Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1168 d

Človek už začínal mať pocit, že sa to s kauzou povýšenia Andreja Danka na kapitána v médiách tak trochu preháňa a i tých internetových vtípkov už bolo viac než treba. Ale potom si pozriete tlačovú konferenciu spravodlivo rozhorčeného ministra obrany Petra Gajdoša a s otvorenými ústami sledujete, ako si národniari so svojím dankovsko-armádnym PR všetku tú „vlnu hystérie“ nanovo roztáčajú sami. Karikaturisti majú zase ďalší týždeň čo kresliť. 

 

Na snímke minister obrany SR Peter Gajdoš. FOTO TASR – Jakub Kotian

Adam Takáč pred 1168 d

Český kardinál Miroslav Vlk trpí rakovinou pľúc s metastázami do kostí. Túto informáciu dnes priniesli médiá s odvolaním sa na kardinálovu webovú stránku.

84-ročný Vlk začal mať problémy už na jar minulého roka. Napriek zhoršenému zdravotnému stavu absolvoval ešte na prelome novembra a decembra viaceré cesty po Európe. Na Vianoce sa mu však pohoršilo natoľko, že hospitalizácia bola nevyhnutná. Podľa vlastných slov sa mu zatmelo pred očami, mal závraty, a tak nakoniec na Štedrý deň putoval do nemocnice. Po štyroch dňoch ho prepustili, avšak pre pretrvávajúcu bolesť ramena podstúpil po Novom roku celotelové CT vyšetrenie a bronchoskopiu, ktorá potvrdila tumor pľúc s metastázami do kostí. Do domáceho ošetrenia ho prepustili minulý piatok. Po stanovení ďalšej liečby na onkologickej klinike podstúpi Vlk chemoterapiu.

Ako uvádza kardinálov web, stanovenú diagnózu prijal v pokoji. Keď mu ju profesori prezradili, bol to on, kto ich uisťoval, že je na správnej ceste, pretože „sa mu už viackrát zdalo, že odísť „tam“, je to najsprávnejšie riešenie.“

Foto: facebook

Lukáš Obšitník pred 1168 d

Donald Trump v pondelok podpísal nariadenie, ktorým zakazuje vládne financovanie zahraničných mimovládnych spoločností, ktoré vykonávajú potraty alebo lobujú za ich zlegalizovanie. Dokument zasiahne aj Medzinárodnú federáciu Planned Parenthood (IPPF).

Toto nariadenie je známe ako „Mexico City Policy“, v posledných desaťročiach patrí medzi prvé dokumenty, ktorými sa zaoberajú novozvolení prezidenti USA. Ako prvý ho zaviedol Ronald Reagan v roku 1984, po ňom ho potvrdil aj nasledujúci republikánsky prezident George H. W. Bush. Demokrat Bill Clinton ho zrušil hneď po svojom zvolení v roku 1993. O osem rokov neskôr ho republikán George W. Bush znovu zaviedol, no od roku 2009 bolo opäť zrušené demokratom Barackom Obamom.

Najväčšia propotratová spoločnosť v USA Planned Parenthood je členskou organizáciou IPPF. Za rok 2014 mala celkové príjmy vo výške 1,3 miliardy dolárov, z toho až 528 miliónov (41 percent) pochádzalo od štátu. Planned Parenthood patrila v prezidentských voľbách tiež medzi významných podporovateľov demokratickej kandidátky Hillary Clintonovej. Od roku 2012 spoločnosť venovala na kampaň demokratických politikov celkovo 38 miliónov dolárov.

Medzinárodná federácia Planned Parenthood má sídlo v Londýne, je financovaná mnohými vládami vo svete, okrem USA napr. aj Európskou komisiou či Populačným fondom OSN. Jej členskou organizáciou je aj slovenská Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. Nariadenie „Mexico City Policy“ ukončí financovanie IPPF zo strany vlády USA. Keď sa to stalo naposledy v roku 2001, IPPF prišla o pätinu svojich príjmov.

Foto: flickr.com/Gage Skidmore

Jaroslav Daniška pred 1168 d

Čína sa môže pomaly obracať od ateizmu ku konfucianizmu. Ako si všimli Lidové noviny, čínske súkromné školy (sic!) začali Konfuciov kult využívať vo svojej pedagogike, riaditeľka škôlky, o ktorej je text, hovorí, že deťom cez Konfucia a konfuciánskych autorov vštepujú „úctu k rodičom, pedagógom aj potrebu súcitu“ v zaobchádzaní s ľuďmi. Dodajme, že konfucianizmus má v základných črtách rovnakú etiku ako kresťanstvo. A hoci ide zjavne zatiaľ o výnimku, budúcnosť ukáže, či ju raz nenazveme prvou lastovičkou.

