Krátke správy redakcie

Adam Takáč pred 1165 d

Na rannej súkromnej bohoslužbe pre nového amerického prezidenta Donalda Trumpa v Episkopálnom kostole sv. Jána kázal pastor Robert Jeffers. Baptistický duchovný, ktorý bol tiež členom Trumpovho poradného tímu počas kampane, je známy svojimi kontroverznými výrokmi na adresu moslimov, mormónov, katolíkov, ako aj homosexuálov.

Islam a mormónstvo označil v minulosti za „herézy z pekelnej jamy“ a o katolíckej cirkvi sa vyjadril, že ju zviedol Satan. O prezidentovi Obamovi povedal, že „vydláždil cestu antikristovi“, na margo homosexuálov vyhlásil, že vedú „mizerný a špinavý životný štýl“.

Na rannú bohoslužbu v kostole neďaleko Bieleho domu sa zišlo okolo 300 ľudí vrátane rodinných príslušníkov Donalda Trumpa a nového viceprezidenta Mikea Pencea. Na tradičnej bohoslužbe sa od čias Franklina Roosvelta zúčastnil v deň inaugurácie každý novozvolený prezident Spojených štátov s výnimkou Richarda Nixona v roku 1973.

Foto: twitter

Martin Hanus pred 1165 d

Nemeckým diplomatom sa podarilo sprostredkovať dohodu o zastavení bojov pri hlavnom meste Sýrie Damasku. Celé týždne medzi sebou bojovali v údolí Vádi Barada jednotky sýrskej armády s povstalcami, a keďže v údolí sú vodné zdroje, milióny ľudí v Damasku boli prakticky bez prístupu k pitnej vode. 

 

Podľa informácií Spiegla požiadala nemeckú diplomaciu o pomoc opozícia, podľa čerstvej dohody by mala Asadova armáda umožniť povstalcom návrat do nimi kontrolovanej provincie Idlib, dodávky pitnej vody by sa mali obnoviť.  

 

Ešte nie je zrejmé, či táto dohoda na lokálnom prímerí bude mať dosah na nové mierové rokovania v kazašskej Astane. V pondelok sa tam pod taktovkou Ruska, Turecka a Iránu začínajú rokovania o mieri v Sýrii aj za účasti sýrskeho prezidenta Asada. Mnohé opozičné skupiny spadajúce pod takzvanú Slobodnú sýrsku armádu odmietali svoju účasť kvôli bojom vo Vádi Barada, je otázne, či sa to po zastavení bojov zmení.

 

Ilustračné foto z predmestia Damasku, TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1165 d

Vo Washingtone sa včera začali inauguračné slávnosti, Donald Trump napríklad navštívil vojenský cintorín, večer sa konal koncert na jeho počesť. Bola to zaujímavá zmes, našinec len ťažko hľadal medzi vystupujúcimi známejšie meno, skrátka iná Amerika.

 

Hralo sa country, americký folk, u nás neznámy rock, vystúpili klavírni šoumeni z Utahu (inak úspešní na YouTube) či hudba americkej armády. Divák si mohol všimnúť zaujímavý kontrast: Donald Trump veľa kýval hlavou do rytmu, veľa gestikuloval, ale menej poznal slová piesní.  Ešte stratenejšie pôsobila jeho manželka a vôbec blízka rodina. Slová, naopak, poznali ľudia zhromaždení okolo Lincolnovho pamätníka. V piesňach sa opakovali patriotické motívy, veľa sa hovorilo o Bohu, rodine, prírode a USA. To posledné sa často aj skandovalo.

 

Táto Amerika sa zjavne na nového prezidenta veľmi spolieha. A Trump, súdiac podľa jeho vystúpenia na záver koncertu, to vie.

Ján Krupa pred 1165 d

Na rok 2017 pripadli dve významné výročia v Rusku: 100. výročie obnovenia patriarchátu a 100. výročie Októbrovej revolúcie. Pri druhom uvedenom výročí bude Ruská pravoslávna cirkev oslavovať „nových mučeníkov“, ktorí zomreli pre vieru v rokoch sovietskeho ateizmu. Hlavné oslavy sú naplánované na obdobie od konca októbra do začiatku decembra 2017.

