Krátke správy redakcie

Jozef Majchrák pred 1213 d

Podľa výskumu Inštitútu pre verejné otázky je najpopulárnejšou stranou medzi mladými ľuďmi od 18 do 39 rokov Kotlebova ĽSNS. Tesne za ňou nasleduje SaS. Nuž, zdá sa, že 90. roky, keď sa prvovoliči a mladí voliči výrazne pričinili o porážku Vladimíra Mečiara a vo veľkom počte podporovali reformnú pravicu, sú definitívne preč. S mobilizačnými kampaňami na oslovenie mladých voličov a volaním po čo najrýchlejšom zavedení internetových volieb sa to v budúcnosti už asi príliš preháňať nebude. 

Foto: TASR/ Martin Baumann

Imrich Gazda pred 1213 d

Svetoznámy umelec Marko Ivan Rupnik sa Slovákom prihovára už nielen svojimi mozaikami, ale aj novou knihou. Redakcia časopisu Zasvätený život tento týždeň v Bratislave predstavila publikáciu Hľadám svojich bratov, ktorá je prvým prekladom Rupnika do slovenčiny. Prekladateľom je salezián Štefan Turanský.

„Marko Rupnik majstrovsky a hlboko uvádza čitateľa do tajomstva Boha, ktorý žije vzťahovo, a do tajomstva človeka, ktorého životom sú vzťahy,“ priblížil obsah knihy šéfredaktor Zasväteného života, augustinián Juraj Pigula. „Na pozadí príbehu Jozefa Egyptského si každý môže prejsť príbeh vzťahov v rodine, v spoločenstve a znovu nájsť cestu k druhým cez odpustenie a zmierenie.“

Mozaiky slovinského jezuitu Rupnika zdobia nielen slávnu kaplnku Redemptoris Mater vo Vatikáne, ale aj kaplnku v kňazskom seminári v Banskej Bystrici – Badíne (na fotografii TASR/Jozef Ďurník), katedrálu vojenského ordinariátu v Bratislave – Krasňanoch či farský kostol v Nitre na Klokočíne.  

Martin Hanus pred 1214 d

Poslanec Smeru Ľuboš Blaha dnes oslavuje 37 rokov (samozrejme, touto cestou mu blahoželáme), na svojom verejnom facebooku oslávil narodeniny pred fanúšikmi týmito myšlienkami: „Keď mal Karl Marx 37 rokov, už mal napísaný Komunistický manifest a posúval sa od radikálneho komunistického humanizmu k štrukturalistickej analýze kapitalizmu... Keď mal 37 Che Guevara, mal za sebou víťaznú kubánsku revolúciu a akurát začal svoju revolučnú činnosť v Afrike. Zľava kritizoval sovietsky systém a žiadal návrat k Marxovi... Keď mal 37 Hugo Chávez, práve finišoval prípravy vojenského prevratu, ktorým chcel zosadiť krutú Perézovu vládu vo Venezuele, ktorá v 1989 nechala povraždiť tisíce demonštrantov... No jo, mám dnes 37 a kukám, že mám svoje vzory v čom dobiehať – nie je všetkým dňom koniec, viva la revolución.“ Na koniec statusu pripojil poslanec aj svoj obligátny smajlík.

 

Človek sa však v kontexte doby a posledných udalostí okolo pána poslanca predsa len trochu znepokojí. Ambiciózny poslanec totiž najskôr naozaj túžil stať sa Marxom Smeru, no vnútorní nepriatelia ho napokon z prípravy programového manifestu strany ponižujúco vypoklonkovali. Marxa v ňom zabili, je teda naozaj možné, že prichádza čas na novú kapitolu v osobných dejinách poslanca Blahu. Skúsme si to predstaviť: bojovne naladený poslanec v chávezovskej červenej baretke, nasledovaný svojimi dávnymi revolučnými spolubojovníkmi, Petrom Weisenbacherom a Alenou Krempaskou, s odhodlaním pochodujú centrom Bratislavy, mieria na Úrad vlády...

 

A už ich nič nezastaví, aby si vypýtali ďalší vládny grant pre svoj Inštitút ľudských práv.

