonello v minulosti pôsobil ako apoštolský nuncius v Paname a v Ekvádore.

Foto - TASR/Martin Baumann

Jozef Majchrák pred 7 d

Téma odškodnenia za škody spôsobené počas druhej svetovej vojny je v Poľsku stále živá. Požiadavku, aby Nemecko zaplatilo vojnové reparácie, ktorých výška sa odhaduje na približne bilión dolárov, podporil aj poľský parlament. Argumentuje aj znaleckým posudkom, ktorý odmieta nemecké argumenty proti reparáciam. 

V skratke: Nemecko tvrdí, že Poľsko sa zrieklo reparácií v roku 1953, keď bola potvrdená jeho západná hranica na Odre a Nise. Poľský protiargument znie, že vtedajšia poľská vláda konala v rozpore s ústavou, pod nátlakom Sovietskeho zväzu a zrieknutie sa vieže len k vtedajšej Nemeckej demokratickej republike. 

Téma reparácií začne v Poľsku vždy rezonovať najmä vtedy, keď sa zhoršia jeho vzťahy s Nemeckom. Momentálne je to silná agenda premiérky Beaty Szydlovej.

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 7 d

Vznikajúca strana Miroslava Beblavého už spustila svoju webovú stránku, bude sa volať Spolu (podnázov Občianska demokracia), o jej zameraní ako proeurópskej strane hovoril Beblavý viac v nedávnom rozhovore pre Postoj.

Na stránke je už hlavné heslo, ktorým chce strana Spolu lákať voličov: „Sme silný tím poslancov a skúsených odborníkov okolo Miroslava Beblavého a chceme vymeniť vládu škandálov za spoľahlivú, odbornú a proeurópsku silu, ktorá bude riešiť skutočné problémy.“

O perspektíve novej strany sa dá v tomto momente len špekulovať, Beblavý s Jozefom Mihálom budú prirodzene oslovovať najmä tých, ktorí dali v posledných voľbách hlas Sieti a SaS. 

V istom zmysle je však momentálne najväčším súperom Beblavého skupiny Progresívne Slovensko, ktoré vzniká okolo Ivana Štefunka. To už medzitým vyzbieralo potrebných 10-tisíc podpisov na registráciu a budúci týždeň organizuje ideovú konferenciu.

Je možné, že obe strany sa neskôr zlúčia, predtým však bude pre každú dôležité, aby mala čo najlepší nástup a v prvých prieskumoch vyššie preferencie než liberálna dvojička. Aj od toho bude totiž závisieť, kto bude mať pri prípadnom zlučovaní silnejšiu pozíciu.

Zatiaľ je na tom lepšie Beblavého skupina, ktorá sa môže oprieť o svoju poslaneckú silu a pracovitého a v médiách intenzívne prítomného lídra.  

FOTO TASR – Martin Baumann
 

Adam Takáč pred 7 d

O irackých kresťanoch, ktorí pred takmer dvomi rokmi prišli na Slovensko, vznikol nový dokumentárny film. V utorok večer ho odvysiela Televízia LUX. Film s názvom Nový domov nadväzuje na prvý dokument o prenasledovaných kresťanoch Slzy a nádej Iraku, ktorý vznikol v prostredí utečeneckých táborov v Kurdistane pred dvomi rokmi (pozrieť si ho môžete tu).

V decembri 2015 k nám prišla skupina 149 utečencov. Svoje domovy museli opustiť po tom, čo ich vyhnali radikáli z Islamského štátu. Nie všetci si však na Slovensko dokázali zvyknúť, a preto sa niektorí vrátili do rodnej krajiny. Nový dokument zobrazuje život rodiny, ktorá sa na Slovensku rozhodla ostať a začať tu život odznova.

Foto: TASR/Vladimir Benko

Jaroslav Daniška pred 8 d

Americká tlač dnes venuje len veľmi okrajový priestor výročiu 11. septembra 2001, hurikán Irma je podstatne väčšia téma. Podarili sa aj bizarné kúsky, ako text surfera v New York Times, ktorý pred 16 rokmi nesurfoval, aj keď boli veľké vlny.