 

Na nedávnom stretnutí eparchiálnej rady petrohradský metropolita Barsanufius informoval, že sa pripravuje špeciálny relikviár s čiastočkami zo všetkých „nových mučeníkov“, ktorých pozostatky boli objavené. „Relikviár precestuje všetky eparchie Ruskej pravoslávnej cirkvi“. Doposiaľ sú známe mená desiatok tisíc mučeníkov zo sovietskej éry, pričom už vyše tisíc z nich bolo kanonizovaných.

 

Protojerej Vladimir Sorokin z informačného oddelenia oznámil, že komisia pre kanonizácie vydá nový Synodikon s menami takmer 6 000 veriacich, ktorí trpeli pre vieru počas komunizmu. Komisia tiež navrhla, aby všetky eparchiálne kláštory odslúžili božskú liturgiu v predvečer 18. februára v spomienke na 18. február 1932, keď boli vyhnaní všetci mnísi a mníšky z Petrohradu. Túto iniciatívu podporuje metropolita Barsanufius. 

 

Medzi nových ruských mučeníkov je zaradený aj cár Mikuláš II. s rodinou, hierarchovia, klérus, mnísi, mníšky a mnohí laici.

 


 

 

 

Imrich Gazda pred 1165 d

Od stredy sa kresťania modlia za svoju jednotu v rámci každoročného Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Ekumenický týždeň, ktorý trvá od 18. do 25. januára, sa tento rok zameriava na slová apoštola Pavla z Druhého listu Korinťanom: „Kristova láska nás pobáda k zmiereniu.“

Materiály k modlitbe a rozjímaniu pripravila skupina kresťanských cirkví v nemeckom Wittenbergu, keďže práve tento rok uplynie 500. výročie reformácie Martina Luthera. V slovenskom preklade sú dostupné tu.

K modlitbám za zjednotenie kresťanov vyzval po stredajšej generálnej audiencii aj pápež František: „Dnes sa začína Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý nám tento rok dáva uvažovať nad láskou Krista pobádajúceho k zmiereniu. Drahí mladí, modlite sa, aby sa všetci kresťania opäť stali jednou rodinou; drahí chorí, obetujte svoje utrpenie za jednotu Cirkvi; a vy, drahí novomanželia, zakúšajte nezištnú lásku, akou je láska Boha k ľudstvu.“

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov je spoločnou iniciatívou Komisie pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví a Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov. Iniciátorom každoročných modlitieb na tento úmysel bol v roku 1908 anglikánsky duchovný Paula Wattsona, ktorý neskôr vstúpil do Katolíckej cirkvi. Jeho nápad podporil vtedajší pápež sv. Pius X. Na celú cirkev rozšíril túto myšlienku pápež Benedikt XV. listom Romanorum Pontificium z 25. februára 1916. Na južnej pologuli sa za jednotu kresťanov modlia v inom termíne, približne v turíčnom období.

Vyvrcholením spoločných modlitieb bude ekumenická slávnosť v rímskej Bazilike sv. Pavla za hradbami 25. januára o 17.30 za účasti pápeža Františka a predstaviteľov ďalších kresťanských denominácií.

Ilustračné foto – TASR/Daniel Veselský

Jozef Majchrák pred 1166 d

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov oznámil, že Rusko pozvalo na summit o Sýrii aj USA. Rokovania, ktoré sprostredkovali Rusko, Turecko a Irán, by sa mali začať 23. januára v kazašskej Astane. Proti americkej účasti sa už ohradil Irán.

 

Sýrsku vládnu delegáciu v Astane by mal viesť veľvyslanec pri OSN Bašár Džaafarí a mali by v nej byť aj zástupcovia armády. Stále však nie je jasné, aké zloženie bude mať delegácia, ktorá by mala zastupovať sýrsku opozíciu. 