 

Predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha a vpravo predseda vlády SR Robert Fico počas zasadnutia Výboru NR SR pre európske záležitosti 28. júna 2016 v Bratislave. Foto: TASR, Jakub Kotian.

Pavol Rábara pred 1215 d

Bojí sa Veľká Británia pastierov prenasledovaných kresťanov? Trojici arcibiskupov zo Sýrie a Iraku nepovolili úrady vstup do Británie napriek tomu, že bola pozvaná na akciu Sýrskej ortodoxnej cirkvi.

S odmietnutím na vstup sa museli zmieriť arcibiskup Mosulu Nicodemus Daoud Sharaf, arcibiskup sýrskych miest Homsu a Hamy Selwanos Boutros Alnemeh a arcibiskup Timothius Mousa Shamani, ktorý spravuje arcibiskupstvo v kláštore svätého Matúša pri Mosule.

Arcibiskupi potrebovali víza, aby sa mohli zúčastniť na posviacke prvej katedrály Sýrskej ortodoxnej cirkvi v Británii. Incident s vízami sa udial ešte pred mesiacom. Na slávnosti bol aj princ Charles a čítal sa aj list kráľovnej Alžbety II.

Britské úrady uviedli ako dôvod zamietnutia víz údajné nedostatočné zdroje trojice biskupov na pobyt v krajine a s tým súvisiacu obavu, že sa z Britských ostrovov nevrátia.

„Títo odvážni biskupi sú z regiónu, kde kresťanom stínajú hlavy, znásilňujú ich, križujú (...) Je hanebnou urážkou, keď Spojené kráľovstvo odmietne vydať povolenie na vstup ľuďom, ktorí nepredstavujú žiadnu hrozbu a ktorých komunity tak hrozne trpia,“ rozčuľoval sa pre portál Catholic Herald lord David Alton.

(foto: publicdomainpictures.net)

Jaroslav Daniška pred 1215 d

Baššár Asad vyhráva občiansku vojnu v Sýrii, dôkazy vidieť na frontovej línii v Aleppe a ešte viac v širšom regióne. Voči Asadovi mení prístup Turecko aj Egypt. Asad má tak na svojej strane regionálne mocnosti Irán a Rusko, pričom Turecko, Egypt, Izrael a USA sú fakticky neutrálne, a Saudi, ktorí sú hlavnou silou proti Asadovi, sú zamestnaní v Jemene.

 

Malý kontext. Egypt podporil Asada vôbec po prvýkrát, Sisiho doktrína má opodstatnenie jednak v tom, že Káhira sympatizuje s režimom, ktorý je ohrozený islamistami, čo je de facto vnútropolitická doktrína Sisiho režimu potom, ako generál Sisi v Egypte odstavil zvoleného prezidenta Mohameda Morsího. Druhý dôvod je zahraničnopolitický, Sisi potrebuje medzinárodnú legitimitu, a teda spojencov. Keďže Donald Trump plánuje zmeniť politiku voči Sýrii, Egypt sa týmto zmenám prispôsobuje, zároveň dúfa, že si tým nepokazí vťahy so Saudskou Arábiou, ktorá je momentálne hlavným donorom nesebestačného Egypta.

 

Na Asadovu stranu sa prekvapivo pridáva aj turecký prezident Erdogan. Ešte 29. novembra hovoril o boji proti Asadovi ako jednom z dvoch hlavných dôvodov, prečo turecká armáda intervenuje do vojny na severe Sýrie. O pár dní z toho ustúpil a už ako dôvod intervencie považuje iba snahu o prekazenie súvislého Kurdmi kontrolovaného územia pozdĺž južnej hranice Turecka. Kurdov Erdogan, samozrejme, nazýva teroristami.

 

Prečo Erdogan otočil? Pretože je realista: Asad vyhráva, na svojej strane má Rusko a Irán, Amerika je momentálne – po zvolení Trumpa – vojensky neutrálna, po januári možno dôjde aj k opatrnému posunu k podpore Asada. Erdogan teda nemôže vyhrať. Navyše nemôže používať letectvo, keďže Rusi dodali Sýrii protilietadlový systém S-300. A najmä, Erdogana Asad nijako neohrozuje, má však obavy zo vzniku Kurdského štátu, resp. vytvorenia jeho prepdokladu v podobe samosprávy. Preto sa sústredí na Kurdov.