Foto: Portrét Konfucia z 18. storočia, zdroj: wikimedia

Ján Krupa pred 1168 d

Počet kresťanov na Blízkom východe klesá nielen v dôsledku násilných konfliktov, ale aj malej ochoty kresťanských komunít prevziať politickú zodpovednosť. Toto zdôraznil libanonský prezident Michel Aoun (na archívnom obr.) na stretnutí s predstavenstvom Rady cirkví Blízkeho východu (MECC), ktoré sa uskutočnilo 17. januára 2017 v libanonskom prezidentskom paláci v Baabde.

 

Prezident poukázal na drastický úbytok počtu kresťanov v Iraku. Zatiaľ čo pred 15 rokmi ich tam bolo 1,5 milióna, dnes je to už len niečo vyše 300 000. „Nevieme, koľko kresťanov opustilo Sýriu,“ dodal prezident Aoun. Zoči-voči týmto procesom treba trvať na tom, že len aktívna účasť kresťanov na politickom živote vlastnej krajiny môže garantovať kontinuitu prítomnosti kresťanstva na Blízkom východe.

 

Koncom októbra 2016 zvolený libanonský prezident Michel Aoun sa stal zosobneným symbolom posolstva, že dohody medzi moslimskými a kresťanskými politikmi sa síce nerodia ľahko, ale nie je to nemožné. Od mája 2014, keď sa skončilo funkčné obdobie jeho prezidentského predchodcu Michela Suleimana, stroskotalo 45 pokusov zvoliť nového prezidenta, pretože  libanonskí kresťanskí a moslimskí politici sa nevedeli dohodnúť na kandidátovi. Podľa libanonskej ústavy musí byť prezidentom zakaždým maronitský kresťan, premiérom sunnitský moslim a predsedom parlamentu šíitsky moslim.

 

Slová libanonského prezidenta zaiste potešili chaldejského katolíckeho patriarchu Louisa Raphaela Saka, ktorý niekoľko dní predtým oficiálne navrhol kresťanským cirkvám prítomným v Iraku, aby spoločne vytvorili „Radu cirkví Iraku“. Slúžila by podpore „ducha kresťanskej jednoty“ a okrem iného vypracúvaniu spoločných stanovísk k spoločensko-politickým otázkam, hlavne sociálnej spravodlivosti a rovnoprávnosti kresťanov a moslimov v Iraku.

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 1168 d

Marek Vácha, katolícky kňaz a akademik z univerzity v Brne, napísal výborný blog o holandskej eutanázii. Holandsko totiž uvažuje o vstupe do novej fázy, kde bude eutanázia dostupná doslova na požiadanie.

 

Vácha si všimol, že na to, že jedným z hlavných argumentov liberalizácie zabitia na požiadanie bolo tvrdenie o terminálnej fáze života a nevyliečiteľnom stave, sa čísla stále zvyšujú. V roku 2010 bolo vykonaných 3 136 eutanázií, v roku 2015 už 5 516, čo je nárast o 76 percent, autor tiež dodáva, že tieto zabitia už majú významný celospoločenský podiel: 3,9 percenta všetkých úmrtí v Holandsku tvorili v roku 2015 práve eutanázie. Autor za trendom vidí stále viac a viac benevolencie v prístupe.

 

Nový zákon vychádza tomuto prístupu ešte viac v ústrety, ako píše Vácha: „Nyní si Nizozemci konečně řekli, jak to je. Na konci roku 2016 je zde nový návrh zákona, která má být projednán a případně schválen v druhé půli roku 2017. Zákon navrhuje, aby každý občan, který již cítí, že jeho život je završen („completed life“), bez jakékoli diagnózy, prostě proto, že cítí, že jeho život je kompletní, může oficiálně požádat o asistovanou sebevraždu a příslušník nově zřízené profese, nazvané „end-of-life practitioner“, který má medicínské vzdělání, věc provede. Zákon neomezuje věk žadatele, žadatel nemusí mít žádnou diagnózu, stačí mít jen pocit stáří a pocit, že toho již zde bylo dost. A místo toho, aby občané nějak neodborně skákali z mostu, či se nějak amatérsky věšeli, stát zřídí příslušného odborníka.“