Foto: TASR/AP

Ján Krupa pred 1166 d

Islamský teológ Mouhanad Khorchide žiada v nadväznosti na pápeža Františka Rok milosrdenstva pre moslimov. „Moslimovia potrebujú Rok milosrdenstva, aby na jednej strane sami kriticky uvažovali nad vnútroislamskými spoločenskými pomermi a na druhej strane pozvali neislamský svet sadnúť si spolu k stolu milosrdenstva, aby sme začali brať úprimne a vážne našu spoločnú zodpovednosť za milosrdný svet,“ píše Khorchide vo svojom príspevku pre prílohu Christ & Welt nemeckého časopisu Zeit.

 


Pre mnohých ľudí to znie „absurdne vzhľadom na mnohé správy o terore v mene islamu“, píše ďalej profesor islamskej katechetiky na univerzite v Münsteri. Korán však zdôrazňuje milosrdenstvo ako „nijaká iná kniha“. Napriek tomu podľa Khorchideho „veľmi často chýba nielen reč o milosrdenstve v každodennom živote niektorých moslimov, ale – a hlavne – presadzovanie milosrdenstva v konaní týchto veriacich.“

 


Toto platí nielen pre moslimov. „A preto pápež nie neprávom vyhlásil rok 2016 za Rok milosrdenstva, lebo celý svet potrebuje dnes koncept milosrdenstva, chápaného ako bezvýhradný príklon každého človeka k svojmu blížnemu.“ Z tohto konceptu vzniká aj štátnopolitická úloha: „Kultúrne a individuálne rozdiely majú zostať zachované, no už nemajú byť nevnímané ako vymedzovanie alebo vyčleňovanie sa, ale ako obohatenie našej plurality. 

 


Zároveň je neúprimné hovoriť o milosrdenstve, „zatiaľ čo dennodenne nespočetný počet ľudí hladuje, mrzne“, píše ďalej Khorchide. „Žiaľ, musíme ako západné spoločnosti priznať svoje zlyhanie pri presadzovaní milosrdenstva vo vonkajšej politike.“ Tu treba začať.  
 

Imrich Gazda pred 1167 d

Teológ Tomáš Halík sa opäť pustil do českého prezidenta Miloša Zemana, ktorý mu to vrátil cez svojho hovorcu Jiřího Ovčáčka. Halík skritizoval Zemana za to, že pozval pápeža Františka na návštevu Českej republiky. Príležitosťou k návšteve ČR je 75. výročie vypálenia Lidic, napísal Zeman v liste, ktorý pápežovi adresoval minulý týždeň.

„Som hlboko presvedčený, že pápež by rozhodne nemal prijať toto pozvanie, a dúfam, že ho neprijme,“ povedal Halík pre ČTK. „Miloš Zeman týmto pozvaním totiž nesleduje uctenie pamiatky lidických obetí, ale ide mu o zneužitie popularity pápeža k vlastnej sebaprezentácii v predvolebnej prezidentskej kampani,“ uviedol Halík, ktorý zdôraznil „úplný morálny protiklad“ medzi prezidentom a pápežom v prístupe k utečencom. „Ak bude návšteva o rok či viac odložená, existuje reálna nádej, že pápež sa na Hrade stretne s dôstojnejším reprezentantom českého štátu,“ dodal Halík, ktorý sa v minulosti pohrával s myšlienkou, že by kandidoval za hlavu štátu.

Prezidentov hovorca Jiří Ovčáček cez Novinky.cz Halíkovi odkázal, aby „prestal načúvať hlasom z pekla“.

Nateraz posledným pápežom, ktorý navštívil našich západných susedov, bol Benedikt XVI. v roku 2009.

Foto – TASR/AP

Imrich Gazda pred 1167 d

Polemika okolo novely zákona o registrácii cirkví z dielne SNS pokračuje. Novelu, ktorú parlament schválil koncom novembra minulého roku, prezident Andrej Kiska pred Vianocami vetoval. Včera sa prezidentovým vetom zaoberal Výbor NR SR pre kultúru a médiá, ktorý odmietol prezidentove výhrady a odporučil novelu opätovne schváliť.