 

Čím viac sa situácia v Sýrii sprehľadňuje, tým viac sa zdá, že na to opäť doplatia Kurdi. Smutný pohľad.

 

Keby chcela Európa Kurdom (ale aj kresťanom) pomôcť, musela by čím skôr zmeniť svoju doterajšiu politiku voči Asadovi a politicky ho podporiť so snahou o formovanie budúcej podoby režimu.

Foto: Thierry Ehrmann/flickr.com

Pavol Rábara pred 1215 d

Je tu inšpiratívny tip pre tých, ktorých zaujíma diskusia o pápežovej exhortácii Amoris laetitia. V stredu 7. decembra o 19:00 pozývajú mladí z Kolégia Antona Neuwirtha na bratislavský internát Svoradov. Prednáška s diskusiou bude na tému Sú sviatosti aj pre rozvedených? O posynodálnom dokumente aj postoji Cirkvi k rozvedeným a znovuzosobášeným ľuďom bude hovoriť morálny teológ a dekan bohosloveckej fakulty Vladimír Thurzo. Vstup je voľný. Viac info TU

Martin Hanus pred 1216 d

Reakcia Roberta Fica na výsledky talianskeho referenda nedala na seba dlho čakať. Fico na svojom facebooku oslávil víťazstvo odporcov premiéra Renziho, jeho dlhý status lajkovalo vyše tritisíc nadšených sympatizantov. Roberto Fico konkrétne napísal: „Voliči povedali, že mnohým sloganom premiéra neveria. Povedali, že spackaná reforma nemôže slúžiť ako model zjednodušenia systému. Napriek informáciám, ktoré dávali vláde enormný priestor, sa jej nepodarilo zmeniť výsledok, ktorý teraz vidíme pred našimi očami. Toto je ten najuspokojivejší fakt, pretože konečne sa končí éra, v ktorej vyhráva ten, kto je viac v televízii.“

 

Aby nedošlo k nedorozumeniu: Roberto Fico je popredný predstaviteľ Hnutia piatich hviezd, momentálne najsilnejšej opozičnej strany v Taliansku, ktorá po referendovej porážke Renziho žiada predčasné voľby a chce prebrať vládu v krajine. Taliansky Fico má na facebooku vyše 200-tisíc fanúšikov, raz by mohol byť aj ministrom. Jeho meno je v taliančine trošku komické, fico (čítaj fíko) znamená „figa“, v spojení „un fico secco“ znamená čosi ako figa borová, ale keď v mládežníckom žargóne poviete „quanto sei fico!“, znamená to niečo v zmysle „aký si úžasný/ohromný!“. Roberto Fico je tak vlastne „ohromný Roberto“.  

 

Zatiaľ sa nám nepodarilo zistiť, ako na porážku a následnú demisiu kolegu Mattea Renziho reaguje slovenský Robert Fico. Predpokladáme, že úprimne nerozumie, ako mohol taliansky premiér spojiť svoju politicku kariéru s akousi ústavnou reformou, on takéto refrendum o sebe samom riskoval len vtedy, keď sa chcel stať prezidentom. Ale ani potom, keď prehral, mu ani náhodou nenapadlo, že by mal odstúpiť. Ten Renzi stojí jednoducho za "un fico secco".

 

Na snímke Matteo Renzi, Jean-Claude Juncker a Robert Fico počas zasadania Európskej rady EÚ.

Martin Hanus pred 1216 d

Nemecký ekonomický komentátor Thomas Fricke prináša v Spiegli zaujímavý pohľad na problémy súčasného Talianska – Fricke polemizuje s názorom, že Taliani sú lenivým a rozhadzovačným protipólom disciplinovaných a pracovitých Nemcov, a preto si môžu za problémy sami. 