Potvrdili sa očakávania, že 11. septembrom sa začína v nejakom zmysle nová epocha? V niečom určite áno, islamský terorizmus je celkom iste definičným znakom sveta, v ktorom žijeme, islam sám a jeho konflikt so Západom aj vo svojom vnútri je veľkou témou, imigrácia z Blízkeho východu, kde mala prebehnúť vlna demokratizačných revolúcií, tiež.

Zmenil sa aj Západ a najmä Amerika. Svet Georga W. Busha je minulosťou rovnako ako Reaganov politický svet, vlastenectvo vytlačil nacionalizmus, kresťanstvo v politike zvetralo a stráca sa, miesto morálky zaujala zábava. Na to však nemal vplyv Usama bin Ládin ani Saddám Husajn. Skôr Západ sám.

Adam Takáč pred 8 d

Príbeh obce Spišský Hrhov a jej starostu Vladimíra Ledeckého je na Slovensku dobre známy. Teraz si ho všimli aj reportéri prestížneho NY Times. V reportáži opisujú, ako sa z východoslovenskej dediny, ktorá takmer zanikla, stalo prosperujúce miesto pre život – a to všetko v spolužití majoritnej časti obyvateľstva s rómskou komunitou.

Práca, férové pravidlá, ale najmä dôraz na vzájomné vzťahy sú hlavnými faktormi, ktoré zo Spišského Hrhova urobili inšpiráciu pre celú krajinu. Pohľad amerického novinára na unikátnu slovenskú obec a výsledok takmer dvadsaťročnej práce starostu Ledeckého si môžete prečítať tu.

Starosta Vladimír Ledecký s reportérmi z The New York Times. (Foto: facebook/Vladimir Ledecky)

Lukáš Obšitník pred 9 d

Kalifornská univerzita v Berkeley sa rozhodla v reakcii na blížiacu sa prednášku konzervatívca Bena Shapira ponúkať poradenstvo študentom, ktorí sa by sa ním mohli cítiť ohrození.

Shapira pozvala na univerzitu skupina študentov „Berkeley College Republicans“, 14. septembra tu bude mať prednášku s výbušným názvom „Povedzte nie násilníctvu v akademickom prostredí“. Bude hovoriť o ľavicovom politickom násilí na univerzitách.

Výkonný vicekancelár univerzity Paul Alivisatos v podrobnom nariadení o prípravách na prednášku okrem iného napísal, že škola na jednej strane podporuje slobodu prejavu, no „hlboko ju znepokojuje, aký dosah môžu mať niektorí prednášajúci na pocit bezpečnosti a spolupatričnosti jednotlivcov. Nikto by sa nemal cítiť ohrozovaný alebo obťažovaný len preto, kým je alebo čo si myslí“. Z toho dôvodu sa škola rozhodla ponúknuť študentom a zamestnancom školy poradenstvo vrátane psychologickej podpory.

Shapiro je politický komentátor, autor deviatich kníh a moderátor populárnej internetovej relácie „Ben Shapiro Show“. Je dlhoročným kritikom ľavicového liberalizmu, ale aj odporcom Donalda Trumpa a tzv. alternatívnej pravice.

„Aj myšlienky Martina Luthera Kinga boli vo svojej dobe hlboko rušivé,“ napísala v reakcii na krok univerzity v Berkeley Katrina Trinko v magazíne Daily Signal. „Vysoké školy by mali byť miestom, kde prekvitajú intelektuálne a morálne diskusie. Ak príde na školu nejaký prednášajúci, ktorý sa podľa vás mýli, nežiadajte poradcu. Choďte a diskutujte s ním! Položte mu tvrdú otázku! Napíšte do študentských novín komentár, kde ukážete jeho omyly. Ale poradenstvo?“

„Odpusťte, ale radšej by som zavrel univerzitu, ako by som mal študentom ponúkať poradenstvo na vyrovnanie sa s myšlienkami, s ktorými nesúhlasia,“ reagoval na svojom twitteri Robert P. George, profesor na Princeton University a signatár výzvy študentom k samostatnému mysleniu.

Foto: Ben Shapiro (flickr.com/Gage Skidmore)

Ján Duda pred 9 d

Evanjelium 23. nedele v cezročnom období (10. 9. 2017) nastoľuje tri témy: bratské napomenutie hriešnika, udelenie moci zväzovať a rozväzovať, spoločná modlitba komunity veriacich (Mt 18,15-20). K tomu tri poznámky.