O čo vlastne ide? Niekoľkí poslanci SNS na čele s predsedom Andrejom Dankom sa rozhodli sprísniť podmienky registrácie nových cirkví a náboženských spoločností na Slovensku. V novele zákona presadili, aby sa zvýšil počet členov potrebných pre registráciu z doterajších 20-tisíc plnoletých občanov SR až na 50-tisíc.

Prezident vo svojom vete uviedol, že „novela neprimerane zasahuje do základných práv a slobôd garantovaných ústavou SR“. Kiska je presvedčený, že predkladatelia, ktorí chcú novelou zabrániť špekulatívnym registráciám nových cirkví a náboženských spoločností, nepreukázali zvýšené riziko takýchto podvodov, ani nevysvetlili, v čom je súčasná úprava nepostačujúca.

„Od schválenia v súčasnosti platnej zákonnej úpravy v roku 2007 nebola zaregistrovaná žiadna nová cirkev alebo náboženská spoločnosť. Navyše, podľa dostupných informácií eviduje štát po roku 2007 jediný pokus špekulatívne zaregistrovať cirkev alebo náboženskú spoločnosť,“ konštatoval Kiska.

Predseda kultúrno-mediálneho výboru Dušan Jarjabek prezidentovi odkázal, že zákon nie je proti niečomu či niekomu, ale za niečo. „Je za zachovanie hodnôt tradičných v tomto prostredí," citovala TASR poslanca za Smer.

Na najbližšej schôdzi parlamentu, ktorá sa začne 31. januára, nemožno očakávať iný scenár ako prelomenie prezidentovho veta a opätovné schválenie zákona.

Foto - TASR/Prezidentská kancelária SR (prezident Kiska sa zhovára s generálnym biskupom ECAV Milošom Klátikom počas novoročného prijatia predstaviteľov cirkví a náboženských spoločností)  

Martin Hanus pred 1168 d

Čo sa stane, ak Donald Trump naplní svoje sľuby a zavedie vyššie clá na vybrané produkty? Nemecký expert na obchodné právo Hans-Michael Wolffgang hovorí pre Spiegel, prečo má obavu z obchodnej vojny, ktorú môže rozpútať nastupujúci americký prezident. 

 

Novinárov zo Spiegla zaujímalo, čo sa stane, ak Trump naozaj uvalí na BMW trestné clo vo výške 35 percent za každé auto, ktoré nebolo vyrobené v USA. Wolffgang vraví, že v takom prípade by porušil pravidlá WTO (Svetová obchodná organizácia), ktoré sú viazané na takzvané zmluvné clá. Každý štát si v zakladajúcej zmluve WTO stanovil maximálne clá pre jednotlivé brandže, tieto clá sa však nedajú zmeniť jednostranne. Ako hovorí ďalej Wolffgang, zmluvy sú vyrokované rôzne, clá na import osobných vozidiel sú v USA 2 percentá, kým v Mexiku 30 percent.

 

Keby však Trump porušil zmluvu WTO, iné štáty by USA zažalovali a všetko by spelo k obchodnej vojne. WTO nemá páky, aby Trumpa donútili zrušiť nelegálne stanovené clá. Môže však iným štátom dovoliť, aby na správanie USA zareagovali trestnými clami. Wolffgang si myslí, že USA by mohli riskovať aj vystúpenie z WTO, pretože Trump sa bude spoliehať, že vnútorný dopyt veľkého amerického trhu je taký silný, že by dokázal vykompenzovať prepad zahraničného obchodu.

 

Podľa Wolffganga by však Trump v konečnom dôsledku svojej krajine ublížil: jednak by vzrástli ceny dovážaných produktov, no aj na vnútornom trhu by poklesla konkurencia, americké firmy by tak predávali menšiu kvalitu za vyššie ceny.

 

Ak tento vývoj nastane, Wolffgang radí, aby sa Európa začala oveľa viac orientovať na Áziu, kde pod taktovkou Číny (ktorá sa v tomto zmysle teší z Trumpovho deklarovaného ústupu z obchodnej dohody TPP) vzniká spoločný ekonomický priestor s 3,5 miliardami obyvateľov.

 

Ilustračné foto: TASR/AP