 

Podľa Frickeho je všetko inak: spotreba talianskych verejných inštitúcií oproti roku 2010 klesla o 4,4 percenta (Nemci si takto prudko neuťahovali opasok ani v časoch najväčších Schröderových reforiem), domáce domácnosti konzumujú o päť percent menej než v roku 2007, pričom sú zadlžené menej než nemecké domácnosti, konkurencieschopnosť talianskeho exportu vzrástla od roku 2009 o jednu desatinu. A reforma pracovného trhu, ktorú presadil Renzi, bola radikálnejšia, než o akej by sa Nemcom mohlo snívať. 

 

Taliani teda v posledných rokoch radikálne šetria, reformujú, no ekonomika nijako nerastie a krajina stagnuje. V čom je teda podľa Frickeho problém? V pomýlenom „folkloristickom chápaní ekonómie“, aké má prevahu v Nemecku, ktoré juhu Európy naordinovalo súčasne reformy aj tvrdé šetrenie. Podľa Frickeho má teda Renzi pravdu, keď žiada od Merkelovej a krajín európskeho severu značne uvoľnenejšiu fiškálnu politiku. Keďže sa míňa veľmi málo peňazí, talianske firmy nemajú dôvod investovať (investujú o štvrtinu menej než v roku 2008). Fricke sa preto pýta – odkiaľ sa má vziať rast produktivity a inovácií?    

 

Rimania skandujú počas demonštrácie pred referendom o ústavnej reforme, žiadajú odchod Mattea Renziho. FOTO TASR/AP 

Martin Hanus pred 1216 d

A čo ak sa napokon vzbura voličov na Západe skončí skôr, než sa vôbec poriadne začala? Táto otázka sa derie na jazyk nielen pri pohľade na výsledok rakúskych prezidentských volieb, ale aj na posledné prieskumy v Nemecku.

 

Odvtedy, čo Angela Merkelová oznámila, že bude štvrtýkrát kandidovať na post kancelárky, preferencie CDU vo všetkých agentúrach stúpajú. Ešte v lete minulého roka sa držali stabilne nad 40 percent, v dôsledku prílevu státisícov utečencov začali pomaly padať a blížili sa k hranici 30 percent. Situácia sa potom nadlho stabilizovala, je však možné, že teraz prichádza obrat trendov v prospech Merkelovej. V posledných dňoch už dve agentúry namerali CDU 37 percent, AfD sa zasekla niekde okolo 12-13 percent. Samozrejme, ide len o predbežnú snímku, do septembrových volieb je ešte veľa času.

 

Zaujímavý prieskum spravil aj inštitút INSA-CONSULERE, ktorý zisťoval, ako volia nemeckí katolíci, protestanti a ľudia bez náboženského vyznania. Z prieskumu vyplýva, že katolíci jasne preferujú CDU/CSU (41 percent), len 18 percent volí sociálnych demokratov (SPD), AfD 13 percent, Linskpartei šesť percent. Nemeckí protestanti tiež volia CDU/CSU (38 percent) a značne väčšie sympatie majú pre SPD (25 percent), AfD by volilo len deväť percent protestantov. 

 

Najväčšmi proti systému by hlasovali ľudia bez náboženskej príslušnosti: Len 25 percent by dalo hlas CDU/CSU, 21 percent SPD, až 17 percent AfD a 18 percent by volilo radikálnu ľavicu z Linkspartei.

 

Angela Merkelová a malý Afganec Edris sa držia za ruku na zjazde CDU v Heidelbergu 28. novembra 2016. Vľavo otec chlapca. Foto: TASR/AP

Jozef Majchrák pred 1216 d

Vedeli ste, že v prvej línii bitky o Mosul proti Islamskému štátu pomáhajú aj slovenskí zdravotníci? České Lidové noviny priniesli exkluzívny rozhovor s dvoma Slovákmi, ktorí najskôr pôsobili v rámci kurdských milícií, teraz spolupracujú s irackou armádou, ktorá sa snaží vytlačiť z Mosulu bojovníkov Islamského štátu. „Nedá sa na to nijako pripraviť. Počujete, ako vám nad hlavou lietajú guľky a okolo vás dopadajú projektily z mínometov. Uvedomujete si, že vás chcú zabiť,“ opisujú svoju skúsenosť z bojovej zóny. 

Foto: TASR/AP