(1) Sú autori, ktorí tvrdia, že tieto tri témy spolu úzko súvisia. Aj ja si to myslím. Neviem si ani len predstaviť, že by niekto iného napomínal či vyháňal z cirkevného spoločenstva bez toho, aby sa najprv za neho a jeho obrátenie modlil. Zo všetkých troch tém mi modlitba pripadá ako najdôležitejšia.

(2) Tentoraz Ježiš hovorí o komunitnej modlitbe: kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi. Ako sa dá kresťansky morálne žiť a nemodliť sa? A nechodiť do spoločenstva kresťanov a spolu s nimi sa nemodliť?

(3) Existuje výnimočná komunitná modlitba: sv. omša. Nie je to len modlitba, ale je to aj modlitba. Je to výnimočná modlitba úzko spätá so sviatosťou Eucharistie. Chceme, aby ľudia mali vieru v Boha a večný život? Mnohé osobnosti odporúčajú cestu sviatostnej liturgie (Ratzinger – Benedikt XVI., Caffarra a iní). Túto cestu odporúčajú aj konvertiti (niektorým veľmi pomohla modlitba na každodennej sv. omši). Chceme mať a hľadáme duchovné povolania? Ako ich môžeme mať, keď naše kostoly nemajú miništrantov, ktorí by rástli pri oltári a ktorí by mali hlboký vzťah k službe ohlasovania evanjelia a k eucharistickému oltáru? A hľadáme ich vôbec pri oltári? Kde máme počuť o Bohu a jeho plánoch s človekom, ak nie v kostole pri sv. omši?

Ponaučenie: urobme čosi pre svoju vieru a zhromažďujme sa so svojimi bratmi a sestrami k spoločnej modlitbe; zvlášť účasťou a modlitbou na sv. omši.

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: elevateyourmarriage.com

Jaroslav Daniška pred 13 d

Andrej Babiš mení taktiku a počas rokovania parlamentu o zbavení imunity v kauze firemno-rodinnej reality Bocianie hniezdo požiadal parlament, aby ho zbavili imunity. Strana ANO pôvodne zbavenie imunity Babiša aj jeho dvojky Faltýnka rázne odmietala, označovala to za účelový politický predvolebný krok.

Babiš tiež obvinil políciu, že zamlčiava dôkazy, ktoré jej predložil, a verejnosti odkázal, že keby nebol v politike, nikdy by sa táto kauza neriešila.

Babišovi muselo byť od začiatku jasné, že o imunitu príde, prekvapivý bol skôr doterajší vzdor. Otázkou je, ako sa česká politická scéna vysporiada s Andrejom Babišom po voľbách, ktoré pravdepodobne vyhrá.

Foto: FB profil A. Babiša

 

Martin Hanus pred 13 d

Dnes večer sa bude konať v rámci série diskusií Bratislavských Hanusových dní debata o skutočnom poslaní Ústavu pamäti národa, ako aj o pripravovanej novele zákona z dielne vládnej koalície. 

Diskutovať budú Ondrej Krajňák (predseda správnej rady ÚPN), František Mikloško (politik, bývalý predseda NR SR), Jaroslav Paška (podpredseda SNS), Ondrej Dostál (poslanec NR SR) a Juraj Šeliga (iniciatíva Pamätaj). Diskusia sa koná v Bratislave na Malej scéne STU o 19.00.

Budeme sa baviť o tom, čo je podstatou dedičstva Jána Langoša, zakladateľa tejto inštitúcie, či ešte ÚPN nadväzuje na toto dedičstvo, či má jeho existencia zmysel a čo s ním zamýšľa spraviť novela zákona.

Na fotke z roku 2004 Ján Langoš, prvý predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, odhaľuje pamätník ľuďom, ktorí v túžbe po slobode zahynuli v rokoch 1948 – 89 na československých hraniciach. Ján Langoš v tomto príhovore zdôraznil, že verejnosť nesmie zabudnúť na zmarené životy, na bolesť blízkych a dopustiť, aby zločiny komunizmu zostali nepotrestané. FOTO TASR – Milan Kapusta
FOTO – TASR – Milan Kapusta