 

Ako myslí holandský zákon na zneužitie? Nuž takto: „Žádost musí být podána nejméně dvakrát, mezi oběma žádostmi musí uplynout nejméně dva měsíce, aby bylo zřejmé, že přání zemřít je trvalé. Druhý „end-of-life practitioner“ musí kauzu zhodnotit jako konsiliář. Jak je tradicí, tak je ujišťováno, že vše bude samozřejmě a určitě pečlivě zváženo a že nikdy a v žádném případě nedojde k jevu kluzkého svahu.“

 

Autor na to trefne dodáva: „Myslím, že to již opravdu nedojde, neboť již není kam se klouzat.“

Imrich Gazda pred 1168 d

Pápež František sa v rozhovore pre denník El País vyjadril k osobe nového amerického prezidenta Donalda Trumpa. „Uvidíme, čo urobí, a potom budeme hodnotiť,“ povedal Svätý Otec, podľa ktorého osoby treba hodnotiť na základe konkrétnych skutkov. Upadať do predčasného pesimizmu alebo optimizmu je podľa Františka nerozumné.

V nasledujúcej otázke sa ho redaktori spýtali, ako hodnotí vlnu politického populizmu v USA a v Európe. „Krízy vyvolávajú strach, obavy,“ povedal pápež, pričom odkázal na Nemecko v 30. rokoch minulého storočia. „Hitler neukradol moc, zvolil ho jeho ľud a on potom tento ľud zničil. To je nebezpečné. V časoch kríz nefunguje rozlišovanie... Hľadáme spasiteľa, ktorý nám prinavráti identitu a pred inými národmi, ktoré by nám ju mohli vziať, sa bránime múrmi, ostnatými drôtmi, čímkoľvek,“ uviedol pápež, podľa ktorého má každá krajina právo na obranu svojich hraníc, ale zároveň je nevyhnutné viesť dialóg s tými druhými.

Pri príležitosti inaugurácie nového amerického prezidenta mu hlava katolíckej cirkvi zaslala blahoprajný telegram, v ktorom uviedla: „V čase, keď je naša ľudská rodina sužovaná vážnymi humanitárnymi krízami, ktoré si vyžadujú prezieravé a spoločné politické odpovede, modlím sa, aby vaše rozhodnutia boli vedené bohatými duchovnými a etickými hodnotami, ktoré formovali dejiny amerického ľudu a záväzok vášho národa voči podpore ľudskej dôstojnosti a slobody na celom svete. Nech sa pod Vaším vedením veľkosť Ameriky naďalej meria v prvom rade podľa jej záujmu o chorých, ľudí na okraji a tých, ktorí sú v núdzi, ako Lazár, ktorý stojí predo dvermi.“

Foto – TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1169 d

Vo Washingtone, Londýne, Paríži, ale aj gruzínskom Tbilisi a mnohých mestách po celom svete sa konajú masové demonštrácie proti Donaldovi Trumpovi, niektoré z mítingov prebehli už včera, americké sa konajú dnes. Vo Washingtone sa podľa CNN zišlo dnes dopoludnia viac ako milión ľudí, pôvodne ženský pochod bol predefinovaný na anti-trumpovskú demonštráciu.

 

Vystúpilo viacero celebrít, najmä herečiek a speváčok, ktoré sa predháňali v hysterických tvrdeniach a ukričaných výpovediach. „Som odporná! Podobne ako Gloria (...) Michelle, Hillary!“ kričala americká herečka Juddová. „Dobro v týchto voľbách nezvíťazilo, ale  nakoniec zvíťazí,“ uistila zase dav zhromaždených speváčka Madonna.

 

Netreba dodávať, že čím radikálnejšie a nahnevanejšie budú herečky, speváčky a aktivistky vystupovať, tým lepšie pre Trumpa a republikánov. Organizátori tvrdia, že chcú v mítingoch pokračovať.

 

V rannej politickej diskusii na CNN sa dnes odohrala priam východoeurópska hádka o povahe médií a ich odlišnom prístupe k odchádzajúcemu Obamovi a prichádzajúcemu Trumpovi. Jeden z prítomných konzervatívnych žurnalistov ukázal rozpor v tom, že zatiaľ čo Trump nesie zodpovednosť za všetko, čo sa v krajine v jeho mene alebo proti nemu odohrá, Obamovi nikto nič podobné neprisudzoval. A to ani vtedy, keď niektorí ľudia – tvrdil novinár – zomreli v dôsledku zmien v zdravotníctve, ktoré zaviedol. Amerika je na nohách, doslova.

 

 

Ján Duda pred 1169 d

Evanjelium dnešnej nedele je o tom, ako sa Ježiš dopočul o uväznení Jána Krstiteľa, vrátil sa do Galiley a pri Galilejskom mori povolal svojich prvých štyroch učeníkov (Mt 4, 12-23).

(1) Mám dojem, že opis povolania k duchovnému stavu má v evanjeliách dosť zjednodušený scenár: Ježiš povolá a povolaný človek ide. Ale čo to urobí s vnútrom povoleného, o tom je možné iba tušiť.

(2) Existujú pokojné povolania k duchovnej službe (napr. Samuel), pri iných sa Pán aj „nahnevá“ (Mojžiš, Jeremiáš), pri ďalších Pán dokonca narazí na odpor povolaného, ktorý uteká (Jonáš). Alebo je situácia komplikovaná iným spôsobom, ako pri povolaní Šavla pred Damaškom, ktoré nie je vôbec jednoduché.

(3) Sú aj takí Pánom povolaní, ktorých osobný život nesie črty vážnej drámy či až tragédie. Spomeňme si na kráľa Šaula či Judáša. Sú to veľmi bolestné príbehy, ak sa človek spreneverí povolaniu, ktoré dostal od Pána.

Ponaučenie: modlime sa za Pánom povolaných a osobitne za tých, ktorých spôsob života poukazuje, že ich povolanie sa pre nich stalo ťažkou životnou drámou.

Požehnanú nedeľu praje všetkým Ján Duda.

Martin Hanus pred 1169 d

Hoci podaktorí videli v inauguračnom prejave Donalda Trumpa prejav sily a odhodlania, osobne som mal po celý čas skôr pocit nepatričnosti až trápnosti. Inaugurácia nového prezidenta bývala dosiaľ vždy oslavou jednoty. Aj prítomnosť bývalých prezidentov – ešte nikdy predtým sa nezúčastnilo na prísahe nastupujúceho prezidenta toľko bývalých prezidentov vrátane 92-ročného Jimmyho Cartera – akoby sama predznamenávala vznešenosť formy.

 

Pred Trumpovým prejavom z jeho okolia prenikalo, že nový prezident prednesie viac filozofickú reč, ktorá sa bude inšpirovať Kennedym a Reaganom. To, že Trump potreboval ukázať istý hlbší rozmer, priamo súviselo aj s tým, že žiaden z jeho predchodcov nebol pri svojom štarte taký nepopulárny ako on sám (napokon, aj napriek presvedčivému víťazstvu v zbore veliteľov ho volilo o tri milióny Američanov menej než neobľúbenú Hillary). Lenže potom prišiel samotný prejav, ktorý sa tónom a obsahom nelíšil od jeho mítingových rečí v predvolebnej kampani. Bol to prejav plochých nacionalistických či na seba upätých sloganov, efektívnych v kampani, ale celkom nepatričných pri takejto udalosti, kde ide o celok. 

 

Stačí si ho porovnať s inauguračným prejavom Ronalda Reagana z roku 1981 (tu je video, tu si možno prečítať prepis), ten priam civilizačný rozdiel ťažko opísať. Reagan pritom nastupoval v ekonomicky oveľa horšej situácii než Trump, Američanov trápila stúpajúca nezamestnanosť aj inflácia. Lenže Reagan nebol politický klaun, ale štátnik. Najskôr v pútavých obrazoch opísal pochmúrny obraz doby, ktorý trápil všetkých obyvateľov. Následne načrtol princípy svojej vlády, vo vznešených vetách, ktoré sa citujú dodnes, aby potom hovoril o veľkosti spoločných dejín a jednotiacich ideách Ameriky. Jednoducho prejav, pri ktorom podskočilo srdce aj mnohým z tých, ktorí Reagana nevolili.

 

Keby sa tejto piatkovej inaugurácie Reagan dožil a sledoval na tribúne Donalda Trumpa, nad tým úpadkom formy aj obsahu by len neveriacky krútil hlavou.

 

Donald Trump reční po tom, čo zložil prísahu ako 45. prezident Spojených štátov amerických v centre Washingtonu 20. januára 2017. FOTO TASR/AP